Okrem toho, že ich publikácia konzervuje vymierajúci druh, je tiež kapitolou z dejín slovenského grafického dizajnu vo verejnom priestore. Navyše v konfrontácii so zozbieraným materiálom ukazuje, do akého stavu sa dostala dnešná vonkajšia reklama. Ku projektom Ostblok či Shoeast, ktoré dokumentujú produktový a obuvný dizajn v predrevolučnom (Česko-)Slovensku, tak pribudol ďalší člen do partie. Komu by toto všetko nestačilo, tak ho hádam poteší, že kniha ako správny neón v tme svieti.
Samuel Čarnoký a Radoslav Sinčák
Prečo ste sa rozhodli dokumentovať neónové nápisy a reklamnú typografiu?
Samuel Čarnoký: Ako grafického dizajnéra a typografa ma všeobecne zaujíma písmo a tieto reklamné nápisy sú pre mňa do istej miery inšpiráciou. Vytvoril som aj niekoľko fontov, ktoré čerpajú z doby socializmu. Keďže pri týchto nápisoch často išlo o autorsky spracované a originálne písma, tak sú príťažlivé aj z hľadiska kvality. Tieto veci však postupne miznú, a preto som si ich už dávnejšie začal fotiť a dokumentovať. Potom sme s Radom zistili, že máme rovnakú záľubu a keďže sme obidvaja mali už nejaký archív, vznikol nápad, že by bolo zaujímavé spraviť z toho knihu.
Radoslav Sinčák: Mňa ako architekta tieto nápisy zaujímajú preto, lebo sú dôležitým prvkom pri vytváraní priestoru. Výrazná typografia identifikuje konkrétne miesta a má vplyv na orientáciu v meste. Vysvetľovať niekomu trasu pomocou ulíc môže byť komplikované a práve vtedy sú dôležité takéto vizuálne prvky. V minulosti na to slúžili kostolné veže a neskôr výškové budovy. Nástupom neónu vznikla ďalšia možnosť identifikovania a orientácie. Čiže sa dalo stretnúť pri Baťovi, Mladosti alebo Hviezde. Zásadný dôvod, prečo sme sa rozhodli pustiť do tejto knihy, bolo ukázať, do akého stavu a kontextu sa tieto nápisy a identifikačné body dostávajú dnes. Ako sú postupne vytláčané, a to napriek oveľa väčšej hodnote, než má ten reklamný balast a vizuálny smog, ktorý okolo nich vzniká.
Predajňa Mladosť v Košiciach. Zdroj: NEONa
Svoj záber ste ohraničili rokom 1989. Bol to prelom aj v oblasti reklamnej typografie?
SČ: Potrebovali sme určiť, čo je obsahom našej knihy a ohraničiť to nejakým obdobím. Takže sme sa sústredili na typografiu z doby normalizácie a socializmu. Funkcia nápisov, ktoré v knihe dokumentujeme, však so samotnou ideológiou priamo nesúvisela. Nedá sa vylúčiť, že v knihe môže byť aj presah do skorých deväťdesiatych rokov. Nerobili sme seriózny výskum a mnohé veci je ťažké presne datovať.
Došlo po revolúcii k zmene v tvorbe reklamných nápisov?
SČ: Určite prišlo k zmene a súviselo to najmä so zmenou trhu. Pôvodne existovali špeciálne odvetvia, ktoré sa zaoberali výrobou neónovej reklamy. Materiálové prevedenie bolo často oveľa náročnejšie a teda aj drahšie, ako je tomu v súčasnosti. Súvisí to s tým, že keď sa niekam umiestnil názov Obuv alebo Papier, tak sa predpokladalo, že to označenie tam bude veľmi dlho. Nepočítalo sa s tým – čo sa začalo diať po revolúcii – že majitelia predajní sa budú rýchlo meniť. Keď sa otvoril trh, začali vznikať nové reklamné agentúry, ktoré sa pri práci neorientovali až tak na kvalitu, ale skôr na nové technológie. Deväťdesiate roky boli charakteristické lepenou plotrovanou reklamou, ktorá nahrádzala tie staršie nápisy. Išlo o rýchlejšie, lacnejšie a flexibilnejšie pracovné postupy.
