Krízový plán Bruselu otriasa trhom. Sám utiahne kohútiky plynu všetkým, Slovákov už teraz mrazí

Nedokážete rozumne a dobrovoľne obmedziť spotrebu plynu vo vlastných krajinách, tak vám to jednoducho nariadime. Európska komisia (EK) pripravuje nový pohotovostný plán, ktorý prinúti štáty Európskej únie znížiť spotrebu.  

Krajiny namietať zrejme nebudú môcť, EK plánuje totiž zrušiť aj veto jednotlivých štátov, ktoré by mohli celý ambiciózny európsky plán „zhatiť“.  Pohotovostný plán EK má platiť bez ohľadu na to, či bude alebo nebude prúdiť do Európy ruský plyn.

Predsedníčka EK Ursula Von der Leyenová  ešte varovala začiatkom júla pred úplným odstavením od plynu z Ruska, ale nestalo sa tak.

Po pravidelnej údržbe plynovodu Nord Stream 1 boli 20. júla opäť obnovené dodávky plynu, agentúre DPA to potvrdil hovorca prevádzkovateľa Nord Stream AG. Plynovod bol mimo prevádzky od 11. júla. 

Vládni politici na Slovensku na čele s premiérom Eduardom Hegerom nevedú žiadne diskusie o tejto téme smerom k odbornej či laickej verejnosti. Spravidla len vydajú formálne vyhlásenie, že súhlasia so všetkým, čo je predložené na európsky stôl. 

Otvorené vecné diskusie z rôznych uhlov pohľadu však potrebuje energetický trh v tomto čase ako soľ, pomáhajú totiž racionálne odhaľovať potenciálne možnosti, riziká i príležitosti. Nie však od úradníckeho stola, ale z pohľadu potrieb praxe. 

Slovenská vláda sa pritom v programovom vyhlásení zaviazala, že je názorom praxe i verejnosti otvorená, zámery však ostali len bezvýznamne na papieri, čo pravidelne potvrdzujú rôzne podnikateľské združenia.

Obmedzenie spotreby sa pritom čoskoro dotkne úplne všetkých bez výnimky – veľkých i malých firiem, štátnej aj verejnej správy, ale aj bežných domácností.

Čo zodpovední politici plánujú v tomto smere ešte podniknúť, nikto nevie. Rezort hospodárstva celú situáciu ešte len analyzuje, keďže ide o čerstvú novinku. Reagovali však  odborníci z praxe a naznačili možný vývoj do budúcnosti. 

Rázne škrty v Česku od augusta

Návrh EK prichádza na rad v čase, keď Európa čelí kritickým nedostatkom v dodávkach kľúčového zdroja energie a snaží sa odstrihnúť od ruského plynu hľadaním adekvátnych náhrad. Pre Európanov, a to vrátane Slovákov, to bude riadny šok.

Dlhé roky sa totiž nemuseli veľmi obmedzovať v spotrebe, teraz prichádza nie prosba, ale rovno príkaz v mene záchrany európskej energetickej politiky. Nariadenie obmedzenia spotreby sa zrejme udeje rekordne rýchlo.

Návrh sa ocitol na bruselskom stole 20. júla a už sa ním zaoberá i český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý zvolal na 26. júla v Bruseli mimoriadnu radu ministrov pre energetiku. Česko totiž na začiatku tohto mesiaca zahájilo polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie.

EK na čele so šéfkou Ursulou von der Leyenovou od toho očakáva veľa. Za pravdu jej dáva aj český premiér Petr Fiala. „Energetická politika je presne príklad oblasti, v ktorej má Európska únia postupovať spoločne a koordinovane. Jedine, keď toto budeme robiť, máme šancu krízu rýchlo a úspešne vyriešiť," poznamenal.

EK uvažuje o znížení o päť až 20 percent, pričom sa očakáva konečná dohoda medzi desiatimi až 15 percentami. Pokiaľ budú pravidlá EK schválené, umožní to spustiť povinné zníženie spotreby, buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť aspoň dvoch krajín.

Tvrdý nátlak je zbytočný, ľudia chcú šetriť

Napriek prvotným šokom na obmedzenie spotreby to nemusí v praxi dopadnúť zle. Európania totiž pri výraznom zdražovaní všetkých položiek v domácnosti ani inú možnosť nemajú.

Požiadavka EK znížiť v dôsledku očakávaného výpadku dodávok ruského plynu počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny spotrebu plynu o 15 percent je reálna, uviedli odborníci z poradenskej firmy EGÚ Brno pre agentúru ČTK.

Domácnosti aj firmy už s energiami podľa nich šetria pre vysoké ceny, dáta ukazujú, že spotrebitelia v Česku v druhom štvrťroku 2022 znížili spotrebu plynu približne o požadovaných 15 percent, objasnili experti.

