Vytvorte park, rozpočet je nula libier. Tak znelo zadanie na revitalizáciu zanedbanej plochy v problémovej lokalite na predmestí Londýna. Zákazka, v ktorej chýbal investor a ktorá nesľubovala žiadnu návratnosť, hovorila jasne – realizátor projektu musí okrem kvalitného urbanistického riešenia vymyslieť aj vlastný spôsob financovania.
Takto nastavená výzva nepôsobí ako magnet pre urbanistické ateliéry. Napriek tomu bol v roku 2008 do užívania verejnosti odovzdaný areál Northala Fields, ktorý je najväčším novým parkom na území Londýna za posledných sto rokov. Daňoví poplatníci naň nemuseli vynaložiť ani penny.
Úspešná realizácia londýnskeho parku signalizuje dve veci. Jednak že existujú architekti, ktorých viac než sofistikovaný dizajn budov láka tvorba verejného priestoru. A po druhé, že sú zároveň takí, ktorí chýbajúcu vstupnú investíciu nepovažujú za hendikep, ale za výzvu.
Štadión na park
Príbeh parku Northala Fields stojí na odpade. V blízkosti plánovaného areálu sa totiž v danom čase práve búral starý štadión Wembley a prebiehali ďalšie veľké stavby. Odpad z týchto lokalít sa finančne veľmi nákladne odvážal na skládky mimo mesta.
Riešenie zadania nového parku spočívalo v tom, že stavebný odpad sa zrecykloval a prísne kontrolovane použil na vytvorenie nového areálu. Z pozostatkov štadióna tak vzniklo zvlnené územie s niekoľkými kužeľovitými pahorkami, ktoré boli postupne zatrávnené.
„V priebehu piatich rokov bolo zrecyklovaných a uložených 130-tisíc nákladných áut materiálu, ktorého spracovanie postupne vygenerovalo šesť miliónov libier. Financie plne pokryli projekčné činnosti a náklady na výstavbu,“ vysvetľuje Igor Marko z londýnskeho urbanistického štúdia FoRM Associates, ktoré súťaž na revitalizáciu areálu vyhralo.
Kreatívne riešenie samofinancovania a ekologický benefit pre celé mesto sú len dva z pozitívnych dosahov tohto projektu. Vytvorené návršia ponúkajú návštevníkom v prevažne rovinatej krajine výhľad na centrálny Londýn. Zvlnený terén slúži ako prirodzený zvukolam hluku z neďaleko ležiacej rušnej komunikácie. V novom areáli sa nachádzajú detské ihriská, športoviská a vodné plochy s rôznym využitím.
„Navyše údržba, ktorá zvyčajne stojí mestské časti veľa peňazí, je v rukách lokálnych dobrovoľníkov, ktorým sa park stal ich predĺženou záhradkou,“ dopĺňa o projekte I. Marko.
Realizovaný projekt parku Northala Fields v Londýne
Tvoriť miesto
Placemaking, čiže miestotvorba – tak sa nazýva urbanistická metóda, ktorej príkladom je projekt londýnskeho parku.
Nejde o najnovší objav architektonického myslenia. Tradícia tohto tvorivého prístupu siaha do sedemdesiatych rokov minulého storočia. No s rastúcou urbanizáciou a objavujúcimi sa problémami existujúcej zástavby nadobúda metóda práve dnes čoraz väčšiu relevantnosť.
Rozdiel oproti klasickej predstave o architektúre a urbanizme spočíva v tom, že pri placemakingu nejde primárne o navrhovanie riešení budov či iných stavieb. V centre záujmu miestotvorby sú skôr priestory nachádzajúce sa v okolí či medzi jestvujúcimi architektonickými objektmi.
Zatiaľ čo architektúra sa často koncentruje na dizajn a estetické parametre stavieb, tvorba miest si všíma predovšetkým ľudí. Ide tu o otázky, ako obyvatelia danej lokality využívajú spoločné a verejné priestory, či vyhovujú ich potrebám, či sa v nich cítia dobre alebo či sú im vôbec nejaké k dispozícii.
Nediktuje riešenia zhora
Osobitosť prístupu placemakingu je v tom, že nediktuje riešenia zhora. Významnou súčasťou takejto tvorby je dôkladná rešerš na mieste, ktorá mapuje spôsob využívania daného priestoru obyvateľmi. Na základe získaných poznatkov sa navrhujú priestorové riešenia, do ktorých realizácie je často zapojená konkrétna komunita.
Takto funguje napríklad americká organizácia Project for Public Spaces, ktorá v rámci USA už realizovala vyše 2 500 projektov. Patrí medzi ne aj návrh optimalizácie dopravy a pohybu chodcov na newyorskej top lokalite Times Square.
Na základe filmovej analýzy, mapovania pohybu ľudí a dotazníkového prieskumu bol vypracovaný projekt na novú konfiguráciu úsekov ulíc a architektonické zásahy na zlepšenie priestoru pre chodcov a využitie verejného priestoru.
