Právna úprava trestného činu skrátenia dane a poistného je uvedená v § 276 Trestného zákona. Podľa prvého odseku citovaného zákonného ustanovenia platí, že kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa odseku 4 sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v prvom odseku vo veľkom rozsahu.
Malou škodou sa podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 €. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10-násobok takej sumy. Značnou škodou je suma dosahujúca najmenej 100-násobok takej sumy a škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej 500-násobok takej sumy (133 000 €).
Premlčacia doba
Trestnosť činu zaniká v zmysle § 87 ods. 1 Trestného zákona uplynutím premlčacej doby, ktorá je:
a) 30 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) 20 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
c) 10 rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
e) 3 roky pri ostatných prečinoch.
V tomto popisovanom a riešenom prípade sa trestnosť činu skrátenia dane a poistného, za ktorý bolo vznesené obvinenie, premlčí za 20 rokov, nakoľko horná hranica trestnej sadzby pri tomto trestnom čine je podľa odseku 4 dvanásť rokov.
Dokazovanie
Pokiaľ ide o dokazovanie v trestnom konaní, tak pri daňových trestných činoch platí, že doklady predložené obvineným, ktoré preukazujú zníženie základu dane alebo ktoré majú vplyv na samotné konanie obvineného, prípadne na výšku ním skráteného rozsahu na dani, nesmú orgány činné v trestnom konaní bez ďalšieho odmietnuť len preto, že neboli uplatnené v rámci daňového konania.
V daňovom konaní neexistencia daňového dokladu znamená neuznanie daňového výdavku a zvýšenie daňovej povinnosti. Avšak v trestnom konaní nie je možné bez ďalšieho skonštatovať, že ide o daňový trestný čin, nakoľko tento výdavok mohol byť v skutočnosti realizovaný.
Kedy treba znalca
Znalecké dokazovanie sa v trestnom konaní využíva, ak je potrebné riešenie odborných skutkových otázok. Znalec musí byť objektívny, nezaujatý, jeho úlohou nie je vykonávať dokazovanie, hodnotiť dôkazy, riešiť právne otázky, ale jeho úlohou je vyjadrovať sa k skutkovým odborným otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie, t. j. do oblasti, v ktorej je zapísaný v zozname znalcov.
Pri daňových trestných činoch sa predpokladá určitá znalosť daňovej problematiky zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Výklad daňových zákonov je posudzovanie právnych otázok, a preto sa znalca nemožno pýtať, či určitý príjem podlieha nejakej dani, a ak áno, tak ktorej a v akej výške. Ide tu totiž o posudzovanie právnej otázky a nie otázky skutkovej.
Pribratie znalca by mohlo prichádzať do úvahy v prípade skúmania obsiahleho účtovníctva daňového subjektu k tomu, aby sa znalec vyjadril k hospodárskym výsledkom daňového subjektu v konkrétnom roku. To sú skutkové otázky, ktoré môžu byť predmetom znaleckého dokazovania.
Ak je však účtovných dokladov len zopár alebo ak má súd k dispozícii napríklad len jednu spornú faktúru, na podklade ktorej malo prísť k skráteniu dane, tak tu nie je potrebné priberať znalca, pretože jednu faktúru musí byť schopný orgán činný v trestnom konaní aj súd vyhodnotiť sám.
Obvinený si počas celého trestného stíhania - v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom - môže nechať vypracovať znalecký posudok na základe vlastnej žiadosti, na vlastné náklady, pričom obvinený sa sám rozhodne, či tento znalecký posudok založí do súdneho spisu alebo nie. Nezaloží ho v prípade, že znalecký posudok je v jeho neprospech. V zásade je však znalecký posudok obstaraný obvineným použiteľný v trestnom konaní.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
