Architektúra, reklama, hudba, film, umenie, rádio, televízia, tvorba počítačových hier a mnoho ďalších podobných činností tvorí kreatívnu ekonomiku. Priekopníkom, ktorý kreatívne odvetvia priemyslu zmapoval, spojil pod jedným názvom a začal vyzdvihovať ich prínos pre ekonomiku, je bývalý minister kultúry Veľkej Británie Lord Chris Smith. Minulý týždeň vystúpil na seminári Prečo kreatívna ekonomika? v Bratislave, kde hovoril práve o britských skúsenostiach a procese rozvíjania kreatívnej ekonomiky, ktorá je obsiahnutá aj v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Počas svojej návštevy poskytol rozhovor aj eTRENDU.
Prečo ste začali bližšie skúmať kreatívne odvetvia ekonomiky, keď ste v roku 1997 nastúpili do kresla ministra kultúry?
Mal som pocit, že rozsah kreatívnych aktivít v Británii nie je dôležitý len z estetického či kultúrneho hľadiska, ale aj pre národné hospodárstvo. Dovtedy si nikto nedal námahu, aby zistil, aký je ich prínos k ekonomike a koľko ľudí zamestnávajú. Bolo pre mňa veľmi ťažké argumentovať vo vláde, že sú ekonomicky dôležité, keď som nemal žiadne informácie, aby som svoje tvrdenia podporil. Preto som spustil proces mapovania. Jeho úlohu bolo zmonitorovať, čo sa v jednotlivých kreatívnych odvetviach deje. Čísla, ktoré sme získali, prekonali aj tie najodvážnejšie očakávania. Mysleli sme si, že tieto aktivity sú pre ekonomiku dôležité, ale že až takto? Zistili sme, že na tvorbe hrubého domáceho produktu sa podieľajú 7 až 8 percentami. Mojím cieľom bolo pozdvihnúť dôležitosť kultúrneho a kreatívneho sektora, aby každý, kto nebol práve fanatikom do divadla, tanca či filmu, začal vidieť ich prínos aj pre ekonomiku.
Takže ste vlastne chceli získať čísla pre ministra financií?
Presne tak. Ak by som za ministrom financií išiel predtým a povedal mu: chcem, aby si investoval do kultúry a pritom mu rozprával o hodnote umenia a krásy, nepočúval by ma. Ale keď mu budem hovoriť o ekonomickej hodnote a pracovných miestach, tak začne počúvať.
Pochodili ste s číslami?
Prvé čísla boli veľmi približné, niektoré boli dokonca len odhadmi. Druhý výsledok mapovania, tzv. mapping dokument, ktorý sme zverejnili v roku 2001, už priniesol presnejšie čísla. A aj oveľa väčšie. V tom čase pracovalo v kreatívnych odvetviach v Británii 1,3 milióna ľudí a myslím, že objem tržieb sa pohyboval okolo 125 miliárd libier ročne. Ešte prekvapivejšie zistenie bol fakt, že tieto kreatívne odvetvia rástli dvojnásobným tempom v porovnaní s rastom celého národného hospodárstva.
Čo bolo impulzom tohto rastu?
Vezmite si architektúru alebo reklamu. Ak máte ľudí, ktorí majú naozaj dobré, brilantné, inovatívne myšlienky, ďalší sa od nich budú inšpirovať a učiť. Budú pracovať v ich firmách niekoľko rokov a potom začnú podnikať sami, založia si vlastné firmy. Získate tak akýsi samostatne fungujúci systém. Je to jeden z impulzov. Pre vyspelú ekonomiku, ktorá má za sebou poľnohospodársku, priemyselnú revolúciu aj výrobnú fázu a nemá zásoby nerastných surovín či lacnú pracovnú silu, je veľmi dôležité zamyslieť sa nad tým, akú pridanú hodnotu môže vytvoriť ľudský mozog a tvorivosť. A práve tu bodujú kreatívne odvetvia veľmi vysoko.
Čo nasledovalo potom, ako ste zrealizovali mapovanie a získali prvé výsledky?
Snažili sme sa identifikovať hlavné problémy. Zistiť, čo by vláda pre podporu týchto sektorov mohla urobiť. Pozreli sme sa napríklad na prístup peniazom. Aké ťažké je pre začínajúceho dizajnéra získať financie na založenie ateliéru a prezentáciu svojej práce. Prišli sme na to, že je to veľmi ťažké vzhľadom na tradičnú povahu bankovníctva. Boli to mladí ľudia v džínsoch a tričkách, ktorí prišli do banky so skvelými myšlienkami a nadaním na kreslenie. Nikdy si nesadli a nenapísali si biznis plán. Bolo to ako stretnutie dvoch odlišných svetov. Tak sme si povedali, že musíme nájsť most, ktorý tieto dva svety spojí. Ďalšou výzvou bolo zistiť, akú rolu hrá kreativita vo vzdelávaní. Do akej miery sú absolventi škôl schopní napríklad robiť filmy, navrhovať oblečenie, vytvárať webstránky, keďže toto neboli tradičné vzdelávacie aktivity. Položili sme si otázku, čo by vláda ako aj mestské zastupiteľstvá mohli urobiť, aby sme pomohli.
Môžete povedať nejaký konkrétny príklad?
Napríklad program Creative partnerships (kreatívne partnerstvá). Jeho náplňou bolo zaangažovať ľudí z kreatívneho priemyslu vo vzdelávacom procese na školách. Nie len vziať žiakov na divadelné či filmové predstavenie, ale zapojiť ich napríklad do procesu tvorby divadelnej hry či filmu. Dať im šancu preskúmať tento proces pod vedením ľudí z brandže. Je to veľmi úspešný program, ktorého fungovanie bolo bohužiaľ obmedzené v rámci šetrenia počas krízy.