Reštaurácia Hviezda v Prešove. Zdroj: NEONa
Pri zbere materiálu ste sa zamerali na východné Slovensko. Prečo?
RS: Už keď sme s knihou začínali, tak sme počítali s tým, že by mohla mať pokračovanie. Keďže sme ju robili v zásade svojpomocne, museli sme si nielen historicky ale aj geograficky vymedziť priestor, ktorý sa dal za určitý čas zmapovať. Dúfame však, že záber by sa v budúcnosti mohol rozšíriť aj na celé Slovensko či dokonca Československo.
V knihe ste zdokumentovali nápisy z vyše dvoch desiatok miest. Ako ste pri ich vyhľadávaní postupovali?
SČ: Hľadali sme na miestach, ktoré sa prirodzene ponúkajú. Čiže základom bolo vždy centrum mesta a ďalšie vďačné objekty ako nemocnice, nákupné strediská, stanice či hotely. Mnohé prešli rekonštrukciami, takže často sme nachádzali už len nejaké zbytky nápisov. Niekedy sme si na Google mapách dopredu pozerali ulice miest a zisťovali, či tam niečo je. Stávalo sa aj, že sme o nejakých nápisoch vedeli, no keď sme na miesto prišli, už tam nič nebolo. Preto som napríklad rád, že som si už dávnejšie odfotil obchodný dom Pokrok v Krompachoch, ktorého nápis počas našeho výskumu už neexistoval a nahradila ho nová reklama.
RS: Dôležitú rolu zohrali aj tipy, ktoré sme dostávali od ľudí z rôznych miest. Vtedy sme mohli ísť na istotu.
Papier v Košiciach. Zdroj: NEOa
Dajú sa vypátrať autori takejto reklamnej typografie?
SČ: Mená konkrétnych ľudí asi nie, ale zrejme by sa dalo dopátrať ku podnikom, ktoré tieto nápisy vyrábali. Nie je ťažké identifikovať, pri ktorých išlo o autorské veci a ktoré boli skôr prefabrikáty. Našli sme isté príbuznosti a podobnosti rôznych preferovaných typov písiem, ktoré sa objavovali v rôznych formách prevedenia – či to bola trojrozmerná reklama v krabicovej forme z pozváraného plechu a s neónom na povrchu, alebo v plošnom prevedení. V tej dobe fungovalo čosi ako písmomaliarstvo, čiže aj mnoho neškolených ľudí tvorilo nápisy či transparenty a niektoré podniky mali aj vlastných propagačných výtvarníkov, ktorí robili veci na mieru. Nápisy mohli byť aj súčasťou architektonických návrhov budov. Práve cez architektov by sa možno dal vypátrať ich pôvod.
Do akej miery sa pri týchto nápisoch dá hovoriť o typografickej kvalite?
SČ: Nedá sa tvrdiť, že všetko, čo je v našej knihe a čo sa v tej dobe vytvorilo, bolo len kvalitné. A je to očividné už zo zozbieraného materiálu. Sú tam však veci, ktoré kvalitné boli. Napríklad práve pri autorskej tvorbe, kedy sa nepoužívali nejaké štandardizované typy a kde naozaj cítiť svojskú estetiku – napríklad pri letteringoch, čiže nápisoch písaného charakteru. Zaujímavý bol aj spôsob vyhotovenia, keďže často nešlo len o plochu, ale o priestorové riešenie, ktoré vystupovalo z fasády a zapojením neónu vznikal príjemný efekt. Nájde sa tam mnoho inšpiratívnych vecí, ktoré môžu byť pre dizajnérov impulzom pre novú tvorbu. Ja som napríklad našiel zaujímavé písmo na fľaši od leča zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a na základe štyroch písmen som vytvoril celý znakový systém a kompletný font.
Zdroj: NEONa
Išlo pri nápisoch o typografiu, ktorá sa používala aj vo svete, alebo existovalo na Slovensku vlastné tvaroslovie?
