Komoditnú hladinu rozčeril neobvyklý, strategický kov, ku ktorému sa dostala Čína

Klesla aj cena drahých kovov, no svet zneistel pri správe, že Čína sa dostane k produkcii neobvyklého a zriedkavého kovu, ktorý je pre hutnícky priemysel strategický.

Prečo sú Saudi tvrdohlaví

Ceny ropy stúpali aj padali celý minulý týždeň a v aktuálnom týždni pokračujú v poklese. Je to aj reakcia na posilnenie dolára, pričom výraznejšiemu pádu zabránili odhady, že zásoby ropy a benzínu v USA sa minulý týždeň pravdepodobne znížili. Spojené štáty sú pritom najväčším spotrebiteľom komodity na svete.

Zdroj: Flickr / Mark Herpel

Ropa Brent v závere uplynulého týždňa zlacnela na 48,72 dolára za barel. Americká ropa sa dostala na 47,75 dolára. Ropa Brent sa však za celý týždeň posilnila o 1,7 %, pričom americká ropa si za celý týždeň pripísala 3,3 %. Trh sa naďalej sústreďuje na to, či neplánované výpadky produkcie dokážu zmierniť nadbytok ropy na trhu. Americký dolár sa dostal voči jenu na najvyššiu úroveň za viac ako tri týždne. Silnejší dolár znamená, že komodity denominované v americkej mene sú pre držiteľov iných mien drahšie.

Tvrdohlavosť Saudskej Arábie v otázke zníženia produkcie ropy pramení so snahy vytlačiť konkurentov z trhu. Ide najmä o americké ropné firmy ťažiace komoditu z bridlíc, ktorá je pri nízkych cenách ropy nerentabilná. Arabské kráľovstvo preto pumpuje na trhy takmer rekordné množstvo ropy. Saudská Arábia si kladie podmienku, že k dohode o znížení ťažby (či skôr k jej nezvyšovaniu) musia pristúpiť všetci významní producenti ropy, a teda aj Irán. Ten sa však snaží získať podiel na trhu, o ktorý prišiel v dôsledku sankcií západu. Teherán preto opakovane uviedol, že kým jeho export nedosiahne úroveň pred sankciami, ťažbu obmedzovať nebude. Analytici odhadujú, že sa tak nestane do leta.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v júli sa tento utorok ráno predával po 47,91 USD (42,72 eura) a cena júlového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla na 48,14 USD za barel.

Drahé kovy stratili dych

Na začiatku minulého týždňa sa cena zlata dostala na 1 285 dolárov za troyskú uncu. Potom sa začala posúvať nadol. Najvýznamnejší prepad zaznamenali obchodníci v stredu, keď cena klesla z 1 270 na 1257 USD/unca v nasledujúci deň, kedy sa dostala až pod 1 250 USD/unca. Striebro kopírovalo cenový vývoj zlata. V pondelok sa ešte cena dostalo na 17,30 USD/unca, no potom klesala – najskôr na 16,83 a následne až k 16,30 USD/unca.

Ropa, ťažba, ropné pole Zdroj: SITA/AP

Cena zlata uzavrela minulý týždeň na úrovni 1 251,9 USD, striebra na úrovni 16,5 USD/unca. Pomer cien zlata a striebra týmto stúpol na úroveň 1 ku 75,87, čo znamená, za 75,87 gramov striebra je možné vymeniť gram zlata. V neprospech ceny zlata nahráva skutočnosť, že kovu je stále na trhu relatívny dostatok, ponuka nad dopytom mierne prevyšuje. Znamená to, že cena môže ísť ešte nižšie, pravdepodobne až na úroveň okolo 1 200 USD za uncu.

