Podľa rôznych prieskumov medzi bonitnejšími Slovákmi, tí nielen že zanedbávajú základné finančné zabezpečenie rodiny, ale v drvivej väčšine vôbec neriešia, kedy presunú majetok na svojich potomkov. Ako vôbec určiť ten správny čas?
Partner advokátskej kancelárie DT Legal Dušan Tomka uvádza príklad syna tesne po tridsiatke, ktorý by sa mal stať dedičom veľkého rodinného podniku aj majetku. Aj keď sa mu dostalo vzdelania na prestížnej škole, sám si uvedomuje, že doteraz mu pre získanie dodatočných peňazí počas štúdia, auta či bytu stačil jeden telefonát otcovi. „Začať vychovávať deti k zodpovednosti a záujmu o rodinné podnikanie v tomto veku je už neskoro,“ tvrdí D. Tomka. Ide o typický problém nájsť rovnováhu medzi láskou, v tomto prípade rodiča, a peniazmi.
Dušan Tomka Zdroj: DT Legal
Komu inému by majetní rodičia dopriali počas štúdií? Prečo nekúpiť jedinému potomkovi veľmi bezpečné, ale zároveň drahé auto nad jeho pomery, na ktoré by si inak sám nikdy nezarobil? No ak si potomok nikdy sám nebral hypotéku, nepracoval, nemá reálnu predstavu o biznise, o zodpovednosti. Možnosťou je napríklad nechať deti privyrábať si popri štúdiu cez brigády, zriadiť im bežný účet, aj napríklad od 10-15 rokov, cez ktorý si skúsia hospodáriť určitý čas s obmedzeným objemom peňazí. Odmenou za dobré výsledky im môžu byť luxusné dovolenky s rodičmi či drahé koníčky.
Ako efektívne riešenie sa ukazuje tiež financovať potomkom drahé štúdium v zahraničí formou bezúročnej pôžičky od rodičov. Aj študijné výsledky sú zrazu lepšie, ako keď je dieťa len každý mesiac financované formou vreckového.
Pri smerovaní peňazí na dieťa cez rôzne finančné produkty však D. Tomka odporúča dať si dobrý pozor na dovŕšenie plnoletosti. „Pretože dňom, kedy dieťa dovŕši 18 rokov, stráca rodič akýkoľvek priamy vplyv na peniaze v týchto produktoch.“ Problém to môže spôsobiť nielen „utrhnutím“ potomka z reťaze, keď mu zrazu spadnú v období ešte jeho nezrelosti do rúk obrovské peniaze. Ale aj napríklad, ak je dieťa dlhodobo za hranicami. Tým pádom nemá k investíciám, napríklad pri hrozbe pádu finančných trhov, prístup ani rodič, ani potomok.
Deti vo veku 18 rokov sú navyše vo veľmi rizikovom veku z pohľadu rôznych finančných špekulantov. Nie je výnimkou, že v snahe dokázať rodičom svoju šikovnosť vložia často aj ich celoživotné úspory, ktoré im rodičia v osemnástke odovzdali, napríklad na štúdium, do nejakého pochybného finančného produktu. „Aktuálne riešime aj podobný problém.
Ide o investičnú životnú poistku. Síce na prvý pohľad nejde o veľkú sumu, pár tisíc eur, no pre dotyčnú rodinu to boli skutočne takmer dvadsaťročné úspory. Plnoletý ich potom jednoducho vložil do veľmi zlého produktu, ktorý mu bol ale prezentovaný úplne inak,“ opisuje D. Tomka.
Slovenská legislatíva nepripúšťa možnosť závetom vynechať maloleté deti, u plnoletých je to sčasti možné. Napriek tomu existuje legitímna možnosť, ako obísť aj pri tomto obmedzení zákonný postup dedenia. Cez investičnú životnú poistku. „Možno takto obísť napríklad menej vydarené deti a časť majetku určiť priamo pre vnukov, aj maloletých, pričom sa o tom ich rodičia, zákonní zástupcovia, vôbec nemusia dozvedieť,“ radí Michaela Kaňová, riaditeľka Erste Private Banking na Slovensku. Vyžívajú to hlavy rodín aj napríklad pri nevydarených zaťoch, nevestách, ak sa boja, že pri zdedení peňazí by sa tieto prešustrovali do plnoletosti vnukov.
Michaela Kaňová Zdroj: Erste Private Banking
Poistka môže pozostávať len z minimálnej investičnej poistnej časti a väčšina sumy je ako keby sporením. Často sa takto rieši finančné zabezpečenie aj ľudí z mimo rodiny, o ktorých by zvyšok rodiny nemal vedieť. Napríklad milenky.
Na Slovensku nie je daň z dedičstva, priebežne riešiť každoročne malé prevody peňazí na deti kvôli vysokej dani, aká platí napríklad v Nemecku či vo Francúzsku, teda nemá zmysel. No tunajším špecifikom je podľa M. Kaňovej nemožnosť obísť pri dedení maloletého potomka. Pritom nie je rozhodujúce, či sa narodil do manželstva alebo „voľného“ zväzku. Na svoj podiel má skrátka nárok.
Iné je to už pri plnoletých deťoch, kde ich dedičský podiel možno závetom obmedziť, no aj tak dediť musia minimálne 50 percent z príslušného podielu.
„Vzťahy v rodine, majetok či podiely jednotlivých detí na hlasovaní v rodinnej firme možno aj pri menších sumách rozdeliť už za života napríklad cez eseročku,“ radí D. Tomka. Hlava rodiny ešte počas života biznis alebo časť majetku prevedie na eseročku, v ktorej presne pomenuje zastúpenie jednotlivých členov rodiny, aj napríklad detí. Touto cestou sa dajú riešiť aj spory v rodine. Ak sa napríklad súrodenci nemusia, cez spoločné hlasovanie o budúcnosti spoločnej firmy, hoci aj v hodnote 20-tisíc eur, sú nútení sa stretnúť a riešiť veci spolu.