SČ: Keďže v tejto oblasti neexistuje nejaký špeciálny výskum, môžem porovnávať len subjektívne. Pri cestovaní po Európe a pozorovaní typografie z danej doby napríklad v Taliansku, som nenachádzal tak progresívne nápisy, aké boli vo východnej Európe. Aj v Anglicku cítiť skôr tradíciu klasického písma viktoriánskej doby. Čiže išlo o isté špecifikum socialistickej Európy, kde je výrazným príkladom Poľsko a konkrétne Varšava. Tam dokonca vzniklo múzeum neónu (Muzeum Neonów) a existujú už dve publikácie k tejto téme. No aj v bývalom Československu a celom východnom bloku bolo cítiť väčšiu odvahu v tejto oblasti. Tvorili sa napríklad písma, ktoré istým spôsobom nadväzovali na architektúru. Platí to o spomenutom Pokroku v Krompachoch, ktorého budova má polooblúkovú časť a tá kopíruje tvaroslovie pôvodne použitého písma. Veľmi dobre sa to vzájomne dopĺňalo.
Je neón dnes stále živá technológia?
SČ: Neónové reklamy sa stále vyrábajú, ale je pomerne výnimočné, aby neónové rúrky boli na písmenách vyvedené na povrch. Skôr ide o svietiace neóny vo vnútri nejakých nápisových krabíc. Existujú firmy, ktoré sa tým zaoberajú, ale keďže je to technologicky, výrobne aj finančne náročnejší proces, tak je toho stále menej. Volí sa skôr lacnejšia alternatíva vyplotrovanej fólie alebo vyrezaných písiem z plastu.
Zdroj: NEONa
V západnej Európe je bežné, že staré neónové nápisy sú cielene a s nadšením udržiavané novými prevádzkovateľmi budov. Stretli ste sa s niečím takým aj u nás?
SČ: Prehľad máme hlavne o Košiciach a tu sú dva nápisy, ktoré sa stále držia, pretože prevádzkovatelia tých priestorov sa o nich ako tak starajú. Je to Mladosť, kde sa nachádza predajňa hudobnín a je to stále istým spôsobom ikonické miesto. Aj pre mňa ako nekošičana to bol už od detstva referenčný bod. My síce máme v knihe fotografiu, kde Mladosť akoby symbolicky doblikávala, ale dnes má čerstvo zrekonštruovaný neón. Takže tam existuje istý vzťah k tomu nápisu, aj keď je ošúchaný a odlepuje sa z neho farba. Ďalším je nápis Papier na Mlynskej ulici, ktorému však už chýba neón a namiesto toho je potiahnutý nejakou trblietavou fóliou. Tieto príklady sú však skôr výnimky. Väčšinou sa to vníma tak, že čo je staré alebo – ešte horšie – z obdobia socializmu, je automaticky škaredé a zlé. A musí sa nahradiť niečím novým.
Je nejaký nápis, ktorý vám vyslovene chýba?
SČ: Keď som začal študovať v Košiciach, pri železničnej stanici bola kaviareň Park s výrazným letteringovým nápisom. Potom bola budova zavretá a keď ju rekonštruovali, tak nápis dlho ležal pohodený bokom. Rozmýšľal som dokonca, že si ho zoberiem. Nakoniec ho nahradil nový nápis, ktorý síce tiež svieti, ale zďaleka nedosahuje kvalitu a estetiku toho pôvodného. Podobne to bolo s odstránením nápisu na obchodnom dome Merkúr, ktorý budovu jasne identifikoval a dnes ho nahradila zmes reklamy.
RS: Ten nápis sa nám ale zhodou okolností podarilo zachrániť.
Ako?
RS: Dostal som informáciu od kamaráta, ktorý vedel, že sa ten nápis ide odstraňovať. A že či si ho nechcem zobrať, lebo inak skončí v kovošrote. Tak som ho mal najprv u seba, potom v pivnici a najnovšie sme ho použili počas krstu našej knihy, kde vytvoril veľmi príjemnú atmosféru. Košický klub Tabačka má o ten nápis záujem a rozmýšľa sa nad tým, kde ho umiestniť. Možno po rokoch vznikne iniciatíva občanov za návrat nápisu na pôvodné miesto.
