Keď sa TREND v októbri vybraných firiem z rôznych sektorov pýtal na očakávaný vývoj miezd, bonusov a nefinančných benefitov, dostával väčšinou upokojujúce a sebavedomé odpovede. To, že do záležitostí okolo odmeňovania zasiahne kríza, si HR manažéri nepripúšťali. S odstupom jedného kvartálu už niektorí z nich zmenili rétoriku. Hoci vo svojich vyjadreniach sú stále veľmi diplomatickí.
Dá sa to pochopiť. Málokto sa chce so svojimi zamestnancami baviť cez médiá. A najmä im odkazovať zlé správy. Mnohé veci sa riešia práve v tomto čase, nie sú ešte uzavreté a interne odkomunikované. V ovzduší obáv, ktoré vládne vo firmách pod vplyvom čoraz častejších správ o prepúšťaní a nútených dovolenkách, je každé vyjadrenie podrobne analyzované. „Ľudia čítajú medzi riadkami,“ konštatuje jeden z respondentov TRENDU.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 158728>Platy porastú najmenej v histórii
- 158758>Ako je to s nezamestnanosťou
… a kolektívna zmluva
Kríza už do platov evidentne prehovorila. Ako vyplýva z internetového prieskumu Merces.sk, ktorý realizuje jobserver Profesia.sk, turbulencie na trhoch sa dotkli trinástych platov a koncoročných odmien. Hoci väčšina respondentov sa s týmito inštitútmi v reáli stále nestretáva, klesá i počet tých, ktorí si ich v minulosti užívali. Napríklad počet zamestnancov, ktorí dostali trinásty plat, sa medziročne znížil z 28 na 23 percent.
To, či extra platy a prémie boli alebo neboli v konkrétnej firme vyplatené, závisí od dvoch, troch faktorov. Rozhodujúce boli hospodárske výsledky firmy, plnenie osobných cieľov a kolektívna zmluva. V podnikoch, ktoré TREND v rámci miniankety oslovil, ľudia zväčša určité finančné poďakovanie za odvedenú prácu dostali. Napríklad v Slovenskej pošte síce 13. plat nemajú, no ako uvádza hovorca Juraj Danielis, zamestnancov koncom roka odmenili „za zabezpečovanie mimoriadnych úloh, spojených so zavedením eura“.
Lepšie na tom boli v popradskej Tatravagónke. Tam podľa vedúcej marketingu Pauly Tajbošovej vyplatili štrnásť platov: „Hospodársky výsledok bol v roku 2008 priaznivý, a tak boli odmeny vyplatené.“ V stavebnej firme Skanska dostali 13. plat v divíziách, ktoré prekročili plán (v ostatných sa znižoval podľa plnenia).
A vyplatiť mienia aj prémie: „Či budú krátené podľa výsledkov, je momentálne predmetom analýz,“ dodáva členka predstavenstva a personálna šéfka podniku pre Česko a Slovensko Zuzana Jiránková.
V Tatra banke, o ktorej už kolujú zvesti, že onedlho začne prepúšťať, pôjde trinásty plat na účty zamestnancov v máji. A ani prémie vraj ohrozené nie sú. „Plán sme splnili na sto percent, bonusy vyplatíme tak, ako sme to zamestnancom sľúbili,“ tvrdí riaditeľ odboru ľudských zdrojov Dušan Antoš.
Výrobca komponentov do chladiarenských zariadení Embraco Slovakia zo Spišskej Novej Vsi už prepúšťal. No vianočné odmeny sa ušli aj pracovníkom, „ktorí boli v dôsledku finančnej krízy uvoľnení počas posledného vlaňajšieho kvartálu“, spomína HR manažérka Pavla Mončeková.
Dovolenky a zefektívňovanie
Osud miezd v roku 2009 bude mať, samozrejme, v rukách kríza – najmä to, ako sa podpíše pod produktivitou práce. Vo firmách, ktoré sa riadia kolektívnymi zmluvami, sú síce tento rok za vodou, ale otáznikom môže byť hneď nasledujúci rok. Odborári sa s premiérom dohodli, že na mzdy budú tlačiť len v prípade, ak ich predstavy budú korešpondovať s rastom produktivity práce.
A práve v tom je háčik. Rast produktivity už nebude, ako po minulé roky, samozrejmosťou. V niektorých firmách v dôsledku krízy očakávajú jej pokles, ľudí plánujú posielať na nútené dovolenky za 60 percent mzdy alebo to už robia (Kia). V iných hovoria o raste – zefektívňovaním procesov (Tatra banka) či sprísnenou nákladovou disciplínou a efektívnym využitím rezerv (Slovnaft).
V zásade sa vývoj produktivity bude zrejme líšiť od sektora k sektoru. Kým v automobilkách čakajú pokles, takí stavbári sa cítia na koni. „Na rok 2009 je pripravená zásoba práce,“ tvrdí Z. Jiránková zo Skansky. Napriek tomu firma podľa nej reštrukturalizuje a optimalizuje – a sľubuje si od toho nižšie náklady: „Napríklad pokiaľ je to možné, zahraničné pracovné cesty už vyše roka riešime prostredníctvom videokonferencií.“
Väčšina firiem, ktoré TREND oslovil, tvrdí, že na zefektívňovaní procesov pracuje priebežne, bez ohľadu na krízu. „Súčasná situácia v našej spoločnosti si nevyžaduje mimoriadne opatrenia,“ tvrdí napríklad hovorca T-Mobilu Andrej Gargulák.
