Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že Slovensko je krajina, kde láska medzi malými a strednými podnikmi a bankami prekvitá. Polovica podnikov už niekedy využila bankové financovanie a tri štvrtiny oň pre rozvoj biznisu v budúcnosti plánujú požiadať. Jednoducho s bankou počítajú a necítia pri získavaní zdrojov väčšie problémy než ostatní Európania. Aspoň tak sa javia výsledky prieskumu, ktorý organizovala Európska komisia (EK) na jeseň minulého roka s cieľom preskúmať prístup malých a stredných podnikov k financovaniu. Keďže slovenské banky rady prezentujú svoj záujem financovať tento sektor, malo by byť všetko v najlepšom poriadku. Slovensko dokonca patrí medzi malú skupinu ôsmich krajín, ktorých podnikatelia mali v prieskume pocit, že sa im vlani prístup k zdrojom – hoci o málo, ale predsa len zlepšil.
To, čo je záverom prieskumu organizovaného v krajine na vcelku malej vzorke troch stoviek firiem, samozrejme, nemusia cítiť všetci rovnako. Ani to, že situácia už nemôže byť lepšia. Veď nedostatok financií u malých firiem sa už vo všeobecnosti považuje za prekážku v ich rozvoji a stále je dosť bankami odmietnutých podnikov. Aj bankári, hoci vidia v tomto segmente budúcnosť, stále nedokázali – a najskôr oprávnene – prekonať nutkanie na opatrnosť. Už po kríze svoj postoj k podnikom sprísnili a podľa centrálnej banky s miernym pritvrdením medzi tými menšími firmami počítajú i v tomto polroku.
Navyše mnohí malí podnikatelia optimalizujú svoje náklady a odkladajú investície, a tak existuje značná skupina tých, ktorí nové externé financovanie vlastne ani nepotrebujú. Dopyt po financovaní v bankách bol vlani menší, než býval, s poklesom rátali banky i tento polrok. „Pri investičných úveroch sú klienti viac obozretní, zohľadňujú stále neistý ekonomický vývoj nielen v eurozóne,“ hovorí riaditeľ firemných centier v Slovenskej sporiteľni Miloš Toman.
Pálčivejší problém než prístup k financovaniu je pre Slovákov rovnako ako pre ostatných Európanov nájsť odbyt pre svoj tovar či služby. Hľadanie zákazníkov ako ťažkosť dokonca vnímajú nadpriemerne intenzívne, na prvom mieste ho uviedla viac než tretina podnikov. Tunajšie firmy ešte viac než prístup k peniazom trápi konkurencia.
Opatrnosť na dvoch brehoch
Keďže skupina malých a stredných podnikateľov nie je v štatistikách tunajších bánk presne vymedzená a kategorizujú si ich rozdielne, presné dáta, koľko úverov z finančných domov dostávajú, neexistujú. Nezverejňuje to ani Národná banka Slovenska. Podľa údajov, ktoré TRENDU poskytli banky, si podniky s obratom do päť miliónov eur požičiavali od šiestich najväčších bánk v tomto segmente (VÚB, ČSOB, Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, UniCredit a Volksbank) viac než tri miliardy eur. Podobnú sumu tie, ktorých obrat dosahuje od päť do 50 miliónov eur. To všetko mimo projektového financovania.
Malé a stredné podniky tvoriace 99,9 percenta všetkých podnikov a zamestnávajúce 72 percent ľudí sú v bankách významnou klientelou. I keď slovenské finančné domy štandardne viac zameriavajú pozornosť na retailovú klientelu. No hoci bankári považujú segment malých a stredných podnikov za klientelu budúcnosti, realitou zatiaľ zostáva, že začínajúci podnikatelia to majú v bankách zložité. Ako start-up väčšinou nepochodia. Najskôr sú úspešní, ak vlastnia nehnuteľnosti, ktoré vedia založiť, a začnú podnikať vďaka zdrojom z americkej hypotéky. Väčšina prípadov, ktoré bankári riešia, je s existujúcimi klientmi.
Aby boli banky ochotné pustiť euro, chcú podnikateľa poznať, vedieť o ňom aspoň krátku históriu a mať zmapované odberateľsko-dodávateľské vzťahy.
Ako vysvetľuje Monika Kohútová z UniCredit Bank, práve to, že biznis podnikateľa často stojí a padá na jednej osobe, núti banky na opatrnosť. „Navyše podnikatelia sú často závislí od jedného či málo odberateľov, aj to je značné riziko,“ hovorí. Nedostatočný kapitál je tou z najľahšie predstaviteľných prekážok. Firmy môžu začať podnikať s neveľkým kapitálom, no pre požiadavky bánk to stačiť nemusí. Mnoho firiem zanikne počas prvých troch rokov, banky stabilitu hľadajú až po prvej päťročnici. Potom by mohol byť podnikateľ „za vodou“, mal by mať vybudované dostatočné obchodné vzťahy.
Nevhodné zabezpečenie požadovaného úveru je ďalšou z bariér prístupu k zdrojom, ktoré vnímajú nielen banky, ale sú si jej vedomé aj firmy. Pätina opýtaných malých a stredných podnikov na Slovensku podľa prieskumu Európskej komisie vie, že úver nedostali práve preto. Rovnakému počtu bráni požičať si vyrubená úroková sadzba. Náklady spojené so získaním úveru sa im zdajú privysoké. V slovenských podmienkach sa úročenie prevádzkových úverov značne líši a podľa bankárov v prípade tohto typu financovania, ktoré využíva väčšina podnikateľov, sa pohybuje približne od štyroch do 15 percent. „V poslednom čase je badateľný trend rastu úrokových sadzieb na trhu v dôsledku vyšších nákladov bánk na refinancovanie,“ poznamenáva M. Toman.