Kríza sa teda prejavila aj na podpore odvetví kreatívnej ekonomiky?
Kríza okresala financovania najmä tradičných kultúrnych umeleckých aktivít a medzi nimi a kreatívnou ekonomiku sú veľmi silné väzby. Čiastočné obmedzenie podporných programov či financovania tradičných kultúrnych aktivít sa v dlhodobom horizonte prejaví aj na ekonomike. Z krátkodobého hľadiska, si myslím, že kreatívny priemysel má veľmi dobrú pozíciu v ekonomike. A ako hospodárstvo začína pomaly opäť rásť, majú šancu rásť s ním, prípadne byť aj ťahúňom rastu v niektorých oblastiach.
Vidí Británia svoju budúcnosť v kreatívnej ekonomike?
Určite. Aj minister financií George Osborne, ktorý minulý týždeň predstavil návrh rozpočtu, vo svojom prejave spomínal oblasti, z ktorých v nasledujúcich rokoch bude prameniť ekonomická sila a hodnoty. Hovoril o znalostnej a kreatívnej ekonomike. Aj súčasná vláda je podpore týchto oblastí naklonená.
Aký veľký je v súčasnosti prínos kreatívnych odvetví k ekonomike?
Posledné čísla hovoria o podiele na HDP okolo 10 percent a tržbách okolo 200 miliárd libier.
Musí mať kreatívny priemysel zázemie v tradičnej kultúre?
Pravdepodobne bolo pre nás jednoduchšie dať veci rýchlo do pohybu, pretože umenie a kultúra majú u nás hlbokú a silnú tradíciu. Pre krajinu ako Slovensko, fakt, že neexistuje rovnaký základ, z ktorého sa dá odraziť, neznamená, že v týchto odvetviach nie je obrovský potenciál. Myslím si, že určite je. Ak sa zamyslíte nad tým, ako je Slovensko umiestnené geograficky a nad tým, že jedinou surovinou kreatívneho priemyslu sú myšlienky. Nemusíte mať v zemi železnú rudu, aby ste naštartovali kreatívny priemysel. Potrebujete myšlienky či iskru, a tie máte.
Iniciatíva musí prísť zdola, od kreatívcov, alebo skôr zhora, od vlády?
Musí to byť mix oboch. Vláda nemôže byť kreatívnym motorom, ale môže sa postarať o to, aby mohla kreativita prekvitať. Iniciatíva musí ísť zdola, od kreatívnych ľudí, ktorí majú nápady a chcú začať podnikať a predávať svoje výtvory nie len na Slovensku, ale v celom regióne. Úloha vlády a tiež miest je pomáhať. Je veľmi dôležité, ako sa k tejto úlohe postavia. Ak vláda urobí zlý krok, môže iniciatívu zadusiť hneď v zárodku, ak naopak, urobí dobré rozhodnutia, môže vďaka nim prekvitať.
Mali ste v Británii skúsenosti so zneužívaním podpory?
S korupciou ani nie, ale vyskytli sa chyby. No ak nie ste pripravení na nejaké chyby, nebudete mať ani úspech. Ak si vezmete financovanie filmov – Britská filmová rada podporila zopár filmov, ktoré neboli nič moc. No zároveň investovala do snímky ako Kráľova reč, ktorá získala štyri Oscary. Vyskytnú sa veci, ktoré nebudú fungovať a vláda či mestá, ktoré budú podporovať kreatívny priemysel, si musia udržať energiu vytrvať, aj keď niektoré veci nevyjdú. Musíte sa na to pozerať ako na celok. Ten musí byť úspešný.
Pozerať na sa celok, znamená mať na začiatku ucelenú víziu?
Uskutočniť na začiatku proces mapovania je podľa mňa veľmi dôležitý. Najmä ak neviete, aký je rozsah a prínos kreatívnych odvetví. Je veľmi ťažké stimulovať, ak neviete, aký je stav. Odporúčal by som preto na začiatok zmapovať terén a potom vytvoriť stratégiu, ktorá umožní robiť malé veci aj veľké projekty. Povaha kreatívneho priemyslu je totiž taká, že je tu len veľmi málo veľkých hráčov a veľa malých. Tým musíte umožniť, aby ich slovo malo váhu a mohli sa vyjadriť.
Ktoré odvetvia dostávajú v Británii najväčšiu pomoc od vlády?
Rádio a televízia, keďže BBC získava peniaze z koncesionárskych poplatkov, ktoré sa vyberajú zo zákona. Okrem toho tradičné kultúrne aktivity ako divadlo, tanec, opera. Samozrejme aj film, aj keď tam finančná pomoc v porovnaní s celkovými nákladmi je pomerne nízka. Hudba takmer vôbec, keďže je komerčne úspešná a dokáže si na seba zarobiť.
Christopher Robert Smith (Baron Smith of Finsbury) bol poslancom dolnej komory britského Parlamentu od 1983 do 2005, kedy odstúpil a následne bol vymenovaný natrvalo do Snemovne lordov; bol mu udelený titul Lord Smith of Finsbbury. V období od 1997 do 2001 pôsobil ako minister kultúry, médií a športu aj ako predseda Millennium Commission. S jeho pôsobením v týchto funkciách sa spája presadenie témy kreatívneho priemyslu ako zásadného ekonomického fenoménu. Z tohto pohľadu je významným aj jeho pôsobenie vo funkcii predsedu britskej Rady pre reklamu. Od roku 2008 je predsedom Environment Agency, hosťujúcim profesorom pre kultúru a kreatívny priemysel na University of the Arts London a predsedom Wordsworthovho trustu.
Foto - British Council