Cena na spotovom trhu je pritom výrazne nižšia ako na trhu s futures, čo potvrdzuje predpoklad, že zlata je na trhu v pomere k dopytu viac. Aj na trhu so striebrom je v súčasnosti kovu dostatok a nie sú tu obavy z budúcich dodávok. Na tomto trhu je však omnoho vyššia volatilita. Podľa analytikov pôjde cena oboch drahých kovov ešte nižšie. V prípade rastu cien by to mal byť len špekulatívny pohyb. Samozrejme len ak sa nič významné z ekonomického hľadiska nestane.

Nenápadný kráľ

Kým cena priemyselných kovov dlhodobo stagnuje, existuje jeden kov o ktorom sa hovorí veľmi málo. Je ním niób. Za strategický kov ho považujú USA aj Európa.

Minulý týždeň dal kov o sebe vedieť nie rastom či pádom ceny, ale zaujímavou akvizíciou. Medzi úzky okruh hráčov na nióbovom trhu totiž vplávala Čína. Tá patrí, mimochodom, ku kľúčovým hráčom na trhu so vzácnymi zeminami, kde ovláda minimálne 90 percent celosvetovej produkcie lanthanoidov a aktinoidov (prvky vzácnych zemín, napríklad neodým, ródium, gadolinium, lutécium, terbium, dysprosium... ).

Niób sa používa na zušľachťovanie ocele do priemyselných trúbok a leteckých súčiastok. Oceľ je vďaka maličkému množstvu tohto kovu pevnejšia a zároveň ľahšia. Niób sa však ťaží len na troch miestach na zemi – v Brazílii a v Kanade, pričom cena jedného kilogramu je sedemkrát vyššia ako medi. Číňania to vedia, a tak v Brazílii kúpili nióbovú baňu za 1,5 miliardy dolárov a vyšachovali z hry 15 ďalších záujemcov, ktorých cenou preskočila o 50 percent. Za transakciu je čínska China Molybdenum a kúpila ju od brazílskej nióbovej a fosfátovej divízie ťažobnej spoločnosti Anglo American.

Niób Zdroj: Profimedia

Niób je pro mnoho komoditných expertov stále záhadou. Nielenže sa kov na Zemi ťažko hľadá, ale ťažké je ho vôbec oceniť. Viac než 80 percent celosvetovej produkcie vyrába jediná spoločnosť – brazílska Cia. Brasileira de Metalurgia & Mineracao CBMM. Cenu tohto kovu nie je možné nájsť ani v uznávanom Metal Bulletine, ktorý sleduje napríklad aj hodnotu bizmutu či germánia. No v prípade nióbu kvôli nízkej likvidite cenu stanoviť nedokáže.

Svet však potrebuje ľahšiu a pevnejšiu oceľ, a tá sa bez nióbu vyrobiť nedá. Takmer päťdesiat percent ušľachtilej ocele sa potom využije v stavebníctve. Zvyšok sa spotrebúva v automobilovom priemysle, pri stavbe ropovodov a plynovodov, v lodiarstve alebo na výrobu nerezovej ocele.

Vlani sa podľa austrálskej spoločnosti Cradle Resources obchodoval kilogram nióbu v priemere za približne 40 dolárov. Rovnaké množstvo medi sa vlani na londýnskej burze kovovo (LME) predávalo za 5,49 dolára. Globálny ročný dopyt po nióbe zodpovedá približne 90 000 až 100 000 metrickým tonám ročne. Kvôli vlaňajšej kríze na trhu s oceľou klesol, samozrejme, aj dopyt po nióbe a aj jeho cena. Vzhľadom na to, že takmer všetok niób pochádza len z troch baní na svete – v Brazílii a Kanade, dominantný brazílsky producent CBMM má možnosť prepájať dodávky s dopytom a ovplyvňovať cenu.

Okrem brazílskej CBMM, ktorá ovláda viac než 90 percent trhu za ostávajúcimi 9 percentami produkcie stojí Anglo American a Niobec. Ťažiteľné zásoby rúd nióbu má však aj Nigéria, Rusko a Konžská demokratická republika.