Kým pred štyrmi rokmi ľudia podnikové dlhopisy na Slovensku nekupovali skoro vôbec, odvtedy do nich natlačili viac ako miliardu eur. Vyše polovica z toho sú dlhopisy finančných skupín J&T a Penta. Národná banka Slovenska (NBS) v správe o finančnej stabilite krajiny vyjadrila obavy, či takýto skok nie je dôsledkom nízkej finančnej gramotnosti a či sú si domácnosti vedomé rizík spojených s takýmto typom investície.
Veľký skok
Vhupnutie do priameho investovania do dlhopisov, aké predviedli slovenské domácnosti, vôbec nie je okrajové. Len pre porovnanie, správcovským spoločnostiam na Slovensku trvalo zhruba 15 rokov, kým v dlhopisových fondoch dosiahli čistú hodnotu majetku na porovnateľnej úrovni.
Priame investície do dlhopisov však na rozdiel od dlhopisových fondov znamenajú, že investor plne znáša celé riziko emitenta, za čo by mal požadovať aj adekvátny výnos. Keďže mu žiadny správca vo fonde neriedi riziko investovaním do viacerých druhov aktív, nemusí sa s ním deliť ani o výnos cez poplatky. Avšak je len na samotnom investorovi, či a ako dobre si ohodnotí riziko emitenta a či ho vôbec spozná najlepšie, ako sa dá. Tak ako ľudia v bežnom živote nepožičajú svoje peniaze hocikomu, mali by sa zaujímať, kto je firma, ktorú chcú cez dlhopisy úverovať.
Podnikové dlhopisy sa môžu na prvý pohľad javiť ako alternatíva k termínovaným vkladom, pretože klient dostáva jasne odkomunikovaný kupónový výnos. Avšak na rozdiel od bankových vkladov, ktoré sú chránené zákonom a klient sa k nim dostane aj v prípade krachu banky, prostriedky investované do kúpy dlhopisu zaručené nie sú.
Ak by emitent nebol schopný splatiť svoje záväzky a nemal dosť majetku, klient môže o investované peniaze prísť. Rastúce investície domácností do dlhopisov podľa NBS nie je možné považovať za plošný trend. Týka sa najmä vybraných firiem a ich klientov, ide o pomerne koncentrovaný jav. Dôvody na opatrnosť však ostávajú.
Veľmi nízke výnosy
Retailoví klienti začali podnikové dlhopisy výraznejšie nakupovať už vlani, keď sa podľa NBS súbežne výrazne znížil objem dlhopisov v držbe podnikov. Ako poznamenáva analytik Across Private Investments Jakub Rosa, nízke úrokové sadzby a program kvantitatívneho uvoľňovania, prostredníctvom ktorého Európska centrálna banka vykupuje z trhu štátne a korporátne dlhopisy, ženie ich ceny smernom nahor.
Avšak na úkor výnosov, ktoré sa vyvíjajú inverzne a v mnohých prípadoch nekopírujú ani vývoj inflácie. „Aktuálne je na európskom dlhopisovom trhu bežné, že štátne dlhopisy s kratšími splatnosťami väčšiny krajín eurozóny ponúkajú záporný výnos,“ hovorí. Vlastník dlhopisu teda nezarába, ale naopak, emitentovi platí záporný úrok. Preto podľa neho podniky dlhopisy zo svojej držby vypredávajú a radšej držia hotovosť, poprípade svoju voľnú hotovosť investujú inde.
Na druhej strane Slováci sú konzervatívni investori, nie sú zvyknutí na kolísanie investície a radšej volia „bezpečie“ v podobe dlhopisov. „A to častokrát aj nevedomky za cenu záporného výnosu,“ upozorňuje J. Rosa. Celkovo nízke sadzby, vysoký dopyt investorov a ochabnuté vnímanie rizika spôsobujú, že aj vysoko špekulatívne dlhopisy s vysokým rizikom nájdu na trhu investorov ľahko, a to aj pri veľmi nízkom ponúkanom výnose.
Desatoro pre drobných investorov do dlhopisov
1. Dlhopis nie je termínovaný vklad. Peniaze klienta nie sú nijako chránené, ak sa emitent dostane do problémov, klient riskuje, že z investovaných peňazí neuvidí nič.
2. Vyšší výnos znamená aj vyššie riziko. Pri veľmi atraktívnych výnosoch treba byť obozretný. V súčasnosti sú dokonca nízko úročené aj rizikové dlhopisy.
3. Poznaj svojho emitenta. Ak je emitentom banka, na jej zdravie dohliada bankový dohľad. Nad zdravím nefinančnej spoločnosti bdejú len jej vlastníci. Tí môžu mať pri emisii aj špekulatívne úmysly.
4. Garancie za dlhopisy. Ak za výplatu záväzkov z dlhopisov nikto neručí, treba jej finančnému stavu venovať zvýšenú pozornosť. Sústrediť sa najmä na mieru jej zadlženosti, v prípade eseročky na výšku základného imania, ktorým v prípade problémov ručí za svoje záväzky.
5. Výnos nehovorí všetko. Ponúkaný výnos je druhoradý, dôležité je mať dôveryhodného emitenta.
6. Diverzifikujte portfólio. Investovať nepomerne veľkú časť úspor do jedného cenného papiera alebo jednéh
7. Prečítajte si emisné podmienky. Môžu obsahovať ustanovenia zvyšujúce riziko. Napríklad že pohľadávky z dlhopisov budú v prípade úpadku emitenta uspokojené až ako posledné. Alebo môžu mať ustanovenia znižujúce ich na prvý pohľad atraktívne výnosy – napríklad právo emitenta predčasne splatiť alebo nevyplatiť v niektorých prípadoch kupón.
8. Pečiatka nechráni. Informácia o tom, že Národná banka Slovenska schválila emisiu, nič nehovorí o bonite emitenta.
9. Sledujte rating. Pravdepodobnosť, že dlžník svoje záväzky splatí, sledujú ratingové agentúry. Emitenti s vysoko úročenými dlhopismi obvykle žiadne rating nemajú. Ich bonitu si treba preveriť.
10.Poraďte sa. Ak klient nie je zvyknutý investovať sám do cenných papierov, môže sa obrátiť na poradcu. Za jeho radu a pomoc síce zaplatí, v prípade, ak mu poradí nesprávne, však od neho môže požadovať náhradu škôd, ktoré mu zlou radou vznikli.