Mimochodom – dve pätiny manažérov, ktorí sa zapojili do prieskumu komisie, tvrdili, že nepociťujú žiadne ťažkosti v prístupe k úverom.
Čo chcú
Malí a strední podnikatelia hľadajúci v bankách financovanie (a najmä tí s kratšou históriou) sa najčastejšie obzerajú po prevádzkových zdrojoch. Nielen preto, aby mali dostatok likvidity na preklenutie času, v ktorom sa im môžu došlé a odchádzajúce platby míňať. Prostriedky potrebujú trebárs i na nákup zásob. Keďže bankári sú v segmente malých a stredných podnikov opatrní, najradšej im aj tak poskytujú skôr krátkodobé zdroje. A tak sa ich predstavy často zhodujú. Podľa najväčších slovenských finančných domov je pomer prevádzkových úverov k investičným v pomere dva ku jednej.
Prevádzkové financovanie má buď formu kontokorentu, či splátok rozložených na krátky čas – zväčša dva roky. Podľa prieskumu EK 63 percent slovenských malých a stredných firiem už niekedy použilo či používa prečerpanie účtu alebo kreditky.
Menej bolo tých, ktorí mali riadny bankový úver. Bola ich polovica. O investičné úvery žiadajú skôr už zabehnuté firmy, obvykle sa za ne zaručia predmetom, ktorý chcú financovať. Niektoré banky majú špeciálne programy trebárs na financovanie energií, pre ženy podnikateľky, environmentálne programy, pre poľnohospodárov alebo zdravotníkov.
Zaujímavým paradoxom je, že Slováci sú podľa prieskumu EK na jednej strane nadpriemerne spokojní s rokovaniami s bankármi. S úsmevom na perách z nich odchádza sedem z desiatich manažérov. Je to viac, než je európsky priemer, kde je spokojných 63 percent opýtaných. No počas polroka, na ktorý sa EK v dotazníku pýtala (jar, leto 2011) až pätina podnikateľov žiadajúcich o bankový úver neuspela. Je to síce menej než v roku 2010, keď ich bola štvrtina. Lenže je to nadpriemerne veľa v porovnaní s priemerom v únii. Tam vlani banky odmietli len 11 percent podnikov žiadajúcich o bankový úver. Slovenské náprotivky, na ktoré sa najskôr tunajšie firmy obrátili, boli v sledovanom čase jedny z najmenej štedrých –či najviac opatrných v Európe. Podpriemerný bol aj počet tých, ktorých banky uspokojili v plnej miere. Iná situácia než pri dlhších bankových úveroch bola v prípade krátkodobého financovania vo forme kontokorentov či kreditiek. Slovenské firmy tu boli v bankách úspešnejšie než priemer. Úplne či vo vysokej miere v porovnaní s tým, čo žiadali, boli uspokojení viac než štyria z piatich.
Ak firmy potrebujú financovanie od banky, podľa iného prieskumu Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) odvolávajúceho sa na rok 2010, viac ako polovica týchto podnikov na Slovensku (53 %) uprednostnila banku, v ktorej už boli klientom. Ani nie pre pätinu boli rozhodujúce najlepšie úrokové podmienky. Možno len predpokladať, že podobné čísla by prieskum ukázal aj neskôr. Malé a stredné podniky sú podľa M. Kohútovej veľmi lojálni klienti. Sú vďační, keď sa s bankou dokážu dohodnúť na financovaní a nerobia úrokovú turistiku tak ako obyvateľstvo. Vo všeobecnosti až tri štvrtiny slovenských malých firiem uprednostňujú pri získavaní externých zdrojov bankové financovanie. Za európsku 27 je priemer nižší, vlani sa pohyboval pri 63 percentách.
Úverové alternatívy
Aj keď sú bankové úvery pre malé a stredné podniky dôležitým zdrojom externého financovania, nemalú úlohu v ňom zohrávajú aj produkty bankových dcér – lízingových a faktoringových spoločností. Podľa prieskumu Európskej komisie z jesene minulého roka až 77 percent opýtaných manažérov firiem na Slovensku tvrdilo, že buď používa, alebo má skúsenosti s využívaním lízingu či faktoringu. Európsky priemer ukazoval o 15 percentných bodov nižší podiel podnikov, ktoré mali s týmito produktmi v minulosti skúsenosti.
Hoci slovenské lízingové firmy obsluhujú aj veľké podniky a obyvateľstvo, malé a stredné podniky sú ich hlavnými zákazníkmi. V porovnaní s bankami sa lízingové firmy nemusia zaoberať kolaterálom, zabezpečením, pretože lízovaný predmet zostáva do splatenia majetkom lízingovej spoločnosti. Dosiahnuť naň môžu i tí, ktorí by v banke nemuseli uspieť. Keďže lízing je bilančne neutrálny, neprejaví sa v účtovnej bilancii, len prinesie daňové výhody. Splátky za prenájom idú do nákladov a neviažu prevádzkový kapitál.
Menšie požiadavky na bonitu môžu mať na klienta aj faktoringové spoločnosti. Pretože sa viac než na kvalitu klienta pozerajú na kvalitu jeho odberateľov, pretože tie odkupujú. Faktoringoví klienti dostanú zaplatené hneď (aj keď za to zaplatia odmenu faktorovi). No pomôže im to zlepšiť finančné toky. Keďže faktoring nie je úver, nezvyšuje úverové zaťaženie firmy. Na rozdiel od kontokorentného úveru pri ňom klienti môžu získať vyšší limit financovania. Peniaze sú pritom nadviazané na predaj. Čím viac rastie, tým viac zdrojov klient dostane.
Článok vyšiel v prílohe TREND +Malé a stredné podniky, ktorá je prílohou aktuálneho vydania TRENDU 19/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
