Kedy odpoja odvody od minimálnej mzdy?

Štát vyvíja úsilie vybrať od samostatne zárobkovo činných osôb viac na odvodoch a daniach. Nečudo, veď niektorí vládni úradníci považujú živnostníkov za príživníkov, ktorí poriadne neodvádzajú odvody a v budúcnosti chcú zneužívať sociálny systém štátu. Nerátajú však s tým, že na snahu o zvyšovanie odvodov môžu živnostníci reagovať viacerými spôsobmi.

Nie všetci živnostníci sú anjeli. A isto sú medzi nimi aj takí, ktorí sa chcú vyhnúť plateniu odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Väčšina z nich to však nerobí preto, že by boli rodení podvodníci, ale skôr preto, že sú pre nich odvody vysoké. Kompetentní úradníci by sa pri určovaní odvodov mohli poučiť z daňovej reformy spred niekoľkých rokov, keď sa daň z príjmov znížila a jej výber sa zlepšil.

Ako ich určiť

Od začiatku tohto roka budú platiť živnostníci a ľudia pracujúci na autorskú zmluvu vyššie odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Môže za to systém naviazania odvodov na výšku minimálnej mzdy, ktorá sa od nového roka zvýšila na 295,50 eura (8 900 Sk).

Hoci šéfka rezortu práce Viera Tomanová na jeseň avizovala, že by chcela, aby sa odvody nepočítali podľa minimálnej mzdy, ale ako určité percento z priemernej mzdy, konkrétne návrhy zatiaľ zo strany ministerstva nepadli. Podľa Daniely Rodinovej z mediálneho oddelenia ministerstva bude jedným z najpravdepodobnejších riešení práve to, čo avizovala V. Tomanová. Ale rezort chce, aby bol dosah na živnostníkov, ako aj na hospodárenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní pokiaľ možno neutrálny.

D. Rodinová si však uvedomuje aj problémy spojené s týmto riešením. „Problémom naviazania minimálneho vymeriavacieho základu na percento priemernej mzdy by mohol byť rozličný vývoj rastu minimálnej a priemernej mzdy. Vtedy by mohlo dôjsť k rozdielom v minimálnych vymeriavacích základoch medzi pracujúcimi a SZČO,“ dodáva. Rozdiely by mohli nastať vtedy, ak by minimálna mzda rástla pomalšie ako priemerná.

„Dnes pri porovnateľných príjmoch zamestnanca a živnostníka nie sú veľké rozdiely v celkovej výške odvodov, teda daní a poistného. Ide o niekoľkopercentné rozdiely,“ myslí si daňový poradca Roman Kontelík. Podľa Jozefa Mihála, blogéra a odborníka na dane a odvody, pri naviazaní minimálneho základu na priemernú mzdu by preto mali odvody SZČO rásť rýchlejšie ako doteraz.

J. Mihál myšlienku V. Tomanovej ešte na jeseň kritizoval. V blogu vypočítal, že ak sa splnia predstavy ministerky práce a odborárov, aby živnostníci mali dôchodok aspoň vo výške životného minima, ktoré je dnes 178,90 eura (5 390 Sk), museli by platiť o 60 percent vyššie odvody, teda zhruba zo sumy 431 eur (13-tis. Sk) mesačne.

Podľa neho pri platení odvodov by nemal vôbec existovať povinný minimálny základ, podobne ako neexistuje pri platení dane z príjmov. „Ak budú minimálne základy SZČO odpojené od minimálnej mzdy, nebude mať vláda motiváciu na ‚umelé‘ zvyšovanie minimálnej mzdy,“ myslí si J. Mihál. Na druhej strane dodáva, že sa treba zamyslieť nad tým, prečo množstvo osôb s príjmami z podnikania vykazuje permanentnú stratu. Podľa neho najspravodlivejšie možné riešenie je odvodový bonus, ktorý v globále znižuje výšku daní a odvodov.

Nečinnosť rezortu práce kritizujú aj zástupcovia živnostníkov. „Ešte v apríli minulého roka nám predseda vlády Robert Fico prisľúbil, že sa zasadí o odpojenie inštitútu minimálnej mzdy od zákona o sociálnom zabezpečení,“ vraví prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Peter Masár. Dosiaľ sa tak nestalo a podľa jeho informácií pracovná skupina pri ministerstve práce, ktorá má túto úlohu na starosti, ešte tento problém neuzavrela.

Zástupcovia živnostníkov sa obávajú ešte inej veci. Dúfajú, že problém odvodov sa nebude riešiť tak, ako to medzičasom signalizovala V. Tomanová, že základom pre výpočet odvodov nebude minimálna mzda, ale obrat (tržby). „To by bola celkom nová situácia a musela by sa zmeniť aj metodika výpočtu,“ dodáva P. Masár.

