Z eurozóny totiž dorazili predstihové indikátory v podobe prieskumov medzi nákupnými manažérmi PMI. Tie skôr sklamali a euro sa tak ešte pred odbitím desiatej hodiny dostalo na svoje denné minimá. Kľúčový ukazovateľ z nemeckého priemyslu totiž poklesol na úroveň rovných 50 bodov, ktorá oddeľuje očakávanú ekonomickú expanziu od kontrakcie.

Ďalším z kľúčových zverejnení bola vo štvrtok októbrová inflácia z druhej strany Atlantiku. Cenový rast v USA ale vyšiel viac-menej v súlade s očakávaniami a nemal tak na obchodovanie zásadnejší vplyv. Následne sa kurz eura odrazil vyššie a pohyboval sa v okolí hladiny 1,2540 EURUSD, na ktorej napokon štvrtkové obchodovanie aj ukončil.

Zaujímavý vývoj sme mohli v uplynulých novembrových dňoch pozorovať pri cene zlata. Tá za ostatné dva týždne vzrástla z úrovne 1 140 dolárov za trojskú uncu na takmer 1 200 dolárov a postarali sa o to, vcelku netradične, správy z krajiny hodiniek, bánk a fialových kravičiek.

V posledný novembrový deň totiž pristúpia švajčiarski občania k volebným urnám, aby v referende rozhodli o vcelku netypickej otázke, ktorou je držba zlata v devízových rezervách krajiny. V iniciatíve nazvanej „Zachráňme švajčiarske zlato“ sa hovorí, že Švajčiarsko počas uplynulej dekády rozpredalo priveľa svojich zlatých rezerv a ľudia by tak v referende mali podľa navrhovateľov rozhodnúť o tom, aby švajčiarska centrálna banka SNB držala minimálne pätinu svojich devízových rezerv vo forme zlata a zároveň aby všetko toto zlato bolo lokalizované v krajine.

V súčasnosti je len osem percent devízových rezerv Švajčiarska tvorených zlatom a ak by bolo referendum úspešné, centrálna banka by musela nakúpiť približne 1 500 ton drahého kovu [alebo znížiť objem rezerv, čo je logicky druhá možnosť, ktorá však veľmi neprichádza do úvahy]. Taký veľký dopyt po zlate by mal za následok prudký rast jeho ceny, a preto budú referendum pozorne sledovať najmä komoditní obchodníci. Tento týždeň však zverejnil jeden švajčiarsky portál výsledky prieskumu medzi cca 20-tisíc hlasujúcimi, z ktorých plánuje iniciatívu v referende podporiť len 28 percent. Zlatí býci tak ešte môžu zostať veľmi sklamaní.

Štvrtkové minútky z ostatného zasadnutia poľskej centrálnej banky NBP odhalili, že poľskí bankári zvažovali zníženie základnej úrokovej sadzby z úrovne dvoch percent o celý percentuálny bod, teda na polovicu. Tento návrh však, podobne ako ďalšie v podobe miernejšieho zníženia základnej sadzby, neprešiel a tá tak zostala v novembri nezmenená. Viacerí poľskí centrálni bankári totiž vyjadrili presvedčenie, že súčasný hospodársky útlm môže byť len mierny a krátkodobý a ponechanie sadzieb bez zmeny dáva viac priestoru na prípadné budúce manévrovanie s menovou politikou.

Zároveň sa vo štvrtok objavili vyhlásenia guvernéra NBP Marka Belku, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb nie je ani zďaleka vylúčené, nakoľko NBP chce dostať infláciu na želanú úroveň 2,5 percenta. V októbri pritom spotrebiteľské ceny u našich severných susedov medziročne poklesli o 0,6 percenta, čo už pre ekonomiku môže priniesť negatívne následky.

A ešte jedna správa od našich susedov. Očakávané sa stalo skutočnosťou, Orbánovci zvýšili sadzbu dane z reklamy. Maďarský parlament, ktorý je ovládaný stranou Fidesz premiéra V. Orbána, podľa očakávaní rozhodla o zvýšení hornej sadzby dane z reklamy na neuveriteľných 50 percent.

Presne pred týždňom sme vás v rubrike Trend na burze informovali, že toto zvýšenie sa dotkne len jednej spoločnosti [proti ktorej je samotné zdaňovanie aj najviac namierené] a tou je celoštátna televízia RTL. Tá sa však hodlá brániť a ani napriek diskriminačným krokom zo strany maďarskej vlády sa z mediálneho trhu našich južných susedov stiahnuť nechystá.

Autorka je analytička Poštovej banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu