Situácia sa však začína postupne meniť. DDS Tatra banky predstavila tento rok efektívny a užívateľsky jednoduchý nástroj na výpočet dôchodku – dôchodkovú kalkulačku, ktorá zohľadňuje všetky tri dôchodkové piliere. Kalkulačka vám vypočíta odhad budúceho dôchodku v súčasných cenách a nezáleží na tom, či máte 30 alebo 50 rokov. Hoci ide stále len o odhad budúceho dôchodku, je to veľký posun vo vnímaní a uvažovaní o vlastnej budúcnosti. Kalkulačka pracuje s metodikou, ktorá je výsledkom dlhoročnej snahy vedeckého tímu Univerzity Matej Bela.
„Vďaka spolupráci odborníkov z Univerzity Mateja Bela a DDS Tatra banky sa nám podarilo vytvoriť unikátnu trojpilierovú kalkulačku. Ktokoľvek môže jednoducho na webe získať personalizovanú informáciu o projekcii svojho budúceho dôchodku zo všetkých troch dôchodkových pilierov. Následne si vzhľadom na získanú projekciu môže nastaviť svoje dôchodkové sporenie tak, aby si po odchode z aktívneho života zachoval požadovaný životný štandard“ doplnil Marek Prokopec, generálny riaditeľ DDS Tatra banky.
Vzhľadom na dlhodobý vývoj ekonomiky na jednej strane a predvídateľný vývoj demografie na strane druhej, už neplatí, že štát sa o nás na dôchodku postará. Zodpovednosť za svoj príjem na dôchodku by sme mali prevziať na vlastné plecia a neočakávať, že to za nás vyrieši niekto iný. Ak to urobíme včas, v produktívnom veku, nebude nás to ani veľa stáť.
„V posledných rokoch vidíme, že Slováci sa stavajú k téme dôchodku čoraz zodpovednejšie. Hovorí o tom najmä vysoký nárast sporiteľov v druhom a treťom pilieri počas posledných 2 rokov. Ľudia si zaslúžia poznať relevantnú odpoveď na otázku, aký celkový príjem zo všetkých dôchodkových pilierov môžu očakávať. Preto sa tešíme výsledkom spolupráce s odborníkmi z Univerzity Mateja Bela“ zdôraznil Marcel Haniš, vedúci produktového oddelenia DDS Tatra banky.
V porovnaní s vyspelejšími dôchodkovými systémami vo svete je ten slovenský vďaka trom pilierom dobre nastavený, potrebné je ho iba doladiť, aby reálne zabezpečil dôstojný život na penzii. . Príkladom stabilného a dobre fungujúceho 3-pilerového dôchodkového systému je Švédsko. Oproti nášmu je švédsky systém transparentnejší, personalizovanejší, viac uplatňuje princíp zásluhovosti, ale hlavne je dlhodobo udržatelný aj v kontexte negatívnej demografie, ktorá postupne postihne celú Európu.
Zdroj: Tatrabanka
Vo Švédsku má každý poistenec informácie o výške vlastného odvedeného poistného v I. pilieri. To je síce, rovnako ako u nás, okamžite vyplatené súčasným penzistom formou klasického dôchodku, jednotlivec ale vidí každú odvedenú transakciu. Zaplatené poistné sa mu virtuálne zhodnocuje na jeho dôchodkovom účte. Pri žiadosti o dôchodok sa takto virtuálne naakumulované vlastné poistné potom prepočíta na doživotný dôchodok cez tzv. férovú anuitu. Z pohľadu udržateľnosti systému je v ňom zakomponovaný mechanizmus, v rámci ktorého, ak sa zníži počet pracujúcich v pomere k dôchodcom, švédsky I. pilier začne automaticky vyplácať nižšie dôchodky. V prípade zostarnutia populácie síce klesne miera náhrady príjmu z I. piliera, systém však zostane udržatelný. V dôsledku transparentnosti a vďaka podpore individuálneho sporenia došlo k prudkému nárastu individuálnych sporiteľov na dôchodok. Z tretieho piliera pochádza až 39 % príjmu švédskeho dôchodcu, pričom súkromné doplnkové sporenie podporuje až 90% zamestnávateľov.
Transparentnosti systému dopomáha aj to, že každý rok si sedem miliónov švédskych sporiteľov nájde v schránke tzv. oranžovú obálku. Švédska oranžová obálka vznikla pred dvadsiatimi rokmi ako podpora veľkej dôchodkovej reformy. Obsahovala očakávané výšky dôchodkov pre všetkých poistencov z I. piliera. Aby ľudia túto obálku rozoznali medzi ostatnou poštou, dostala výraznú oranžovú farbu. O desať rokov neskôr ju prerobili do elektronickej podoby, doplnili do nej informácie o II. pilier (tzv. Premium Pension) a poskytuje ju nezisková organizácia.
Na podobnom princípe vyvinul vedecký tím Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pod vedením Jána Šeba slovenskú Oranžovú obálku. Tá integruje všetky dostupné dôchodkové informácie a Slovákom umožní vidieť odhad výšky celkového budúceho dôchodku.
Podľa Šeba ide o veľmi zložitú výpočtovú úlohu a kvôli presnejším odhadom je nutné vytvoriť a udržiavať komplexný mikrosimulačný model celej populácie, modelovať scenáre možného budúceho vývoja zohľadňujúce ekonomický a legislatívny rámec. Navyše, ak majú byť projekcie reálne, je potrebné do modelu zahrnúť aj očakávané starnutie populácie. Sporitelia tak získajú prehľad jednak o svojom sporení, ako aj predstavu o budúcom dôchodku.
K zmene dôchodkovej politiky došlo pred niekoľkými rokmi aj v Českej republike. Výsledkom nového nastavenia systému je takmer 90% pracujúcej populácie, ktorá si sporí na vlastný dôchodok v III. pilieri. Je zaujímavé, že v bohatšom Česku skoro nikto neočakáva, že sa oňho na dôchodku postará štát.
Motiváciou k zmene správania populácie može byť napríklad lepšia štátna podpora a významné daňovo-odvodové úľavy pre zamestnávateľov, ktorí prispievajú svojim zamestnancom. S príspevkami od zamestnávateľov si dokážeme na dôchodok nasporiť výrazne viac, čo je v prípade transformujúceho sa dôchodkového systému ako je náš kľúčové.
