Patríme k posledným krajinám v EÚ, ktoré prešli od januára na systém platenia DPH štátu až po uhradení faktúry odberateľom. Ak by nebolo kauzy Váhostav (kde museli firmy, ktorým Váhostav neplatil odviesť štátu DPH aj z nezaplatených faktúr), asi by novela zákona s touto zmenou schválená nebola.
Cieľom zavedenia osobitnej úpravy je podľa vlády zlepšiť podmienky pre podnikanie malých firiem, ktorým ich odberatelia neuhradia faktúry za dodané tovary alebo služby. Platiteľov dane, ktorí oznámia začatie uplatňovania osobitnej úpravy zverejnení Finančná správa na svojej webovej stránke.
Odborníci však upozorňujú, že okrem pozitív pre dodávateľov novela DPH zavádza komplikované a administratívne náročné pravidlá pre všetkých platiteľov DPH. Dotkne sa aj tých podnikateľov, ktorí na tento systém prejsť nechcú. Aj preto odborníci odhadujú, že nový systém odvádzania DPH štátu iba z reálne prijatých peňazí si zvolí len málo firiem a podnikateľov.
Pomôže novela zákona tým firmám, budú ochotné prejsť na nový režim platenia DPH? Iste máte poznatky o fungovaní tohoto systému v iných krajinách. Ako funguje inde a čo môže priniesť našim firmám?
Nemyslím si, že tento režim bude pre niekoho prínosom, pretože zvýši administratívnu náročnosť. Jeho nedotiahnutosť a medzery v zákone budú spôsobovať iba ďalšie daňové úniky.
Rozdiel medzi Slovenskou republikou a mnohými okolitými krajinami je v tom, že my na Slovensku máme zavedený kontrolný výkaz k DPH. Ak bude dochádzať k čiastkovým platbám faktúr (či už prijatých alebo vystavených), bude si to vyžadovať zahrnovanie týchto faktúr do každého jedného podávaného kontrolného výkazu, čo znamená niekoľkonásobné zvýšenie údajov uvádzaných do kontrolného výkazu. To treba ošetriť softvérovo i personálne. Smrteľnou kombináciou je platiteľ DPH, ktorý by sa rozhodol pre tento režim a zároveň by bol povinný uplatňovať koeficient pri odpočte DPH.
Na všetkých školeniach, vo všetkých príspevkoch a článkoch vystríham či už účtovníkov alebo podnikateľov, aby nad týmto nezmyslom ani neuvažovali, pretože za súčasných podmienok je to jeden veľký paškvil.
Hoci daniari vydali usmernenie k novele, naďalej existujú viaceré nevyjasnené problémy, ktoré môžu skomplikovať život tým platiteľom, ktorí sa rozhodnú prejsť na tento systém. Len jeden príklad za všetky – napríklad nie je jasné, ako majú firmy postupovať pri zápočte alebo postúpení pohľadávok.
To sú presne tie prípady, ktoré zákon vôbec nerieši. Z toho vyplýva, že to je buď zámer (daňové úniky siahajú do najvyšších politických štruktúr) alebo diletantstvo. V každom prípade, pokiaľ sa nezmení súčasné znenie zákona, akýkoľvek metodický pokyn alebo usmernenie bude v súvislosti so zápočtom pohľadávok alebo ich postúpením v rozpore so znením zákona.
Aké komplikácie môžu nastať medzi dodávateľmi a odberateľmi?
V prvom rade si treba uvedomiť administratívnu náročnosť tohto režimu DPH. Žiaľ, nielen na strane toho, kto sa dobrovoľne pre tento režim DPH rozhodne, ale aj pre jeho odberateľa. Komplikáciu vidím v tom, že odberateľ musí skúmať dátum prijatia platby u dodávateľa. Znamená to, že ak odberateľ platbu uhradí dodávateľovi napríklad 31. januára 2016, ale dodávateľovi bude táto platba pripísaná na bankový účet napríklad 1. februára 2016, tak nárok na uplatnenie si odpočítania DPH vzniká odberateľovi nie zaplatením 31. januára, ale prijatím platby na strane dodávateľa, to znamená dňom 1. februára. Ak je mojim zdaňovacím období kalendárny mesiac, potom mi nárok na odpočet DPH vzniká v inom zdaňovacom období. Toto je bežná prax v prípade, ak ide o prevod medzi dvoma rôznymi bankami. Neviem si reálne predstaviť, ako by som tieto dátumy od obchodného partnera zisťoval.
Štátu ale možno ide o vytvorenie nových pracovných miest - nový zamestnanec by mal na starosti obvolávanie dodávateľov a zisťovanie informácií, kedy dostali platbu, ideálne telefonicky, čo bude nahrávané (pre zabezpečenie dôkazov). To by zároveň znamenalo vypracovanie nového informačného systému z pohľadu ochrany osobných údajov.
Problémov je viac než dosť. Ak dôjde k nesprávnej úhrade a platba sa vráti späť (platba zrealizovaná napríklad 30. 1. 2016, vrátená bankou kvôli neexistujúcemu číslu bankového účtu dňa 3. 2. 2016 alebo chybnej platbe na bankový účet iného dodávateľa), bude to viesť k dodatočným daňovým priznaniam k dani z pridanej hodnoty a dodatočným kontrolným výkazom k dani z pridanej hodnoty. Nehovoriac o platbách realizovaných cez platobné brány, PayPal a podobne. Toto sú všetko veci, ktoré nie sú domyslené.
Poukázali ste na to, že zložitosť tohto režimu DPH ešte zvyšuje skutočnosť, že máme kontrolný výkaz k DPH.
Do toho výkazu by sme mali zahrňovať faktúru a informácie z nej pri každej jednej čiastkovej platbe. Takže predstavte si, že dodávateľovi (pre zlú finančnú situáciu) budem platiť jednu faktúru napríklad na 10 splátok. Jedna faktúra sa bude musieť vykázať v 10 kontrolných výkazoch, čo bude administratívne náročné na softvér, ale aj na kontrolu.
Zložitosť tohto režimu ešte zhoršujú rozchádzajúce sa názory ministerstva financií a Finančnej správy. Daniari tvrdia (v súlade so zákonom), že deň vzniku daňovej povinnosti vzniká dňom prijatia platby a ministerstvo zase hovorí, že ak tento dátum nie je možné zistiť, uvedie sa dátum uskutočnenia platby na strane odberateľa. To môže viesť k rozdielom v samotnom kontrolnom výkaze. To napokon naruší celú logiku a kontrolnú funkciu kontrolného výkazu. Okrem toho ministerstvo financií tvrdí v rozpore so zákonom, že do kontrolného výkazu sa uvádzajú informácie z faktúry, a to dátum prijatia platby, základ dane a DPH vo výške platby. Takéto údaje na faktúre sa nikdy neuvádzali a nikdy sa uvádzať nebudú, lebo ak použijem zdravý rozum, tak najskôr vystavím faktúru a až následne dôjde k jej platbe.
Martin Tužinský
Martin Tužinský
Daňový poradca, odborník na problematiku účtovníctva a daní, lektor viacerých odborných seminárov a autor odborných článkov a publikácií v renomovaných vydavateľstvách. Známy ako kritik nepremyslených daňových a účtovných zákonov a predpisov.
