Trojica najväčších zadávateľov reklamy z radov nebankoviek Horizont, Drukos a AGW zaplatila za inzerciu v rokoch 1999 až 2002 približne 1,6 miliardy korún, teda 53 miliónov eur. Vyplýva to z informácií, ktoré ministerstvu financií poskytol Klub reklamných agentúr Slovenska monitorujúci sto najväčších zadávateľov reklamy. Ani to však nemusí byť konečná suma, údaje o nákladoch na reklamu totiž poskytli iba Slovenská televízia, TA3, Slovenský rozhlas a Rádio Twist.

Sľubované výnosy, blížiace sa v niektorých prípadoch až k 50 percentám, si nenechali ujsť desaťtisíce Slovákov. Keď sa pyramídový systém zrútil, takmer 200-tisíc ľudí si uplatnilo na konkurzných súdoch pohľadávky vo výške 1,6 miliardy eur. Len pre zaujímavosť, klienti jednej zo spoločností Horizont Slovakia získali náhradu vkladu len vo výške 4,5 percenta.

Unifa – prvá padnutá lastovička

Prvý prípadom skrachovanej nebankovky je košická eseročka Unifa Invest. Od roku 1994 ponúkala svoje služby postupne v Košiciach, Banskej Bystrici a Žiline. Ručiteľom za peniaze vkladateľov mala byť nemecká spoločnosť Wolfer und Gerdum Tiefbau GmbH z Frankfurtu nad Mohanom. Podľa vyšetrovania Interpolu však takáto firma neexistovala.

Unifa sľubovala 60-percentné zhodnotenie a to aj reálne vyplácala do februára 1995, keď spoločníka firmy Chorváta Kresimira S. zadržali na hraniciach s valutami za 100-tisíc eur. Celkovo spoločnosť vylákala od naivných investorov 40 miliónov korún, čo je asi 1,3 milióna eur. Približne 500 ľudí vložilo v korunách od 20-tisíc až do 1,5 milióna.

Záložňa SaS už od roku 1989

Aj keď prvou padnutou nebankovkou bola Unifa, najstaršou firmou v segmente bola SaS. Vklady klientov zhodnocovala vo svojich záložniach. Zakladatelia firmy bratia Miroslav a Rudolf Soboľovci začali ešte v zime 1989 obchodovať s použitým nábytkom. Ešte aj v roku 1998, keď sa na ich činnosť pozrel TREND, podnikali ako podnik fyzickej osoby, čiže za dlhy ručili obaja celým svojím majetkom. Podľa zverejnených informácií majetok, ktorý museli dlžníci v prospech SaS založiť, tvoril väčšinou dvojnásobok požičanej sumy. Úrok bol štyri percentá mesačne.

Peniaze prijímala SaS prostredníctvom zmluvy o správe finančných prostriedkov a účtovne ich vykazovala ako pôžičku od občanov. Žiaden zákon nepredpisuje súkromným osobám, že musia svoje peniaze zhodnocovať iba vkladmi do bánk, argumentovala vtedy firma. Krátko využívali aj formu tichého spoločenstva, upustili od nej aj preto, že ju nepovažovali z právnej stránky za úplne čistú.

Mojžišova suchá noha a čistý výnos

Peniaze súkromných investorov využíval na financovanie svojej lízingovej činnosti aj banskobystrický Drukos. Firma Františka Mojžiša namixovala pre investorov produkt nazvaný „čistý výnos“, ktorého princíp vychádzal z vtedajšieho zákona o cenných papieroch, podľa ktorého zisky z cenných papierov nepodliehajú po jednom roku dani z príjmu.

Drukos ponúkal zmenku, za ktorú ručil trojakým spôsobom: samotnou zmenkou, záložnou zmluvou na auto a navyše boli na klienta presmerované lízingové splátky. Podobne ako SaS aj Drukos ponúkal svojim zákazníkom na začiatku formu tichého spoločenstva, z daňového hľadiska však bola takáto forma pre firmu nevýhodná.