Nadol by sa ísť nemalo
V odpovediach na otázku, ako teda v tomto roku porastú platy zamestnancov, ostali respondenti pri tradičnejších odpovediach. Pre začiatok – kolektívne zmluvy. Napríklad v Skanske sa rokovania s odborármi skončili zvýšením miezd pre robotníkov (o päť percent) aj pre technicko-hospodárskych pracovníkov (3,5 percenta). V Slovenskej pošte na roky 2009 až 2011 naplánovali rast miezd o 21 percent. „Bude však podmienený prednostne rastom produktivity práce pred rastom priemernej mzdy,“ dodáva J. Danielis.
V niektorých firmách za rozhodujúci faktor považujú trh. „Tento rok nie je výnimkou. Neustále analyzujeme trh a na základe analýz plánujeme platové úpravy,“ konštatuje D. Antoš z Tatra banky. Samozrejme, do platov prehovorí i výkonnosť zamestnávateľa, jeho tržby a ziskovosť. „Úpravy smerom nadol sa neočakávajú,“ sumarizuje za všetkých P. Tajbošová z Tatravagónky.
Kríza už podľa internetového prieskumu Merces.sk zasiahla poskytovanie nefinančných benefitov. Najviac ubudlo pracovníkov, ktorým firma prispievala na doplnkové dôchodkové sporenie, ale i na vzdelávanie. TRENDOM oslovené firmy tvrdia, že benefity nerušili. Ale skôr rozširovali. Napríklad v Skanske na základe novej kolektívnej zmluvy dostali motivačné bonusy všetci zamestnanci. „Doteraz ich dostávali iba zamestnanci technicko-hospodárskych profesií,“ objasňuje Z. Jiránková.
Bežná prax
Iste, v čoraz viac fabrikách momentálne nie je témou číslo jeden zvyšovanie platov či nejaké nefinančné bonusy. Zaoberajú sa základnejšou – pre zamestnancov existenčnou – otázkou: či prepúšťať, a ak áno, tak podľa akého kľúča.
V centre pozornosti sú momentálne najmä automobilky. Trnavský PSA už oznámil, že prepustí 190 zamestnancov – hoci má ísť o tých, ktorí sa podieľali na príprave rozbehu podniku, no keďže sa momentálne neplánuje ďalší rast, nie je pre nich práca.
Žilinská Kia už posiela zamestnancov na nútenú dovolenku, počas ktorej budú dostávať 60 percent platu. O prepúšťaní podľa hovorcu Dušana Dvořáka zatiaľ neuvažovali. Volkswagen z bratislavskej Devínskej Novej Vsi sa zasa snaží presvedčiť zamestnancov, aby odišli sami – vysokým odstupným.
Manažéri niektorých firiem tvrdia, že reštrukturalizáciou prechádzajú už dlhšie a znižovanie stavov nechcú spájať s krízou. Napríklad zo Slovenskej pošty má tento rok odísť päťsto zamestnancov. Nepôjde o ľudí, zabezpečujúcich corebiznis podniku, ale tých z vedľajších činností ako servis či upratovanie.
No ani títo ľudia by nemali o prácu prísť definitívne. Prepustení zamestnanci majú podľa J. Danielisa garantovanú pracovnú pozíciu u outscourcingového partnera: „Ak túto pozíciu akceptujú, získajú – oveľa viac nad rámec Zákonníka práce – odstupné vo výške sedemnásobku svojej priemernej mesačnej mzdy.“ Napriek tomuto sociálnemu programu v pošte očakávajú „veľmi výraznú“ úsporu personálnych nákladov.
S optimalizáciou už dávnejšie podľa D. Antoša začali i v Tatra banke. Pred dvoma rokmi sa znížil počet riadiacich stupňov, a tým aj počet manažérov. A v začatom trende chcú pokračovať. Analyzujú ďalšie možnosti znižovanie personálnych nákladov: „V oblastiach, ktoré nie sú v tomto čase nevyhnutné na realizáciu našich zámerov.“
Transformáciou prechádzajú aj ďalšie slovenské banky. Dexia sa chce podľa hovorcu Michala Fúrika inovovaním stratégie a štruktúry vrátiť „k pôvodným hodnotám a zameraniu“. Dôjde vraj len k malému zníženiu počtu zamestnancov: „Neprejaví sa v kľúčových aktivitách banky.“
Ďalšie firmy, aj keď tvrdia, že prepúšťať neplánujú, si nechávajú zadné dvierka. „Bežnou súčasťou práce útvaru ľudských zdrojov – bez ohľadu na krízu – je pravidelné vyhodnocovanie optimálnej štruktúry a počtu zamestnancov,“ hovorí HR šéfka Slovnaftu Erika Burianová. Obdobný proces prebieha v Slovenskej sporiteľni.
„Dôležité pre ďalšie rozhodovanie budú aj hospodárske výsledky za prvý kvartál tohto roka. V prípade nárastu alebo poklesu potrieb klientov bude banka včas adekvátne reagovať,“ dodáva podpredseda predstavenstva Štefan Máj. A P. Tajbošová z Tatravagónky uzatvára, že kríza a súčasný pretlak kvalifikovanej pracovnej sily umožňujú „zmeniť, respektíve zlepšiť kvalitu pracovnej sily“.
Ilustračné foto - Andrej Balco
