Hoci doteraz mnohé domácnosti rátali s tým, že majú lacnú energiu i plyn od budúceho roka vo vrecku, už to neplatí. Pravidlá, ktoré avizoval ešte bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, platiť nebudú. Tri mesiace pred koncom tohto roka sú tak na stole len sľuby politikov. Všetko komplikuje vládou navrhnutý zákon o energetike, ktorý potenciálne môže ohroziť aj Slovenské elektrárne.
Slovenskom sa preženie daňová smršť. Nové dane sa už schvaľujú, miestne budú vyššie
S plynom je situácia podobná. Nové zmluvy s domácnosťami, ktoré mal uzatvárať Slovenský plynárenský priemysel, sa posúvajú na neurčito. Nový minister hospodárstva Karel Hirman má na pomoc domácnostiam iný názor ako jeho predchodca, a týka sa to aj cien elektriny a plynu.
Lacná elektrina? Sulíkov návrh už nie je v kurze
Ešte vo februári 2022 avizovali rezort hospodárstva, vtedy na čele s exministrom Richardom Sulíkom, dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktoré majú zabezpečiť lacnejšiu elektrinu za 61,20 eura za megawatt hodinu na roky 2023 a 2024. Dohodu o tom minister s elektrárňami podpísal v júli s tým, že notifikovať ju musí Európska komisia. Tá mala rozhodnúť najneskôr do konca novembra.
Stopka na hraniciach s Českom i Rakúskom. Slovákov neminú kontroly v autách i vo vlakoch
Domácnosti by však podľa návrhu mali ušetriť 15 percent zo spotreby z roku 2020 alebo 2021, ako to EK vyžaduje. Napokon sa podľa čerstvých vyjadrení nového ministra hospodárstva Karla Hirmana zdá, že únia bude pracovať s verziou, ktorá je už v tomto čase neaktuálna. Schému, ktorú navrhol R. Sulík, totiž neakceptuje. „Ja ako energetik viem, že kontrolovať spotrebu elektriny pre každú domácnosť nie je možné. Postupovať v praxi podľa ročných účtov ich spotreby je nereálne a nespravodlivé,“ uviedol 25. septembra v relácii TV Markíza Na telo.
Preferuje skôr určitý porovnávací parameter pre konkrétne kategórie odberateľov, ešte sa však nerozhodol, aký. „Určite nebude platiť systém, ako ho nastavil R. Sulík,“ dodal nový minister. Podľa neho situáciu netreba dramatizovať, keďže domácnosti majú zafixované ceny elektriny do konca tohto roka.
Lenže nedávne vyjadrenia politikov sú v rozpore s tým, ako to vidí súčasný minister Je to zmätočná situácia, ktorá trvá už príliš dlho, myslí si aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
„Eurokomisia aktuálne rieši najmä podporu priemyselných podnikov, pomoc pre domácnosti ešte neuzatvorila. Chýbajú nám k tomu konkrétnejšie informácie. Nerozumiem, prečo táto komunikácia nie je transparentná, aby verejnosť vedela, čo vlastne preferuje Komisia, ako postupuje a či nám vláda poskytuje potrebné dáta,“ vysvetľuje R. Ďurana. Bolo by podľa neho vhodné poznať aj konkrétnejšie analýzy a prepočty, s ktorými únia vlastne pri podobných návrhoch pracuje. Verejne známe však nič také nie je.
Rok sa nič nedeje, pomoc sa stále hľadá
V hre sú stále aj energetické šeky, s čím z koalície nesúhlasí jedine hnutie OĽaNO. Slovenské domácnosti podľa premiéra Eduarda Hegera energetické šeky nepotrebujú, ak nemajú zastropované ceny elektriny a plynu. Minister financií Igor Matovič skôr preferuje obmedziť zisky výrobcom a distribútorom energií.
„Osobne preferujem cestu, aby sme najprv sekli po krížoch výrobcom aj distribútorom a obchodníkom s energiami. Keď to urobíme, tak v podstate pomôžeme domácnostiam aj celej ekonomike bez toho, aby nás to niečo stálo,“ vyhlásil I. Matovič pre médiá. Nový minister hospodárstva sa zase podľa vlastných slov prihovára za kombináciu oboch možností, teda zdanenia výrobcov, ale i energošekov pre domácnosti. Čo napokon rozhodne, zatiaľ nie je jasné.
V prípade dodávok plynu pre domácnosti bol bývalý minister hospodárstva R. Sulík odvážny v politických vyhláseniach už v júli. Slovensko má podľa neho zabezpečené dodávky až do konca marca 2022, „aj keby k nám prestal ruský plyn od zajtra tiecť úplne“. Viacerí analytici už vtedy tvrdili, že takéto vyhlásenia sú minimálne predčasné, ak nie rovno nezodpovedné.
Zmluvy na lacný plyn mali domácnosti uzatvárať od augusta, zatiaľ však nemajú s kým. A zdá sa, že to tak ostane až do konca roka, kým opäť nerozhodne EK. Podľa K. Hirmana je situácia iná. „Ak by do našej krajiny prestal úplne prúdiť plyn, v zásobníkoch nemáme dostatočné zásoby,“ spresnil.
