Krach Silicon Valley Bank neostane bez následkov. Prichádza nová finančná kríza?

Znie to nepredstaviteľne. Vo štvrtok, za jeden jediný deň, prišla 16. najväčšia americká banka o štvrtinu svojich vkladov. Nasledovala globálna panika, ktorá okrem iného spôsobila prudké posilnenie vládnych dlhopisov po celom svete – od Japonska až po Kanadu.

Výnos na dvojročných amerických vládnych dlhopisoch sa za štvrtok a piatok prepadol o takmer pol percenta, čo sa nestalo od septembra 2008. Práve spomienky na vtedajší krach Lehman Brothers otvárajú otázku: spustí zlyhanie Silicon Valley Bank novú finančnú krízu?

Veľká väčšina expertov tvrdí, že nie. Banky sú totiž silnejšie a konzervatívnejšie ako vtedy. Avšak zďaleka nie všetky. Systémovo dôležité banky musia dodržiavať prísnejšie požiadavky na kapitál a likviditu, avšak zvyšok finančného trhu, vrátane tieňových finančných inštitúcií a menších bánk sa nachádza v pasci monetárnej politiky. Následky budú nielen finančné, ale aj ekonomické problémy.

Lacné peniaze neboli zadarmo

Riešenie na všetky ekonomické problémy posledných 15 rokov boli nulové úrokové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie. Rastúca inflácia však centrálne banky donútila razantne zvyšovať úrokové sadzby. Teraz sa objavujú následky ich konania. Krach SVB je jedným z nich.

„Toto je ďalší príklad zlyhania v ekonomike, ktorá si za dekádu a pol priveľmi zvykla na nízke úrokové sadzby,“ povedala Ellen Hazen, trhová strategička a portfólio manažérka F.L. Putnam Investment Management. „Keď sadzby začnú rásť, čo sa deje posledný rok, veci sa zlomia, pretože celé obchodné modely boli postavené na peniazoch zadarmo".

Má pravdu. Stačí sa pozrieť do minulosti. Kríza úspor a pôžičiek zo začiatku 90. rokov, ázijská menová kríza z konca 90. rokov, prasknutie bubliny dotcom na prelome storočí, alebo kolaps trhu nehnuteľností pred krízou – to všetko boli udalosti, ktoré spustilo navyšovanie úrokových sadzieb.

Tento krát sa model peňazí zadarmo ale zakorenil ešte hlbšie do základov finančných trhov aj ekonomiky. Od apríla 2020 so snahou pomôcť ekonomike americký Fed nalial do komerčných bánk vklady na úrovni 4,2 bilióna dolárov. Avšak iba 10 percent z týchto peňazí skončilo v pôžičkách.

Veľká väčšina zo zdrojov, až dva bilióny, smerovala do cenných papierov, väčšinou dlhopisov s nízkym výnosom. Keď začali výnosy rásť, rástli aj nerealizované straty bánk, ktoré dosiahli podľa Úradu na ochranu vkladov (FDIC) hodnotu viac ako 600 miliárd dolárov.

Väčšina bánk tieto straty nemusí priznávať, keďže ich plánuje držať do splatnosti. Keď však banka potrebuje vykryť straty z iných aktivít, portfólio predá. To môže odštartovať špirálu smrti tak, ako sa to stalo v prípade SVB. „Väčšina bánk nie je insolventná,“ povedal analytik Christopher Whalen. „Ale každá banka sedí na stratách“.