Lepšia lokalita daňovníkovi priťaží

Minister financií Peter Kažimír sa chystá upratovať vo verejných financiách veľkou metlou. Inú možnosť ani nemá. Splnenie medzinárodného záväzku stiahnuť na budúci rok deficit pod tri percentá výkonu ekonomiky si vyžaduje ušetriť či dodatočne získať najmenej 1,2 miliardy eur. Populárny recept kritikov zvyšovania daní hovorí, že by stačilo zvýšiť efektivitu ich výberu na priemer Európskej únie a bolo by takmer po probléme. No tak jednoducho a hlavne rýchlo to nepôjde. Veľký konsolidačný počin sa podľa úvah ľavicovej vlády nezaobíde bez toho, aby daňovníci prispeli viac ako doteraz. Okrem veľkých firiem sa majú na ozdravovanie rozpočtu skladať aj občania - najmä majetnejší. Tak by to malo byť aj pri kasírovaní vlastníkov rodinných domov a bytov. Štát sa chystá zinkasovať viac peňazí najmä z vreciek tých, ktorí obývajú nehnuteľnosti v lukratívnejších lokalitách.

Nový systém

Z daní z nehnuteľností dnes centrálna vláda nemá ani cent. Celú agendu aj s výnosom zverila pred rokmi mestám a obciam. Tie vyberú na dani z nehnuteľnosti približne sedemnásť percent svojich celkových daňových príjmov. Samosprávy majú pomerne voľnú ruku pri určovaní miery zdanenia budov či pozemkov, hoci musia rešpektovať isté obmedzenia. Daň sa vypočíta jednoducho. Konečná suma závisí len od sadzby a výmery v štvorcových metroch. Tomuto modelu má byť v prípade bytov a stavieb určených na bývanie koniec.

Úradníci na ministerstve financií vymýšľajú, ako nový systém nastaviť. Politické zadanie je jasné: vybrať viac a zároveň ochrániť sociálne slabších. O parametroch nového modelu sa zatiaľ nerozhodlo, úvahy však smerujú k tomu, aby daň čo najviac odzrkadľovala lokalitu a trhovú cenu nehnuteľnosti. Dnes to v praxi vyzerá tak, že napríklad majiteľ bytu v bratislavskom Lamači zaplatí na dani z menšieho trojizbového bytu len o zhruba tri eurá viac než Vranovčan. Bez ohľadu na veľké rozdiely v cenách bývania či príjmoch.

Aspoň sčasti majú túto nerovnováhu zotrieť cenové mapy, z ktorých sa má v budúcnosti pri zdaňovaní vychádzať. Aspoň čiastočne použiteľné mapy spravuje Národná agentúra realitných kancelárií Slovenska a obsahujú údaje o ponukových a transakčných cenách realít na úrovni okresov. No nie je to optimálny model. Nezachytávajú diferenciáciu v rámci okresov a obsahujú takzvané biele miesta, čiže lokality s menej rozvinutým trhom nehnuteľností, ktorý nedokáže vygenerovať dostatočné vstupné dáta. Kým si štát na základe výstupov z katastrov vytvorí vlastné podrobné cenové mapy, môže dolaďovať tie od realitiek. Trebárs cez isté korekčné koeficienty nastavené podľa počtu obyvateľov v mestách a obciach.

Lepšia lokalita, vyššia daň

Na to, aby si vládny Smer-SD dovolil zdvihnúť daň a nezostal dlžný svojej rétorickej misii chrániť ľudí s nízkymi príjmami, potrebuje ministerstvo financií vymyslieť mechanizmus odľahčenia týmto skupinám obyvateľstva. Jednou zo zvažovaných možností je zaviesť konštantnú odpočítateľnú položku v eurách pre všetkých daňovníkov. Reálnejšie sa však črtá variant oslobodenia časti výmery nehnuteľnosti od dane – teda odpočítateľná položka vyjadrená v štvorcových metroch namiesto konkrétnej sumy. Zabezpečilo by sa tým, že ľudia bývajúci v menších bytoch a chudobnejších lokalitách uhradia v podstate len symbolickú daň.

Daň by mala razantnejšie stúpnuť ľuďom, ktorí bývajú v bohatších regiónoch. Vo všeobecnosti by malo platiť, že čím väčší životný priestor si obyvateľ užíva, tým viac zaň zaplatí. Presné dosahy na peňaženky zatiaľ nie sú známe –čiastkové informácie však naznačujú, že obyvatelia väčších miest ročne zaplatia o desiatky až stovky eur viac. Filozofia je jasná. „Musí prísť väčšia solidarita bohatých a silných k chudobným a slabým. Toto je základ politiky, ktorý budeme presadzovať pri každom jednom opatrení,“ vyhlásil premiér Robert Fico pri obhajobe vládneho programu v parlamente. Aj v tomto dokumente sa jasne hlási k tomu, že zváži zvýšenie výberu z majetkových daní a zohľadní pri tom aj luxus.

No na citlivé zváženie ešte budú prípady ľudí, ktorých možno síce považovať za bohatých z titulu vlastníctva, no určite nie podľa ich príjmov. Ako príklad môže poslúžiť centrum hlavného mesta. Napriek tomu, že ide o lukratívnu štvrť, nie všetci jej obyvatelia majú lukratívny príjem. K nehnuteľnostiam sa mohli dostať v časoch, keď boli podstatne lacnejšie, prípadne ich zdedili alebo reštituovali. Časť z nich môže mať problém so zaplatením dane.

Priestor na zvýšenie

Bývalá vláda zamýšľala zvýšením dane z nehnuteľností o polovicu nazbierať do verejného rozpočtu zhruba 150 miliónov eur. Podobná suma sa dá vybrať aj s ľavicovým nastavením, ktoré sa chce sústreďovať predovšetkým na luxus – teda napríklad aj na obyvateľov trojizbových bytov na okraji hlavného mesta. Bez ohľadu na konkrétnu konštrukciu zvýšenia, medzi ekonómami je zhoda, že úprava majetkových daní je skôr menej škodlivá pre hospodársky rast. Nebrzdí ho tak, ako napríklad vyššie zaťaženie práce. Navyše, v medzinárodnom porovnaní Slovensko v zdaňovaní nehnuteľností výrazne zaostáva. Suma, ktorá sa z nej ročne vyberie, zodpovedá približne 0,4 percenta výkonu domácej ekonomiky. V krajinách združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) to v priemere vychádza na jedno percento. Slováci majú v tomto ukazovateli blízko k Česku, Poliaci a Maďari sa hýbu okolo priemeru.

Slovenské samosprávy určujú výšku daní z nehnuteľností od roku 2005. Práve vtedy aj najprudšie stúpli. Dnes dosahujú v priemere vyše dvojnásobku úrovne z roku 2004. Mestá a obce sa pritom do nepopulárneho zvyšovania daní príliš nehrnú, hoci by si nimi mohli prilepšiť v rozpočtoch. Tie boli v posledných rokoch napnuté pre dosahy krízy, ktorá ubrala samosprávam z kľúčového daňového príjmu - podielu na dani z príjmov fyzických osôb.

Mierny pohyb v daniach z nehnuteľností nastal v tomto roku, keď vo väčšine okresných miest stúpli sadzby. Revolúcia sa však nekonala. „Napriek dlhovej kríze a neistému vývoju príjmov verejných financií sa samosprávy neodhodlali k výraznejšej diverzifikácii zdrojov svojich príjmov cez miestne dane,“ poznamenal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Zmenu by mohlo priniesť, keby sa vláda v rámci zmien odhodlala obciam úplne zobrať slobodu v určovaní daňových sadzieb a začala ich diktovať centrálne. Tým by zabezpečila dodržiavanie vízie „progresívnosti“ zdanenia a zároveň by mohla eliminovať známy neduh, keď sa starostovia boja zvyšovať dane voličom a tak si to kompenzujú na firmách.

Najvyššie zaťaženie daňami z nehnuteľností znášajú podnikatelia. Vlani však podľa PAS po prvýkrát od roku 2004 nepatrili k tým, ktorých sadzby rástli najrýchlejšie. Viac ako od majiteľov rodinných domov či bytov pýtajú mestá a obce napríklad aj za garáže alebo rekreačné chaty. Teda skôr od ľudí, ktorí v príslušnej lokalite trvalo nežijú.

Diskusia s obcami

Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány hovorí, že na rokovaniach s ministerstvom financií sa ku konkrétnym návrhom zatiaľ nedostali. Municipality sa podľa neho nechcú vzdať vplyvu na rozhodovanie o týchto daniach. „Boli by sme veľmi neradi, ak by sa menili základné princípy,“ povedal.

Samosprávy tak po roku opäť čaká diskusia o tom, ako má fungovať ich financovanie z daní. Vlani bojovali s exministrom financií Ivanom Miklošom o zachovanie podielu na centrálne vyberanej dani z príjmov ľudí a živnostníkov. I. Mikloš im chcel príjmy zastabilizovať cez takzvaný daňový mix, čo však napokon nepresadil. Mestám a obciam však klesol podiel, ktorý majú na vybranej dani z príjmov fyzických osôb. Tohtoročný štátny rozpočet predpokladá, že z nej zinkasujú 1,26 miliardy eur.

Dosah, aký budú mať zmeny v daniach z nehnuteľností na rozpočty samospráv, zatiaľ známy nie je. Podľa informácií TRENDU by v ich kase mohla zostať na budúci rok aspoň taká suma, akú vyberú v tomto roku. Ostatok navyše by si zobral štát.

Výnos dane z nehnuteľností
(mil. €)

Foto - Maňo Štrauch