Slovenské banky patria v Európske únii k tým drahším. Vyššie poplatky ako na Slovensku si podľa porovnania Európskej komisie účtujú banky v desiatich štátoch. V šestnástich krajinách sú banky v porovnaní so Slovenskom lacnejšie.
Komisia porovnávala osem rôznych klientov – podľa frekvencie využívania účtu. Na základe toho zostavila celkové poradie, pri jednotlivých typoch klientov sa tak poradie môže oproti celkovému poradiu líšiť. Slovenský klient, ktorí využíva svoj účet priemerne, nechá banke za rok na poplatkoch 74 eur. Najviac platia bankám Taliani – ročne banka od každého majiteľa účtu zinkasuje 253 eur. Naopak záujemcovia o najlacnejší účet by sa mali obrátiť na bulharské banky. Ich služby ročne vyjdú na 27 eur.
Ešte väčšie rozdiely sú pri klientoch, ktorí využívajú svoj účet najintenzívnejšie. V najlacnejšom Bulharsku zaplatia za rok 28 eur, v najdrahšom Taliansku 831 eur. Z okolitých krajín platia bankám v porovnaní so Slovenskom viac Rakúšania a Česi. Maďari a Poliaci nechávajú bankám menej peňazí.
Európska komisia kritizuje najmä netransparentnosť bankových poplatkov. V správe uvádza, že cenníky sú „veľmi netransparentné, takmer neumožňujúce, aby spotrebiteľ zistil, akú sumu platí, a aby mohol porovnať iné ponuky.“
Porovnať ceny v jednotlivých bankách nie je vôbec jednoduché. Výsledná cena účtu sa skladá zo základného mesačného poplatku a celého radu ďalších poplatkov, ktoré si banka účtuje na základe toho, aké služby klient využíva. Niektoré banky si pritom za viaceré služby nechajú zaplatiť aj dvakrát – prvú cenu nazývajú poplatkom a druhú účtovnou položkou. Z oslovených respondentov takmer tretina nevedela porovnať ponuku bežných účtov od bánk.
Komisárka EÚ pre ochranu spotrebiteľov Meglena Kuneva tvrdí, že „maloobchodní bankári sú voči spotrebiteľom ľahostajní. Existujú jasné dôkazy, že sa porušujú základné spotrebiteľské zásady, počínajúc celkovými cenami až po skryté poplatky a nejasné a neúplné informácie.“
Pre zložitosť poplatkov sa v bankových cenníkoch nevedia okrem spotrebiteľov nevedeli vyznať ani pracovníci komisie, ktorí porovnanie pripravovali. V 66 percentách prípadoch pracovníkom nestačili informácie, ktoré uvádzajú banky na svojich internetových stránkach a museli im zaslať doplňujúce otázky. „Dokonca aj v takýchto prípadoch banky častokrát poskytli iba ústne informácie o svojich poplatkoch, ale odmietli zaslať prehľad poplatkov,“ tvrdí komisia. Asi desatina bánk má na svojich internetových stránkach iba stručné alebo žiadne informácie o cenách a tretina poskytuje neúplné informácie.
Miera transparentnosti a jednoduchosti cenníkov pritom podľa komisie priamo súvisí s výškou poplatkov. Krajiny, v ktorých banky najhoršie informujú o cenách, patria k najdrahším. Európska komisia preto plánuje zasiahnuť a donútiť banky k jednoduchému a jednotnému zobrazovaniu cien. „Znamená to, že bude presadzovať transparentnosť na základe zrozumiteľných a porovnateľných informácií a stanovovať základné pravidlá pre podnikanie v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že európski občania aj naďalej pociťujú vplyv hospodárskej krízy, je činnosť v tejto sfére ešte významnejšia,“ vraví komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy.
Pre slovenské banky sú podľa komisie charakteristické vysoké základné poplatky. Klient si tak zaplatí v balíku určitý rozsah služieb a neplatí ich tak zvlášť. Podľa porovnania Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých dominujú elektronické platby. Približne tri štvrtiny platieb je zrealizovaných elektronicky, na pobočkách klienti zadávajú štvrtinu platobných príkazov.
S porovnaním konkurenčných ponúk má problém 31 percent obyvateľov Slovenska. Za posledné dva roky svoju banku zmenilo deväť percent Slovákov napriek tomu, že takmer polovica ľudí vie o lacnejšej banke.
Foto na titulke - Flickr.com
