Americká ekonomika vytvorila výrazne menej pracovných miest, než sa očakávalo, ďalej klesla miera participácie (stále menej ľudí v produktívnom veku chce pracovať), ale čo je dosť dôležité, že ďalej klesla miera nezamestnanosti z 7,0 % na 6,7 % (zrejme z veľkej časti vďaka klesajúcej miere participácie).
Druhý týždeň bude pravdepodobne bohatý na podobné témy, teda vplyv reálnej ekonomiky na rozhodovanie FEDu a prípadné ďalšie kroky zo strany ECB. V pondelok dopoludnia boli publikované novembrové dáta o inflácii v Grécku - pokles cien o 1,7 % medziročne (lepšia ako pokles 2,9 % medziročne ku koncu novembra a tiež lepšia ako očakávania na úrovni poklesu o 2,2 % pre november).
Je teda zrejmé, že deflačné tlaky v južnom krídle ďalej existujú. Naproti tomu maloobchod v ČR v novembri rástol medziročne o 6,1 % (výrazne nad očakávania 1,3 %), zrejme vďaka zásahu ČNB. Veľký otáznik však visí nad tým, čo sa stane až tento prvotný efekt vyprchá, či sa v ČR bude naďalej utrácať.
Kríza eurozóny vstupuje do ďalšej fázy. Vďaka obrovskému optimizmu dlhopisových trhov a veľmi nízkym výnosom kvalitných štátnych dlhopisov sa teraz dopytujú tiež štátne dlhopisy problémových krajín. Investori teraz dopytujú najnižšie výnosy (a teda ich takto merané chápu ako v najlepšej kondícii) od roku 2010.
Značná časť analytikov teraz veľmi nahlas poukazuje na bublinu na trhu dlhopisov. Podľa novej regulácie Basel III je možné, že páka vo finančných inštitúciách sa bude počítať mierne, teda akcionári bánk z toho budú profitovať. V pondelok dopoludnia toto je a zrejme naďalej bude dôvodom rastu cien európskych bánk.
Autor je analytik Saxo Bank A/S
