Lepšie zarábajúci živnostníci by zaplatili štátu až trojnásobne viac

Slováci stále netušia, kto bude sponzorom štedrého sociálneho štátu. Vysoký deficit a neochota koalície siahať na sociálny štandard naznačujú, že potrebná konsolidácia bude na úrok zvyšovania daní a odvodov.

Pravidelne sa ako možní donori spomínajú aj samostatne zárobkovo činné osoby, keďže ich zaťaženie je menšie v porovnaní so zamestnancami. Už menej sa hovorí o tom, že menšie sú aj benefity, ktoré živnostníci čerpajú. Úmerne nižším penziám budú mať nižšie dôchodky. Oveľa ťažšie sa tiež napríklad dostanú aj k bankovým úverom.

Vo veľkej väčšine prípadov však nejde o čiernych pasažierov. Živnostníci si dobrovoľne z výkladu sociálnych balíčkov vybrali ten menší. Namieste je úvaha, o koľko nižšie by boli verejné výdavky, keby všetci občania mali tak nízke očakávania od štátu ako živnostníci.

Paušály verzus byrokracia

Častokrát sa ľudia nestávajú živnostníkmi dobrovoľne, ale samozamestnaním reagujú napríklad na vysokú nezamestnanosť. V konečnom dôsledku tak štát ešte viac odbremeňujú. A hoci sa chcú venovať hlavnej činnosti, často im veľa času zaberá byrokracia. Živnostník je pritom z podstaty malý podnikateľ, ktorý nemá byť odborníkom na dane a odvody, ale na svoje remeslo.

Preto existujú paušálne výdavky, vďaka ktorým si nemusia viesť evidenciu všetkých bločkov z niekoľko eurových nákupov. Férovejšie ako porovnávať zaťaženie SZČO so zamestnancami by bolo porovnávať ich s napríklad majiteľmi eseročiek, ktorí neplatia sociálne odvody. Práve tie sú v prípade živnostníkov najvyššou nákladovou položkou voči štátu.

Pred vyše dekádou mali živnostníci možnosť uplatniť si 40-percentné paušálne výdavky. O ich okliešťovaní sa začalo hovoriť ešte počas vlády Ivety Radičovej. Návrh nakoniec realizoval druhý kabinet Roberta Fica, ktorý ponechal výšku 40 percent, ale obmedzil ich sumou 5 040 eur ročne. Toto opatrenie neskôr uvoľnila tretia vláda Smeru na podnet Slovenskej národnej strany.

Paušálne výdavky sa zvýšili dokonca až na 60 percent, maximálne do sumy 20-tisíc eur. Zároveň sa znížila sadzba dane. Živnostníci, ktorí ročne zarobia do približne 50-tisíc eur neplatia 19 percent, ale iba 15 percent. V súčasnosti sa dá očakáva, že práve národniari budú stranou, ktorá bude blokovať obmedzovanie paušálnych výdavkov a zvyšovanie ich záťaže.

Ak by napriek tomu došlo k obmedzovaniu paušálnych výdavkov, živnostníci by to pocítili dokonca dvakrát. V prvom roku by im pre vyšší daňový základ vzrástli dane. Daňový základ však ovplyvňuje aj  vymeriavací základ pre odvody. Zdravotné odvody by sa im zvýšili už pri ročnom zúčtovaní, ktoré na základe údajov z daňového priznania robí zdravotná poisťovňa. V ďalšom roku by narástli aj sociálne odvody. V prípade sociálnych odvodov sa totiž nerobí zúčtovanie, výšku odvodov ovplyvňuje príjem za predchádzajúci rok. Aj preto živnostníci prvý rok neplatia odvody.

Záťaž padá na najzraniteľnejších

Živnostník, ktorý si v priemere ročne zarobí 12-tisíc eur ročne, dnes odvedie štátu približne 3 700 eur. Ak by sa paušálne výdavky úplne zrušili, zaplatil by štátu 4 247 eur. Pokiaľ by navyše koalícia zvýšila sadzbu dane zo súčasných 15 na 19 percent, ročná záťaž by stúpla dokonca až na 4 380 eur.