Dôvod na mierny optimizmus si ale vo štvrtok našli aj tí, ktorých viac zaujíma vývoj v eurozóne. Predstihové indikátory PMI z Francúzska, Nemecka i eurozóny ako takej totiž prekonali očakávania a poukázali na zlepšenie vnímania situácie manažérmi v oblastiach priemyslu i služieb.

Ešte pred zverejnením dát PMI euro voči doláru otestovalo nové viac ako osemmesačné minimum, keď sa zosunulo na úroveň 1,3438 EURUSD. Pozitívne prekvapenie v podobe vyšších hodnôt predstihových indikátorov ale vystrelilo euro nahor a jeho rast sa zastavil až na úrovni 1,3485 EURUSD.

To však bolo aj jeho štvrtkové maximum a po zvyšok obchodovania na sile postupne strácalo. V závere dňa svietila v kolónke kurzu eura voči doláru hodnota 1,3464 EURUSD, teda totožná ako v stredu.

Na európskych akciových trhoch sa vo štvrtok zelenalo, pričom najviac sa darilo indexom z európskej periférie. Grécky, taliansky i španielsky akciový index pridali približne dve percentá. Úspešný deň majú za sebou aj akcie európskych bánk, ktoré si až na pár výnimiek svorne pripisovali slušné rasty. Na druhej strane Atlantiku akciové indexy v celodennom zúčtovaní stagnovali.

Zaujímavé veci sa ale diali okolo známeho izraelského výrobcu sódovky. Za starých čias sme kupovali bombičky a otáčali plastové fľaše s vodou, v súčasnosti to nové technológie vyriešia za nás. Sóda si asi našla veľkého fanúšika aj medzi obchodníkmi.

Jeden z nich totiž vo štvrtok skutočne úspešne zašpekuloval na rast ceny akcií výrobcu prostredníctvom krátkodobého opčného obchodu a čuduj sa svete, už o pár hodín zarobil na svojom kroku astronomických tritisíc percent. Otázkou však zostáva, či natoľko veril v silu sódových bubliniek, alebo využil vtedy ešte neverejnú informáciu, že prebiehajú rozhovory o potenciálnej kúpe výrobcu investičnou spoločnosťou za vyššiu než aktuálnu trhovú hodnotu.

Inak sa toho vo štvrtok veľa nedialo, vrátime sa preto ešte k stredajším udalostiam. Britská centrálna banka (BoE) totiž v stredu zverejnila minútky zo svojho ostatného zasadnutia, ktoré sa ale niesli v menej jastrabom duchu, než trh očakával. V súlade s predpokladmi sa ukázalo, že všetci deviati hlasujúci centrálni bankári boli v úvode mesiaca za ponechanie základnej sadzby bez zmeny na úrovni 0,50 percenta. 

Keďže ale guvernér BoE v uplynulých mesiacoch masíroval trh vyhláseniami, že zvýšenie sadzieb by mohlo prísť skôr ako obchodníci predpokladajú, očakávali sa od zápisnice nejaké podrobnosti plánu uťahovania menovej politiky na ostrovoch.

Nič také sa ale neudialo a centrálni bankári si radšej počkajú na augustový kvartálny inflačný report. Situáciu neskôr zaklincoval samotný guvernér BoE Mark Carney vyhlásením, že on nevie, kedy začnú úrokové sadzby na ostrovoch rásť. Trh v súčasnosti započítava prvý „hike“ v októbri 2014. Viac svetla do očakávaní by mohli vniesť piatkové zverejnené predbežné výsledky rastu britskej ekonomiky v druhom tohtoročnom štvrťroku.

Z centrálnych bánk tento týždeň zaujala aj tá u našich južných susedov. Maďarská centrálna banka v utorok zasadla a prekvapila. Znížila síce základnú úrokovú sadzbu, čo sme predpokladali, ale odhodlala sa k výraznejšiemu kroku, než boli naše i trhové očakávania. MNB totiž okresala základnú sadzbu o – 0,20 p. b. na úroveň 2,10 percent.

Maďari zrejme nemajú v obľube okrúhle čísla, pretože centrálna banka v následnom stanovisku uviedla, že týmto krokom sa dva roky trvajúce uvoľňovanie menovej politiky v Maďarsku končí. Za 24 mesiacov, teda od augusta 2012, znížila MNB základnú úrokovú sadzbu o – 4,90 p. b.

Zaujímavé dáta tento týždeň priniesla aj agentúra Thomson Reuters. Počas prvého polroka 2014 si rozvíjajúce sa ekonomiky (EM) požičali na medzinárodnom dlhopisovom trhu takmer 69,5 miliardy dolárov, čo v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška predstavuje nárast o viac než polovicu.

Podľa dát Reuters boli najaktívnejšími Mexiko, Slovinsko a Turecko. V rebríčku TOP 10 ale zasvietilo aj Slovensko, ktoré zahraničie stále rado zaraďuje medzi EM a ktoré si podľa týchto štatistík požičalo na trhu 2,6 miliardy dolárov.

Podľa údajov našej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity si však Slovensko v prvom polroku požičalo prostredníctvom predaja dlhopisov celkovo až 3,2 miliardy eur. To sa samozrejme podpísalo aj pod vývoj nášho verejného dlhu, ktorý podľa Eurostatu prekonal už na konci marca 2014 úroveň 58,4 percent HDP a predstavoval tak 42,32 miliardy eur.

Ukázalo sa, že nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe verejný dlh ďalej narastá. V EÚ28 dosiahol na konci marca úroveň 88 percent HDP a v samotnej eurozóne ešte výraznejších 93,9 percenta HDP. Verejný dlh vyšší ako ročný výkon ekonomiky (teda > 100 percent HDP) vykázalo na konci prvého štvrťroka až šesť ekonomík na čele s Gréckom (174,1 percenta HDP), Talianskom (135,6 percenta HDP) a Portugalskom (132,9 percenta HDP).

Najvyšším verejný dlh v absolútnej hodnote na úrovni 2,14 bilióna eur však vykázalo Nemecko. V pomere k nemeckému HDP ale táto suma predstavovala „len“ 77,3 percenta. Najnižším dlhom sa aj podľa najnovších dát mohlo pochváliť Estónsko, a to na úrovni len rovných desať percent HDP.

Autorka je analytička Poštovej banky.