Ódor mohol odovzdať financie v lepšom stave

Hoci súčasná koalícia vyčíta zlý stav verejných financií predchádzajúcim vládam, za vysoký minuloročný deficit môžu aj poslanci Smeru a Hlasu, ktorí v tom čase sedeli v opozičných laviciach.

Podľa dát Štatistického úradu SR bol minuloročný deficit na úrovni 4,9 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vypočítala, že bez dvoch významných výdavkov by bol vlaňajší deficit iba 4,1 percenta HDP. Prvým významným zásahom bola mimoriadna valorizácia dôchodkov, ktorej vplyv spätne znamenal nárast deficitu zo 4,1 na 4,5 percenta alebo v absolútnych číslach 600 miliónov eur.

V čase schválenia zákona 23. mája 2023 bol už síce pár dní v úrade nový premiér Ľudovít Ódor, ale rozhodnutie parlamentu nedokázal ovplyvniť. Napokon, parlament nerešpektoval a odmietol mu vysloviť dôveru. Mimoriadnu valorizáciu žiadal vtedajší opozičný poslanec Erik Tomáš cez pozmeňovací návrh k návrhu novely zákona o sociálnom poistení z dielne poslancov Miloša Svrčeka a Jozefa Lukáča. Celkovo však za návrh hlasovalo 114 poslancov z rôznych strán, vrátane Smeru, Hlasu, Sme rodina, OĽaNO i SaS.

Ďalší významný zásah prišiel po voľbách, vďaka navýšeniu 13. dôchodku, s ktorými prišla nová vláda, sa deficit zvýšil na výsledných 4,9 percenta o ďalších 400 miliónov. Celkovo tak Slovensko vlani zvýšilo svoju zadlženosť o šesť miliárd eur.

V budúcom roku bude podľa premiéra potrebné konsolidovať o 1,4 miliardy eur. Keďže po revízii je vlaňajší deficit nižší ako tohtoročný, vláda zrejme bude musieť škrtať aj tohtoročné výdavky.