AGW to chcela ustáť

Vo februári 2002 oznámila spoločnosť AGW pozastavenie vyplácania vkladov. Peniaze klientov získavala na základe zmluvy o pôžičke a zmluvy o tichom spoločenstve. Už koncom roka 2001 však postupne začala investorom ponúkať zmluvy o zabezpečovacom prevode akcií a to „v záujme ochrany vkladov“.

Podľa informácií TRENDu mala AGW okrem sprostredkovania poistenia v portfóliu aj trebišovskú mliekareň, stávkové kancelárie Queens Tip a Kalypso Tip a neskôr sa začala zaujímať aj o ťažbu čadiča. Zaujímavosťou je, že finančné operácie robila aj s mestom Košice. Spoločnosť sa okrem iného dostala k jednej zo zmeniek v hodnote vyše 200 miliónov korún (6,6 milióna eur), ktorú podpísal bývalý primátor mesta Rudolf Schuster bez vedomia zastupiteľstva. Ešte v januári 2003 ubezpečovala AGW, že vyhlásením konkurzu nie sú nijako dotknuté peniaze a záujmy akcionárov spoločnosti. Paradoxne však nebola schôdza veriteľov v januári 2004 uznášaniaschopná.

B.M.G. a Horizont: Známe košické dvojičky

Asi najviac je kauza pádu nebankových spoločností spájaná s dvojicou B. M. G. Invest a Horizont Slovakia. Prvá z nich zverovala získané prostriedky do správy svojej matky Horizont Slovakia. Keďže Horizont pôsobil až do konca roku 2001 ako obchodník s cennými papiermi, mal zo zákona povinnosť zverejňovať ročné výsledky prostredníctvom Obchodného vestníka. Na druhej strane B.M.G. mohla svoje výsledky tajiť.

Podľa staršej analýzy TRENDu ukázali bilancie Horizontu katastrofálny vývoj hospodárenia. Keď napríklad predstaviteľ spoločností Vladimír Fruni v roku 2000 hovoril, že Horizont dosiahol za rok 1999 stratu necelých 900 miliónov korún, tak celá skupina v tom období zaznamenala deficitné hospodárenie vyše dve miliardy korún.

Ešte v roku 2007 odsúdil Špeciálny súd za trestné činy založenia a zosnovania zločineckej skupiny a podvodu Dávida Brtvu na jedenásť rokov, Jozefa Majského na dvanásť rokov a Patrika Pachingera na desať rokov. Podľa obžaloby spôsobili spoločnostiam BMG Invest a Horizont Slovakia škodu vyše 26,5 milióna eur a to tak, že údajne manipulovali s pohľadávkami a majetkovými podielmi v niektorých spoločnostiach.

Po tom, ako sa obžalovaní proti rozsudku odvolali, ho Najvyšší súd zrušil a kauzu vrátil na opätovné prerokovanie. Podľa agentúry SITA sa kauza objavila na súde v marci tohto roka, proces však odložili pretože spoluobžalovaný P. Pachinger sa krátko pred pojednávaním nedohodol s advokátom a nového si ešte nezvolil. Z hlavného obžalovaného J. Majského sa stal medzitým dôchodca.

Poučenie: Žiaden jasný vzorec

Hoci vlna ekonomickej reality zmietla z trhu mnohé nebankové spoločnosti, každá z nich používala na získanie klientskej dôvery iné argumenty. Kým niektoré projekty pôsobili už na prvý pohľad maximálne nedôveryhodne, iné vedeli ponúknuť reálny ekonomický príbeh, aj keď bez šťastného konca.

Zásadným problémom je, že peniaze pýtali od ľudí, ktorí nevedeli alebo nechceli pochopiť, že sa z nich stávajú investori. Aj preto je dôležité pristupovať k akejkoľvek dobre znejúcej investičnej príležitosti opatrne a hlavne do nej neinvestovať všetky peniaze. A tiež je dôležité veľmi sa nespoliehať na štát, ten totiž schválil koncepciu ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu až devätnásť rokov po krachu prvej nebankovky. 

Prečítajte si aj všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber.

Nabudúce: Finanční podvodníci sú stále medzi nami.