Odpoveď na konanie polície treba hľadať v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, konkrétne ide o ustanovenia § 138 týkajúce sa správnych deliktov. Podľa § 138 ods. 1 písm. i) citovaného zákona orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámi osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa.
Pokutu až do výšky 7 000 eur uloží podľa odseku 2 citovaného ustanovenia orgán Policajného zboru, ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ sa dopustí porušenia niektorej z povinností podľa odseku 1 opätovne do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Nepodanie vysvetlenia
Z vašej otázky možno usúdiť, že polícia neuložila pokutu za samotný správny delikt, ale za nepodanie vysvetlenia a neoznámenie osobných údajov šoféra motorového vozidla, ktorý sa dopustil spáchania priestupku. Predpokladáme, že polícia uložila pokutu za tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu priestupku. Teda, že konateľ eseročky spáchal uvedený priestupok opakovane a od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia o uložení pokuty neuplynul viac ako jeden rok, kedy možno pokutu uložiť až do maximálnej výšky 7 000 eur.
Vzhľadom k tomu, že ako vlastník motorového vozidla ste neboli úspešný v správnom konaní, odporúčame podať žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia na krajský súd. Pozor, na podanie žaloby existuje zákonná 2-mesačná lehota, ktorá má prekluzívnu povahu. Znamená to, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Za žalobu sa platí súdny poplatok 70 eur. Vzhľadom k tomu, že samotná žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia a teoreticky by ste mali pokutu zaplatiť, ale v žalobe je možné požiadať súd o odloženie vykonateľnosti správneho rozhodnutia.
Minulý rok sme v našej praxi mali dva súdne prípady, kedy bol žalovaný krajský dopravný inšpektorát a obidva súdne prípady sme vyhrali. Napriek tomu, že išlo o iný predmet sporu (odobratie vodičského preukazu a pokuta za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti), môžeme dedukovať chyby, ktoré polícia robí.
Kde robí polícia chybu
Dopravný inšpektorát v rozhodnutí často nekonkretizuje samotný správny delikt. V riešenom prípade mohla polícia zabudnúť konkretizovať motorové vozidlá uvedením evidenčného čísla, VIN karosérie a farby automobilu.
Polícia často robí procesnú chybu, že nešpecifikuje časový horizont, kedy sa mal páchateľ údajného priestupku dopustiť.
Vo Vašom prípade sa nám nepozdáva výška pokuty, ktorá je neprimerane vysoká. Podľa nášho názoru takáto výška pokuty vybočuje z medzí správneho uváženia správneho orgánu, vzhľadom na pomerne malú nebezpečnosť protiprávneho konania.
Vyslovujeme názor, že konateľ spoločnosti nemusel nacionálie vodiča motorového vozidla polícii poskytnúť. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení je potenciálny páchateľ priestupku oprávnený odoprieť podanie vysvetlenia v prípade, ak by jemu alebo jeho blízkej osobe poskytnutá informácia mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania.
Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení môže svedok odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania seba alebo blízkej osobe. Zákon o správnom konaní sa pritom analogicky používa aj na sankcionovanie priestupkov podľa zákona o cestnej premávke. Právo obvineného odoprieť vypovedať v prípade potenciálneho nebezpečenstva trestného stíhania je ústavou garantované.
Citovanú právnu úpravu možno preto podľa nášho názoru analogicky použiť na riešený prípad. Vy ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá vlastní automobily, ste mohli odoprieť podať vysvetlenie a neposkytnúť nacionálie vodičov motorových vozidiel s odôvodnením, že poskytnutím informácií by mohol potenciálne spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania seba alebo blízkej osobe.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
