Uplynulý týždeň médiami hromadne riešenú tému o spornosti poplatkov za úverové účty slovenský rezort financií uhráva skôr do outu a usmerňuje nespokojných klientov na domáce súdnictvo. No oveľa akčnejší sú jeho úradníci v preberaní na papieri daných požiadaviek Európskej komisie. A to doslova, čo v niektorých prípadoch pôsobí skôr kontraproduktívne a nevyhovuje slovenskej praxi.

Rezort financií má v súčasnosti v parlamente novelu zákona o spotrebiteľských úveroch. Jedným z hlavných cieľov je podľa jednotnej európskej legislatívy spresniť výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri kreditných kartách. Takzvaná RPMN zohľadňuje okrem výšky úroku aj náklady na poplatky spojené s úverom. Mala by preto spotrebiteľovi poslúžiť pre lepšie porovnanie podobných pôžičiek.

V prípade chybného výpočtu budú finančné firmy taký úver musieť nakoniec poskytnúť bez úroku ako aj poplatkov. Nové pravidlá, ktoré predošlý týždeň v prvom čítaní odsúhlasili poslanci parlamentu, by mali platiť od januára 2013. Týkať by sa nemali zmlúv uzatvorených do tohto dátumu.

Koniec zmluvy aj splátok

Snahou je aj vyrovnať postavenie nákupu na splátky s internetovým predajom, pri ktorom je možné tovar vrátiť späť do siedmich dní bez udania dôvodu. V prípade nákupu tovaru na splátky v kamennej predajni by malo byť možné ho takto vrátiť do 14 dní. Toto opatrenie však prekáža bankám, ako aj splátkovým spoločnostiam.

„V tejto oblasti ide slovenská legislatíva nad rámec únie,“ opisuje člen predstavenstva firmy Cetelem Aleš Kos. Navyše, diskriminovaní budú potom kupujúci, ktorí si tovar kúpia za hotovosť, lebo pre nich táto možnosť platiť nebude. Pri lehote 14 dní tiež rastie riziko, že vrátený tovar bude nejako poškodený, opotrebovaný.

Viac chránení majú byť podľa novely vlastníci bytov, ktorí si ako spoločenstvo či združenie vzali pôžičku na zateplenie či opravu paneláku. Banka či stavebná sporiteľňa by mali umožniť na požiadanie každému jednému vlastníkovi raz ročne a bezplatne poskytnúť informácie o zostatku a pohyboch na spoločnom účte.

„Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách,“ navrhuje ďalej rezort financií. V praxi by to znamenalo, že od januára by zmluvy o pôžičkách mohli mať väčší počet strán, lebo by v nich banky, splátkové a ďalšie finančné firmy museli presne vymenovať, aké všetky poplatky sú s daným úverom spojené. V súčasnosti sa to rieši odvolávkou na cenník veriteľa.

Disponibilný zostatok

Súčasťou novely je aj ustanovenie, aby sa od januára na účtenkách z bankomatov zobrazoval zostatok na účtoch klientov znížený o kontokorenty, teda o takzvané povolené prečerpanie. Na tejto zmene sa rezort už vopred dohodol s asociáciou bánk.

Novela obsahuje aj návrh, aby všetci obchodníci od 1. januára viditeľne pri platobných termináloch, cez ktoré sa platí kartami, uviedli informáciu, že môžu platiaceho vyzvať na preukázanie totožnosti. Spolu s tým by si mali na účty uhradené kartami značiť údaje, ktoré by pomohli pri pátraní po prípadnom zneužití karty. Tieto účtenky by mali obchodníci archivovať aspoň najbližších päť rokov.

Táto nová povinnosť zrejme obchodníkov od januára popri ďalších odvodových, daňových a zamestnaneckých zmenách nepoteší.

Návrh novely pobúril niektorými časťami aj banky. A to až tak, že v rámci zaslaných pripomienok uviedla Slovenská asociácia bánk aj, že návrh „len jednoducho preberá úplný text smernice bez jeho prispôsobenia našim reáliám a absolútne ignoruje potrebu rozsiahleho prepracovania pojmov a ich prispôsobenie vyššie uvedenému.“ Trh sa tým prereguluje, pričom efekt v podobe vyššej ochrany spotrebiteľov sa dostaviť nemusí.

Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta