Má mať Slovák vo Francúzsku plat ako Francúz? Čo na to vravia podnikatelia

Eurosmernica má priniesť aj zmeny v sociálnom zabezpečení, kde by sa mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby a odmien.

Pracovníkov najviac vysielajú autodopravcovia, stavbári, či spoločnosti v spracovateľskom priemysle. Podľa údajov Európskej komisie od roku 2010 do 2014 sa miera vysielania pracovníkov zvýšila o skoro 50 percent. Slováci najčastejšie smerujú do Nemecka, Rakúska a Česka, ale aj do Francúzska.

V čase keď Európska komisia návrh smernice predložila, vystavilo mu 11 členských krajín, vrátane Slovenska, tzv. žltú kartu. Francúzsko vidí vo vyslaných pracovníkoch z východnej Európy nástroj sociálneho dumpingu a neférového tlaku na mzdy domácich pracovníkov.

Nové členské krajiny majú zase pocit, že nižšia mzdová úroveň je pri cezhraničnom poskytovaní služieb ich hlavná konkurenčná výhoda. Európska komisia ich argumenty ale neuznala a návrh nestiahla.

Slovensko otočilo

Koncom augusta sa predseda vlády Róbert Fico stretol na túto tému s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že Slovensko sa blíži k dohode o úprave vysielania zamestnancov. Kým predtým novú smernicu odmietal, po stretnutí začalo Slovensko nečakane zastávať potrebu platiť vyslaným pracovníkom aspoň minimálnu mzdu cieľovej krajiny už po troch dňoch práce. Vláda sa tým chce brániť aj prílevu lacných pracovných síl zo Srbska, Ukrajiny a Vietnamu. 

Minister práce Ján Richter potvrdil, že Slovensko je pripravené pristúpiť na „rozumný kompromis“. Rezort si spravil vyhodnotenie uplatňovania súčasného režimu na vyslaných pracovníkov, ktorých je zo Slovenska približne 60-tisíc. Dáta podľa ministra ukazujú, že mzdy slovenských vyslaných pracovníkov v rámci EÚ za posledný rok klesli.

Zdroj: Maňo Štrauch

Kým v roku 2016 predstavoval priemerný vymeriavací základ vyslaných pracovníkov zo SR 1 325,29 eura, v roku 2017 klesol na 1 216,02 eura.

Ministerstvo práce preto považuje za potrebné realizovať také opatrenia (a to aj legislatívnej povahy), ktoré povedú k zvýšeniu príjmov vysielaných slovenských pracovníkov, pričom sa nedomnieva, že to pri správnom nastavení ohrozí konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská vláda by nemala podľahnúť tlaku veľkých krajín Európskej únie, ktoré chcú skomplikovať život firmám zo strednej Európy. Podobne ako vlády susedných krajín by Slovensko malo trvať na zachovaní súčasného režimu, ktorý zohľadňuje nároky vyslaných pracovníkov a neobmedzuje konkurenciu na spoločnom trhu Európskej únie.

Problém najmä pre autodopravcov

Najväčším problémom je smernica pre slovenských autodopravcov. Nové podmienky na trhu ich môžu zlikvidovať, pretože zvýšené náklady nedokážu pokryť. Podľa názoru zástupcov združenia ČESMAD Slovakia by preto mala byť medzinárodná cestná doprava vyňatá z pôsobnosti tejto smernice.

Dopravcovia dnes netušia, ako