Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) s oslobodením nesúhlasí a cez zásadnú pripomienku odkázal, aby bol v zákone limit, koľko najviac príjmov z charitatívnej reklamy by sa nezdaňovalo. Upozornila na to agentúra SITA.

Charitatívna reklama je vlastne druh sponzoringu. Podnikateľ dá neziskovke alebo nadácii dotáciu, ktorej časť využije na svoju činnosť a pritom propaguje aj značku svojho donora. P. Pavlis navrhuje, aby mimovládne organizácie museli v Obchodnom vestníku zverejňovať bilanciu príjmov z charitatívnej reklamy: od koho, koľko a na aký účel dostali a akú reklamu majú za tieto peniaze robiť.

Súčasťou návrhu P. Pavlisa je aj paragraf, podľa ktorého by občianske združenia, neziskové organizácie alebo nadácie nemuseli príjmy z charitatívnej reklamy zdaňovať. Štátny rozpočet by tak podľa prepočtov ministerstva hospodárstva prišiel ročne asi o 750-tisíc eur.

Aj limit je posun vpred, dnes musia zdaňovať všetko

P. Kažimír sa obáva, že takéto široké oslobodenie sa bude zneužívať. Cez pripomienku preto jeho ľudia navrhli, aby boli od dane z príjmov oslobodené len príjmy z charitatívnej reklamy najviac do výšky 20 percent zdaniteľných príjmov neziskovky za predchádzajúci rok.

Ako by to vyzeralo, keby už takýto limit platil? Ak malo občianske združenie v roku 2012 zdaniteľné príjmy (čo sú zdaniteľné príjmy, závisí od stanov združenia) 10-tisíc eur a vlani dostalo cez charitatívnu reklamu 30-tisíc eur, od dane by bolo oslobodených len 2-tisíc eur. Združenie by muselo štátu odviesť daň zo zvyšných 28-tisíc eur, teda niečo nad šesťtisíc eur.

I tak by to bol od momentálneho stavu krok vpred, pretože v súčasnosti musia mimovládne organizácie zdaňovať všetky príjmy z reklamy. „Zdaňujú sa akékoľvek príjmy z reklamy a zdaňovať ich musia aj občianske združenia, neziskové organizácie či nadácie,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Alica Orda-Oravcová, členka Prezídia Slovenskej komory daňových poradcov.

Programový riaditeľ Nadácie Pontis Pavel Hrica vraví, že vopred sa nedá povedať, že by takýto limit bol negatívom. Samotné neziskovky navrhovali obmedzenia a kontrolné mechanizmy, aby tento nový inštitút nemohol byť zneužívaný. „Pre nás je dôležité, aby navrhované limity neodrádzali podnikateľov od využívania charitatívnej reklamy,“ povedal P. Hrica.

Zdôraznil, že ani príliš liberálne pravidlá charitatívnej reklamy by neprišli mimovládnym organizáciám vhod. „Pretože v tom momente by firmy mohli radšej dávať peniaze do charitatívnej reklamy a úplne by sa zabilo tradičné darovávanie, ktoré chceme ďalej rozvíjať,“ povedal P. Hrica pre TREND.sk.

Vysokými výdavkami pre mimovládky si daň neznížia

Ministerstvo financií navrhuje prísnejšie pravidlá aj pre donorov, teda podnikateľov, ktorí sa výmenou za reklamu rozhodnú podporiť mimovládne organizácie. Podľa pôvodného návrhu by im totiž výdavky na charitatívnu reklamu znižovali daňovú povinnosť, teda štátu by platili menej na dani z príjmov.

P. Kažimír navrhol desaťpercentný limit. Ak má podnikateľ tržby milión eur, do výdavkov by si tak mohol započítať najviac 100-tisíc eur na podporu mimovládok cez charitatívnu reklamu. Zákon navyše hovorí, že výdavky na charitatívnu reklamu znižujú daňovú povinnosť len podnikateľom, ktorí aspoň 0,5 percenta zo zaplatenej dane neziskovkám darovali.

Daňová poradkyňa A. Orda-Oravcová upozorňuje, že v súčasnosti existujú fakticky len dva spôsoby, ako môže podnikateľ dotovať neziskovky. „Popri reklame ide aj o dary, ale tie nie sú daňovo uznateľným výdavkom, teda ich využívanie pre podnikateľa nie je také efektívne ako pri reklame,“ vysvetľuje pre TREND.sk A. Orda-Oravcová. Keď si firma objedná u neziskovky reklamu, výdavok jej zníži daňovú povinnosť. Keď peniaze neziskovke daruje, na daňovom priznaní sa to neprejaví.