Úlohy pre štatutárov

Novela zaviedla nový pojem - kríza spoločnosti. Ak sa v nej spoločnosť ocitne, štatutár bude musieť rýchlo reagovať. Ak zistí (alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť), že spoločnosť je v kríze, bude musieť urobiť všetko na jej prekonanie. Okrem toho musí štatutárny orgán sledovať, či sú takéto opatrenia účinné. Čo to konkrétne bude znamenať, vysvetľuje Ján Marônek, advokát spoločnosti M2 Business.

„Zvýši sa zodpovednosť štatutára. Bude musieť neustále kontrolovať, či sa spoločnosť nenachádza v kríze. Ak áno, napríklad vlastné imanie bude menej ako 4 % z hodnoty záväzkov za rok 2016, čo zistí pri podávaní daňového priznania, tak si musí dávať pozor. Inak môže ručiť za záväzky spoločnosti aj svojím majetkom.“

Napríklad ak je spoločnosť v kríze, a on by vrátil poskytnuté pôžičky spoločníkom, tak by mohol porušiť zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje financovania spoločnosti. Ak by tým poškodil veriteľov spoločnosti, lebo v spoločnosti už nie je z čoho platiť, keďže vrátila pôžičky spoločníkom a tým odčerpala zdroje, tak konateľ môže ručiť za to, že vrátená pôžička sa naspäť vráti spoločnosti.

Ak sa pôžička nevráti naspäť do firmy, konateľ sa ocitne v pozícii ručiteľa, čiže veritelia môžu byť v konečnom dôsledku uspokojení aj z jeho osobného majetku.

J. Marônek zdôrazňuje, že takéto ručenie konateľov prichádza do úvahy, aj vtedy, ak porušia zákaz vrátenia vkladu. Ak konateľ v čase krízy uzavrie menom spoločnosti s jej spoločníkom, či s ním spriaznenou osobou neštandardnú zmluvu (neobvyklé podmienky) a prihlási sa veriteľ spoločnosti so svojou pohľadávkou, pričom spoločnosť má odčerpané zdroje, tak konateľ musí zabezpečiť aby sa do spoločnosti vrátila nadštandardná nadhodnota. Ide o rozdiel medzi obvyklým a neobvyklým, alebo štandardným a neštandardným.

„Napríklad, ak mojej spoločnosti dodáva služby moja sestra, pričom jej za služby platím 300 eur, hoci ich trhová hodnota je 100 eur (ak si urobím prieskum trhu), tak nemôžem sestre platiť za služby 300 eur, lebo to nebude zrejme za obvyklých podmienok a evokuje to môj zámer vytiahnuť peniaze zo spoločnosti a tak poškodzovať veriteľov.“

Ak by sa v tejto situácii prihlásil veriteľ a poukázal by na túto skutočnosť, tak ako konateľ ručím za to, že rozdiel, čiže 200 eur, sa vráti naspäť spoločnosti.  Podľa J. Marôneka je to síce komplikovaný, ale predsa len krok vpred. Zvýši zodpovednosť konateľov a spôsoby tunelovania spoločností sa čiastočne eliminujú.

Avšak, tak ako mnohé iné ustanovenia, aj toto sa dá obísť. Napríklad ak by konateľ súkromný majetok „upratal“ na inú osobu, tak ani ručenie veriteľom nepomôže. Konateľ nemá majetok a teda nemá vlastne čím ručiť. 

Konkurz a zodpovednosť konateľa

Za vyhlásenie konkurzu je zodpovedný štatutárny orgán spoločnosti. Vyhlasovanie konkurzu na majetok dlžníka prichádza do úvahy vtedy, ak sa dostane do úpadku. Ide o stav, kedy sa dlžník dostane do platobnej neschopnosti alebo sa stane predlženým. 

Platobne neschopný je vtedy, ak nebol schopný splatiť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky aspoň dvom veriteľom.

Predlžený je vtedy, ak vedie účtovníctvo a hodnota jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku a má aspoň jedného veriteľa. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo mal dozvedieť o svojom predlžení.

Ak člen štatutárneho orgánu spoločnosti nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude od roku 2016 povinný zaplatiť pokutu 12 500 eur v prospech konkurznej podstaty. Zaplatiť pokutu za nepodanie návrhu na konkurzu musí každý člen štatutárneho orgánu. To znamená, že ak má firma dvoch konateľov, platia obaja. Lehota na zaplatenie pokuty nesmie byť kratšia ako 15 dní. V tejto lehote môže člen štatutárneho orgánu tiež preukázať, že mu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nevznikla alebo sa jej zbavil. 

Register diskvalifikovaných konateľov

Novinkou je možnosť súdu rozhodnúť o vylúčení člena štatutárneho orgánu, dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu z výkonu jeho funkcie.

Do tohto registra bude automaticky zaradená osoba, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie v trestnom konaní a zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti alebo v rámci konkurzného konania nepodala včas návrh na vyhlásenie konkurzu.

Vylúčenie bude trvať počas obdobia uvedeného v rozhodnutí alebo maximálne tri roky od právoplatnosti rozhodnutia.

Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o vylúčení sa funkcia tejto osoby končí vo všetkých obchodných spoločnostiach. Súdy budú môcť štatutárov takto postihovať od januára. Registrové súdy budú štatutárov v zozname okamžite vymazávať z Obchodného registra zo všetkých spoločností, v ktorých figurujú. O ich výmaze sa dozvedia aj samotné spoločnosti.

Pri vzniku obchodnej spoločnosti nebude výpis z registra diskvalifikácií povinnou prílohou k návrhu na zápis firmy do obchodného registra. Príslušné registrové súdy budú pred zápisom do obchodného registra sami automaticky overovať, či sa osoba, ktorá sa navrhuje zapísať do funkcie vo firme nenachádza na čiernej listine konateľov.

Vylúčená osoba, ktorá bude napriek zákazu i naďalej osobne alebo prostredníctvom iných osôb v mene obchodných spoločností a družstiev konať, bude ručiť za uspokojenie veriteľov, ak ich tieto právnické osoby neuspokoja.

Register má podľa J. Marôneka význam. Problémom je, že bude neverejný. Každý bude môcť požiadať o získanie informácie, či o ňom v registri diskvalifikácií záznam existuje alebo neexistuje. Za vyžiadanie takéhoto potvrdenia sa bude platiť súdny poplatok 2,50 eura za každú stranu výpisu.

„Samozrejme, život už teraz prináša prípady, kedy podnikavci zapíšu svoje firmy na cudzie osoby. Logicky sa teda dá predpokladať, že takýmto spôsobom sa bude register obchádzať.“

Seriál pripravujeme v spolupráci s Jánom Marônekom, spolumajiteľom M2 Business s.r.o., spoločnosti zaoberajúcej sa zakladaním, predajom a správou obchodných spoločností

Nabudúce: Zmeny pri zakladaní spoločností