K 23. septembru bola priemerná naplnenosť zásobníkov EÚ na úrovni 86,25 %, uvádza týždenník Politico. Takto pred rokom bol ich stav na úrovni 79,92 %. Slovensko ich má naplnené na 85,3 %, čo je 30,7 terrawattov. Eurokomisia si pritom stanovila za cieľ, že do 1. novembra budú všetky zásobníky plynu v EÚ naplnené v priemere na 80 percent.
Elektrárne možno pôjdu do krachu
Do celého procesu vstupuje aj vládou aktuálne prijímaná legislatíva, konkrétne novela zákona o energetike. Tá vzbudila mnoho negatívnych reakcií. Taký závažný zákon napríklad vôbec neprešiel štandardným pripomienkovým konaním a vláda nepovažovala za potrebné ani ho konzultovať s odborníkmi. V prvom čítaní ho však vláda schválila takmer jednohlasne.
„Novela dáva štátu príliš veľkú kompetenciu a v nepovolaných rukách je veľmi riziková. V dopadovej štúdii je pritom prekvapivo napísané, že nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie,“ informuje šéfka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová. Prípadná dočasná regulácia by mala mať jasne nastavené pravidlá a mechanizmy pre kompenzácie, tie však chýbajú.
Vnímame to ako núdzové krajné opatrenie, reaguje generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. „Pevne veríme, že sa čierny scenár nenaplní a štát toto riešenie reálne nevyužije. Zoštátnenie elektriny vyrobenej na Slovensku by totiž mohlo významne zhoršiť kredit Slovenska v zahraničí. Štát by mal preto dôkladne zvážiť všetky reputačné a finančné riziká, ktoré tento krok prinesie,“ spresnil pre TREND.
Legislatíva sa zásadne dotýka aj Slovenských elektrární, ktoré sú najväčším výrobcom elektrickej energie v krajine. Novela nielen, že rozširuje kompetencie štátu v čase energetického núdzového stavu, ohrozuje aj dostavbu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ale aj bežné fungovanie nášho podniku, upozorňuje generálny riaditeľ spoločnosti Branislav Strýček s tým, že je to v rozpore s pravidlami EÚ. Práve na pravidlá únie sa však slovenskí politici vo svojich vyjadreniach odvolávajú.
„Ak ten zákon parlament prijme, budeme mať obrovský problém financovať akékoľvek infraštrukturálne projekty v energetike. Naši akcionári ENEL a Energetický a průmyslový holding nám neposkytnú sľúbených 400 až 500 miliónov eur, ktoré potrebujeme do konca roka na dofinancovanie. Budeme ich žiadať od štátu,“ spresnil B. Strýček. Ruky preč od takejto pomoci dali aj banky, ktoré financujú Slovenské elektrárne obrovskými úvermi. Ich zadlženosť sa pohybuje okolo štyroch miliárd eur a nachádzajú sa v technickom defaulte. Elektrárne sa tak dostávajú do patovej situácie.
Výhovorky nepomôžu, problémy treba riešiť
V krajnom prípade hrozí firme konkurz, čím by bolo ohrozené aj dohodnuté memorandum o lacnejšej elektrine pre domácnosti so štátom. Čo by reálne bankrot elektrární znamenal v praxi? „Už rok či dva sa hovorí o tom, že majú obmedzenú schopnosť splácať svoje úvery, preto sú obzvlášť citlivé na zásahy štátu, čo by mohlo viesť až do bankrotu. Znamenalo by to, že by nevedeli splniť svoje záväzky, neboli by schopné splácať úvery svojim veriteľom,“ povedal v TA3 analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár.
Reakcia rezortu hospodárstva na seba nenechala dlho čakať. „Možné finančné problémy Slovenských elektrární môžu byť dôsledkom nesprávnych manažérskych rozhodnutí, nie však dôsledkom parlamentom prijatých opatrení, ktoré nemusia byť realizované,“ oponuje K. Hirman.
Ministerstvo by sa však podľa názoru R. Ďuranu nemalo vyhovárať na to, čo sa dialo v podniku v minulosti, prípadne kto a ako tam hospodáril. V súčasnej situácii je to bezpredmetné a nikomu to nepomôže. „Hroziaci bankrot určite nie je len tak vystrelený dymový signál, elektrárne na takéto vyhlásenie musia mať vážne dôvody. Už v minulosti mali problém získať dodatočný kapitál. Memorandum vzniklo ako úniková cesta pred selektívnou daňou, ktorou im štát hrozil, nemali inú voľbu. Všetky umelé zásahy štátu do cien by mali byť transparentné a mali by ich vo veľkej miere znášať štátny rozpočet,“ tvrdí analytik.
Podľa neho je prirodzené, že ani banky v situácii, kedy je hospodárenie firmy ohrozené ďalšími štátnymi zásahmi, nemajú záujem poskytovať žiadne finančné zdroje. Aj preto mnohé štáty EÚ riešenia problém energetických firiem napríklad vystavovaním záruk.
Ďalšie dôležité správy
