Keď firmu riadi baby manažér

Baby manažér nerozmýšľa v širšom kontexte všetkých zainteresovaných strán, centrálnym bodom jeho vesmíru je on sám. Nasleduje len svoje potreby a emocionálne impulzy, ktoré často nemá pod kontrolou alebo im ani nerozumie.

Nerešpektuje hranice – osobného priestoru, časových možností či kompetencií podriadených. Atakuje ich bez ohľadu na to, či majú čas alebo v akej situácii sa nachádzajú. Nedáva im priestor na vyjadrenie. Ak si zoberú slovo, nenechá ich dohovoriť. Súdi ich skôr, než si overí ich pohľad na spor. Niekedy preberá ich úlohy, lebo je presvedčený, že ich vie urobiť lepšie. Najlepšie.

Eisenhowerova matica, podľa ktorej si efektívni šéfovia plánujú čas, baby manažérovi nič nehovorí. S naliehavosťou konfrontuje zamestnancov s problémami, ktoré spadajú do kvadrantu neurgentný a nie dôležitý, a to v čase kritických uzávierok či reštrukturalizácie. Možno tak robí aj cielene, napriek tomu, že je to cesta sabotáže.

Dôvera manažéra v zamestnanca je kľúčová.