„Zníženie spotreby plynu o 15 percent nie je nedosiahnuteľný cieľ, ktorý by vyžadoval nejaké drastické obmedzenia v zmysle zatvárania prevádzok. Čo sa týka napríklad vykurovania domácností, môžeme si predstaviť, že pri znížení teploty o jeden stupeň Celzia sa dá ušetriť zhruba päť percent energie, v tomto prípade plynu,“ dodal analytik ENA Jiří Gavor pre ČTK.

Požadované zníženie o 15 percent by tak znamenalo zníženie vykurovania o tri stupne Celzia, napríklad z 22 stupňov Celzia na 19.

Analytik XTB Jiří Tyleček hovorí, že snaha o úspory je pochopiteľná. „Len je otázkou, či sa to musí diať pod taktovkou EK. Dáta ukazujú, že českí spotrebitelia už v druhom kvartáli roka znížili spotrebu plynu o požadovaných 15 percent. Nepotrebovali žiadne prosby, stačil prudký nárast ceny, ktorý vyprovokoval úspory.

Požiadavka EK mi príde trochu zbytočná. Beriem to skôr ako snahu upozorniť na napätý stav na trhu, než by mal priniesť reálne obmedzenie spotreby firiem či domácností,“ dodal J. Tyleček pre ČTK. 

Návrh EK mal prísť o štyri mesiace skôr, zamýšľa sa analytik portálu Capitalinked.com Radim Dohnal. „A myslím, že by sme mali obmedzovať domácnosti, úrady a školy ako prvé. Pri nich sa naozaj dá znížiť teplota, a tak spotreba bez veľkých dosahov. Väčšina priemyslu totiž môže stlmiť spotrebu len za cenu stlmenia výroby, teda zníženia hrubého domáceho produktu," dodal analytik.

Treba urýchliť vecné diskusie

Čo na avizované novinky hovorí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)? „Nemáme o tomto návrhu EK, okrem tých medializovaných,  žiadne bližšie informácie, preto ho v tejto chvíli nebude komentovať. V každom prípade však podporujeme v súčasnej nepriaznivej situácii s cenami energií, ako jedno z možných systémových opatrení, aj opatrenia, ktoré  by motivovali odberateľov ku šetreniu spotreby energií,“ objasnil hovorca Radoslav Igaz. 

Šetrenie s energiami je téma, ktorej sa dlhodobo venujú ich rôzni dodávatelia. Z pohľadu Stredoslovenskej energetiky (SSE) je dôležité zabezpečiť potrebné investície do energetickej efektívnosti, ako aj do výmeny zariadení za šetrnejšie.

„Túto možnosť aj ponúkame. V krátkom čase však nie je možné realizovať tieto opatrenia v potrebnom rozsahu. Vzhľadom na reálne možnosti riadenia spotreby koncových odberateľov, keď väčšina zákazníkov nemá meranie, ktoré by bolo možné online monitorovať, bude náročné nájsť také opatrenia, ktoré splnia požadované parametre,“ dodáva hovorkyňa SSE Michaela Krivá.

Zníženie teploty pri vykurovaní, respektíve pri ohreve vody, sa podľa nej ukazuje ako jedno z najľahšie dosiahnuteľných opatrení.

„Na Slovensku chýba relevantná, najmä odborná komunikácia k týmto témam, a to napriek komplikovanej situácii, v ktorej sa nachádzame. Jednoduchšie sa dajú sledovať opatrenia na úrovni výrobných podnikov. Tie sú aj viac motivované šetriť, nakoľko sa to priamo pretavuje do ich účtov za energie,“ podotýka hovorkyňa SSE. 

Deformovaný trh energií žiada rovnováhu

Na Slovensku funguje tiež niekoľko veľkých odberateľov plynu, ktorí by opatreniami na ich strane dokázali výrazne prispieť k zníženiu spotreby zemného plynu, zamýšľa sa M. Krivá. „Všetky opatrenia však musia byť nastavené tak, aby ešte viac neprimerane nedeformovali pokrivené prostredie v energetike,“ hovorí.

„Navrhované európske nariadenie obsahuje súbor nástrojov a opatrení, pričom je na každom členskom štáte, ktoré z nich a v akom rozsahu aplikuje,“ pridáva názor Katarína Šulíková, špecialistka komunikácie Východoslovenskej energetiky (VSE).

„Úspory spotreby plynu je možné dosiahnuť aj zámenou za iné palivo, tam, kde je to možné, samozrejme. Ďalej zvyšovaním energetickej efektívnosti budov, zmenou spotreby a podobne,“ dodáva K. Šulíková.

Samotné obmedzovanie je podľa nej až krajnou možnosťou, pričom nariadenie berie do úvahy fakt, že odberatelia v domácnosti by mali byť tí poslední, koho sa tieto obmedzenia dotknú.

Ďalšie dôležité správy