Podľa jeho predstáv by sa platby odvodov mali riešiť určením takzvaného „osobo-dňa“, teda nevyhnutného minima na každého občana, ktoré by musel odviesť do spoločných fondov na základe princípu solidarity. „Malo by sa však zabezpečiť, že nikto nebude zo systému vynechaný. Nemalo by platiť, že ten, kto má malé tržby, bude oslobodený,“ myslí si P. Masár.

Napokon šéf živnostníkov dodáva, že za neplatiteľov odvodov sa označujú iba „ zlí“ živnostníci. Naopak, podľa neho je medzi nimi veľa spoľahlivých platiteľov. Poukazuje však aj na štát, ktorý tiež niekedy neplatí, hoci má za svoje osoby nižšie percento odvodov.

Skončia s podnikaním?

Hrozí Slovensku úbytok živnostníkov tak, ako sa to stalo v susednom Česku v rokoch 1998 až 2006, keď zaviedla sociálnodemokratická vláda vysoké odvody? D. Rodinová sa toho v súvislosti so zvyšovaním odvodov nebojí. „Celkový počet živnostníkov sa na Slovensku dlhodobo zvyšuje, ale počet živnostníkov registrovaných v Sociálnej poisťovni klesá, takže sa netreba obávať výraznejšieho dosahu mierneho nárastu minimálnej mzdy na činnosť SZČO,“ tvrdí.

Ani J. Mihál nepovažuje zvýšenie odvodov napríklad o desať percent za žiadnu drámu. Skôr si myslí, že živnosť ukončia ľudia, pre ktorých je podnikanie vedľajším zdrojom príjmu.

Na druhej strane prezident SŽZ sa domnieva, že úbytok živnostníkov je možný, pretože ich odvodové zaťaženie sa neustále zvyšuje a nie všetci dosahujú zisky. „Je veľmi veľa takých živnostníkov, ktorí svojou činnosťou zabezpečia príjem pre seba a svojich rodinných príslušníkov, ale nie je to veľké podnikanie,“ komentuje P. Masár. Ide o to, zdôrazňuje, aby si štát uvedomil, že živnostníci nie sú záťažou pre spoločnosť. Naopak tým, že sa dokážu postarať sami o seba a nie sú odkázaní na pomoc štátu, sú pre ekonomiku prínosom.

Ako sa im vyhnúť

Odvodoví a daňoví odborníci upozorňujú, že okrem rušenia živností sa samostatní podnikatelia budú chcieť vyhnúť plateniu vysokých odvodov zmenou právnej formy svojho podnikania na spoločnosť s ručením obmedzeným. Najčastejšie to bude takzvaná „jednochlapová“ eseročka.

„Majiteľ eseročky si môže priznať iba odmenu za výkon funkcie konateľa a z nej platí iba 19-percentnú daň a zdravotné poistenie. Ak sa sám zamestná, môže si priznať iba minimálnu mzdu a nemusí tak platiť vysoké odvody do sociálnej poisťovne,“ uvádza dve alternatívy R. Kontelík.

Výhoda eseročky je aj v tom, že konateľ za firmu ručí iba do výšky svojho vkladu, a nie ako živnostník celým svojím majetkom. Podľa R. Kontelíka by živnostník s prechodom na eseročku mal byť opatrný a zrátať si všetky za a proti.

„Ak prejde na eseročku, stráca napríklad možnosť odrátavať si paušálne výdavky a môže sa takisto stať platiteľom DPH,“ hovorí daňový poradca. J. Mihál dodáva, že pri úvahe o založení eseročky by sa nemalo zabudnúť na vyššie výdavky spojené s vedením podvojného účtovníctva, a preto odporúča prechod na túto formu podnikateľom, ktorí si na daňové účely uplatňujú skutočné výdavky a ich príjmy po odpočítaní výdavkov sú nad desaťtisíc eur ročne.

D. Rodinová pripúšťa, že tento jav sa môže objaviť, ale zároveň upozorňuje, že ani zamestnanci v eseročke sa nevyhnú plateniu odvodov. Navyše podľa nej premena živnosti na eseročku zbavuje pracujúcich garancie mnohých sociálnych výhod a zabezpečenia.

Ani P. Masárovi sa nepáči myšlienka zmeny živnosti na eseročku. Podľa neho by síce živnostník ušetril na tom, ak by si nedával plat, ale tým by sa vynechal zo sociálneho systému. „A to je veľmi zlá taktika,“ dodáva.

Ministerstvo práce, ktoré už negatívne vnímalo trend presunu zamestnaneckých miest na živnostenské, by taktiež nepotešil ani vznik nových jednochlapových eseročiek. „Rozhodne nebudeme brániť rozvoju podnikateľských aktivít na Slovensku, ale podnikneme okamžité kroky, ak by sa objavili náznaky vzniku s.r.o. z donútenia,“ varuje D. Rodinová.

Plať, aj keď nezarábaš

Okrem toho, že vyššie odvody môžu byť najmä pre niektorých drobných živnostníkov likvidačné, je systém ich naviazania na minimálnu mzdu nespravodlivý. Minimálnu mzdu majú totiž istú iba zamestnanci. Samostatne zárobkovo činné osoby môžu zarábať aj menej, ale napriek tomu musia odvádzať poistné z jej výšky.

Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál tvrdí, že o spravodlivosti v tejto súvislosti ťažko hovoriť a každé riešenie môže byť viac či menej nevyhovujúce pre zamestnancov alebo pre živnostníkov. „Snaha je, aby riešenie odvodov bolo neutrálne,“ dodáva.

V. Tomanová však na jeseň obhajovala snahu prinútiť živnostníkov poctivo si platiť odvody nasledujúco: „Všetci, keď pôjdu do dôchodku, budú odkázaní na to, aby dostávali pomoc v hmotnej núdzi, na čo sa im poskladá celá spoločnosť,“ povedala pre agentúru SITA. Ministerka sa teda obáva, že ak by si živnostníci naďalej platili odvody z minimálnej mzdy, budú mať v budúcnosti nízke dôchodky a zostanú odkázaní na štát.

Je to typický postoj štátneho paternalizmu a u šéfky rezortu práce ani neprekvapuje. Náznaky vládnych úradníkov, že živnostníci sa v podstate chcú priživiť na sociálnom systéme štátu, odmieta aj P. Masár. „Sú to určite pomýlené názory. Je potrebné, aby sa obnovila dôvera medzi vládnymi úradníkmi a podnikateľmi. A vláda musí preukázať, kto a koľko do systému dáva, a na druhej strane, kto a koľko zo systému čerpá. Čisté pravidlá robia čisté vzťahy,“ dodáva prezident SŽZ.

Zmeny v odvodoch
• Od začiatku nového roka sa pre SZČO zmenil minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie. Minimálne mesačné odvody stúpli zo 37,64 eura (1 134 Sk) na 41,37 eura (1 246 Sk).
• SZČO musia uhrádzať preddavky na zdravotné poistenie nielen v novej výške, ale i v novej mene. Za január to musia urobiť do 8. februára 2009.
• Decembrové odvody hradené bezhotovostným prevodom v januári budú banky prijímať a realizovať už len v eurách.
• Platby poukážkou v slovenských korunách i eurách prijíma Slovenská pošta v čase duálneho obehu do 16. januára 2009.

DPH pre viacerých

Od začiatku tohto roka sa rozšíria aj rady platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH) medzi podnikateľmi. Strop ročných tržieb, do ktorých živnostníci nemuseli platiť DPH, bola v minulom roku 1,5 milióna korún. Od januára klesla hranica príjmov, od ktorej treba odvádzať túto daň, na 35-tisíc eur, čo je v prepočte iba 1 054 410 korún. „Je to veľmi nízka hranica, veď to nie je ani stotisíc korún mesačne,“ myslí si P. Masár.

Treba priznať, že to nie je iniciatíva slovenskej strany, ale dôsledok smerníc z EÚ, ktorým sa musí slovenská legislatíva po prijatí eura prispôsobiť. Čo to prakticky znamená pre niekoľko stotisíc samostatne zárobkovo činných osôb? Kto zarobí ročne niečo viac ako milión korún, bude mať aj viac byrokracie.

„Platiteľ DPH má komplikovanejšie účtovníctvo, viac administratívy a musí robiť pravidelné daňové priznanie, čo je pri malom obrate len záťaž,“ vymenúva prezident SŽZ. Podľa neho je otázna aj výhoda z tejto dane pre štát. Vyberie síce viac peňazí, ale pribudne mu aj viac evidencie, správy a kontroly.

Kvôli povinnosti platiť DPH budú musieť niektorí podnikatelia zvýšiť o túto daň cenu svojich služieb. „Tovary a služby sa tým predražia a utrpí aj konkurencieschopnosť živnostníka na trhu. Postihne to najmä podnikateľov v službách, v ktorých veľký podiel na obrate predstavujú mzdy a potom nie je ľahké získať vrátenie dane od štátu späť,“ myslí si P. Masár.

Najmä živnostníci v oblasti remesiel si síce budú mať možnosť od svojej daňovej povinnosti odrátať daň, ktorú zaplatili inému platiteľovi na vstupe, teda napríklad pri nákupe materiálu. Ale čo takí, ktorí pracujú napríklad na autorskú zmluvu a materiál k svojej práci nepotrebujú? Tí to môžu riešiť tak, že sa opäť zamestnajú u svojho bývalého zamestnávateľa, s ktorým stále spolupracujú za nízku mzdu a zvyšok príjmu budú naďalej fakturovať ako SZČO.

R. Kontelík nabáda k opatrnosti aj pri tejto voľbe. Tvrdí, že to síce podnikateľ urobiť môže, ale mal by si postrážiť to, aby jeho činnosť pre zamestnávateľa bola jasne odlíšená od práce, ktorú fakturuje ako SZČO. Inak by mohol „zaujať“ daňový úrad a spôsobiť problémy sebe i zamestnávateľovi.153906>

Foto - Vlado Benko, SITA/Tomáš Benedikovič