Dôležitý motív miestotvorby zachytáva už názov ďalšej americkej iniciatívy City Repair (oprava mesta), ktorý odkazuje na odstraňovanie chýb a necitlivého prístupu v urbánnom plánovaní sídelnej zástavby.
Park Northala Fields, celkový náhľad
Nový architekt
V rámci placemakingu sa výrazne mení postavenie a úloha architekta. Nejde tu len o tradičnú úlohu kresliča priestorového rozvrhu a formovania stavby. Do popredia sa dostávajú pre architektúru zdanlivo exotické aspekty.
Pred nasadením kreatívneho priestorového cítenia a talentu musí architekt zvládnuť úlohu manažéra vzťahov. Presvedčila sa o tom napríklad architektka Petra Havelská, ktorá sa podieľala na projekte miestotvorby v ukrajinskom Kyjeve.
„Najdôležitejšou prvou fázou projektu bolo otvorenie začarovaného trojuholníka medzi mestom, obyvateľmi a privátnym sektorom a vytvorenie prostredia, v ktorom by tieto tri strany mohli začať otvorený dialóg,“ tvrdí architektka. Zásadnou zručnosťou architekta sa tak stáva komunikácia. „Dôležitá je schopnosť komunikovať s ľuďmi, ktorí nie sú architekti,“ dopĺňa P. Havelská.
Ide tu jednak o vytvorenie fungujúcich vzťahov medzi zúčastnenými stranami, ale aj o vysvetlenie a presadenie realizácie projektu u príslušných autorít a obyvateľov danej lokality. Až po zvládnutí týchto úloh nasledoval aj v Kyjeve rozvrh samotného riešenia, ktoré sa týka revitalizácie nábrežia rieky Dneper. Zadaním bolo navrátiť ľuďom priestor, ktorý poškodilo štátne plánovanie a tiež neregulovaná nová zástavba.
Súťažný projekt vychádza z tradičného obrazu Kyjeva ako „mesta kvetín“ a prostredníctvom kvetov zapája občanov do oživenia nábrežia, ktoré má byť jedným z revitalizačných projektov pred nadchádzajúcim európskym šampionátom vo futbale 2012.
Architekt placemakingu nie je vykonávateľom príkazov, ale aktívnym prvkom riešenia situácie. Z angličtiny sa tu ponúka pojem entrepreneur, v ktorom zaznieva podnikateľská kreativita. „Architekt entrepreneur nachádza kombinácie a premostenia tam, kde by ich iní nehľadali. Nečaká pasívne na zadanie investora, ale stáva sa aktívnym spolutvorcom a iniciátorom,“ vysvetľuje I. Marko z FoRM Associates.
Projekt Dnieper River Park
Slovenské zásahy
Miestotvorba nie je len špecialitou západného sveta. Postupne si nachádza cestu aj do našich zemepisných šírok. Kontextom je tu prostredie, ktoré má za sebou nedávny realitný boom, koncentrovaný na komerčné využitie stavieb a nákupných centier. Ide o architektúru, ktorá sa primárne zaujíma o dizajn a pragmatické využitie a v lepšom prípade si až v druhom pláne všíma okolie stavieb a jeho občianske využitie.
Projekt Mestské zásahy, ktorý v roku 2007 inicioval architektonický ateliér Vallo a Sadovský, sa orientoval práve na existenciu a kvalitu verejných priestorov v Bratislave. Išlo o verejnú výzvu na predkladanie riešení zlepšenia verejných lokalít v hlavnom meste. Architekti so zúčastnených 36 ateliérov navrhli napríklad rozšírenie Židovskej ulice, ktorá je v súčasnom stave takmer nepoužiteľná pre peších chodcov. Objektom sa stalo aj urbanisticky roztrieštené a nehostinné Trnavské mýto, ktoré architekti v návrhu priviedli k oživeniu. Ďalšie z množstva úprav sa týkali Starého mosta, nábrežia Dunaja či okolia Dómu sv. Martina.
Projekt Mestské zásahy nebol motivovaný konkrétnym zadaním od developera či mesta. Išlo o iniciatívu zdola, dobrovoľnú aktivitu architektov, ktorí výsledky svojej práce zdarma poskytli ako návrhy na realizáciu. „Za hlavný výsledok Mestských zásahov považujeme to, že vznikla platforma na diskusiu o verejnom priestore, ktorá tu predtým chýbala. Čiže komunikácia v trojuholníku medzi verejnosťou, architektmi a mestom,“ povedal TRENDU pri bilancovaní projektu architekt Matúš Vallo.
Po účastnícky úspešnom projekte v Bratislave sa výzva Mestských zásahov realizovala aj v Prahe a Brne. Nedávno boli formou výstavy a publikácie prezentované výsledky Mestských zásahov v Košiciach. Na konkrétne realizácie slovenského placemakingu chýba len pokyn rozhľadeného mestského úradníka.
Zdroj: zelenalinia
Projekt Zelená línia (Bratislava) - Štúdio GutGut
Zdroj: zidovska
Návrh na rozšírenie Židovskej ulice (Bratislava) - Vallo Sadovsky ArchitectsFoto a vizualizácie - Chris McAleese, FoRM Associates, Mestskezasahy.sk
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.