Espresso Kotva na Zemplínskej Šírave. Zdroj: NEONa
Známy je aj príbeh košického obchodného domu Dargov, ktorý sa mal pôvodne volať Domino, ale niekomu sa to nepáčilo. Dnes zmizol už aj typovo s budovou korešpondujúci nápis Dargov a celú stavbu obalili reklamy.
RS: Práve preto sme v knihe chceli poukázať na vizuálny smog, ktorý nás obklopuje. Z tohto dôvodu neponúkame na fotografiách len výrezy konkrétnych nápisov, ale ukazujeme ich v dnešnom kontexte.
SČ: Situáciu priamo nehodnotíme a nechávame to na ľudí, nech si urobia vlastný názor. Na fotografiách zachytávajúcich súčasný stav sa totiž dá čítať „medzi riadkami“, pretože často zachytávajú nejakú vizuálnu konfrontáciu. Keď napríklad niekde roky fungoval individuálne umiestnený a solídny nápis Obuv, tak dnes zaniká v spleti vizuálneho smogu. Pritom všetka tá nová reklama už nutne stráca svoj efekt, pretože je jej toľko, že ľudia ju ani nevnímajú. Z praxe grafického dizajnéra viem, že väčšina reklamných agentúr ani netvorí dizajn, ale len službu zodpovedajúcu predstave klienta. Čiže ide často o zhmotnené predstavy nefundovaných ľudí, ktorí chcú len to, aby ich názov bol viditeľný.
V roku 2011 sa S. Čarnoký zapojil do projektu Mestské zásahy. Ukázal aktuálnu podobu obchodného domu Dargov... Zdroj: Samo Čarnoký
...a potom ako by mohol vyzerať bez reklamy. Zdroj: Samo Čarnoký
Sú náznaky, že by sa to mohlo zmeniť?
RS: Pri tvorbe architektonických návrhov som sa už stretol s tým, že sme mali počítať s využitím niektorých častí budovy na umiestnenie reklamy. Čiže sa napríklad urobí nejaký pás na fasáde a určí sa, že iba tam bude môcť byť reklama. Pretrvávajúci problém je so starými budovami, ktoré nie sú majetkovo vysporiadané a keď si takýto objekt potrebuje na seba zarobiť, tak sa to deje práve pomocou reklamy. Nevyzerá to dobre, ale na druhej strane by tá budova možno úplne zanikla. Nachádzame sa v akomsi prechodnom období a dúfam, že sa to postupne ustáli. Pomohlo by vybalancovanie stanovením pravidiel, kde je reklama prípustná a akou formou. Možno aj ten obchodný dom Dargov by nevyzeral tak vulgárne, keby sa presne určili plochy na umiestňovanie reklamy.
SČ: Aj pri Dargove platí, že reklama na budove zarába peniaze. V Košiciach i ďalších mestách je to síce tak, že pamiatkari nedovoľujú plošné reklamy v centre mesta, ale ak sa aj udelí pokuta, tak po jej zaplatení ostane reklama visieť. Kým sa nevytvoria jasné legislatívne pravidlá, tak vizuálny smog nevymizne. Istý posun smerom ku citlivejšie riešenej reklame síce vnímame, ale stále je tu veľké percento amaterizmu a braku.
Mäso a Mlieko v Humennom. Zdroj: NEONa
A takto kniha v tme svieti. Zdroj: NEONa
Samuel Čarnoký je freelance grafický dizajnér. Zameriava sa predovšetkým na tvorbu písma a typografiu, grafickú úpravu tlačovín a kníh. Pod značkou Carnoky Type od roku 2010 publikuje autorské písma. Je absolventom Ateliéru vizuálnej komunikácie Fakulty umení na TU v Košiciach, kde momentálne aj pedagogicky pôsobí a pokračuje v doktorandskom štúdiu.
Radoslav Sinčák je architekt. Profesne voľne spolupracuje s autorizovanými architektmi a projektantmi na vypracovávaní architektonických a urbanistických štúdií a projektov, hlavne v regióne východného Slovenska. Je absolventom študijného programu Architektúra a urbanizmus na Fakulte umení TU v Košiciach.
