Každý tretí podnikateľ hovorí, že nedokáže fungovať bez porušenia zákona

Vyplýva to z prieskumu názorov podnikateľov na kvalitu podnikateľského prostredia, ktoré urobilo Združenie podnikateľov Slovenska.

Malí a strední podnikatelia sa vyjadrili, že kvalita podnikateľského prostredia sa zhoršuje. Napriek viacerým antibyrokratickým balíčkom, ktoré pripravilo ministerstvo hospodárstva a deklaráciám politikov, vníma väčšia oslovených podnikateľov, že podmienky pre podnikanie sú horšie ako v čase, keď s podnikaním začínali.

„Podnikateľské prostredie sa nachádza v natoľko zlom stave, že jediným spôsobom, ktorý môže priniesť citeľné zlepšenie podmienok pre podnikanie je radikálne zníženie množstva regulácií spolu s radikálnym znížením administratívneho zaťaženia“, konštatoval Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. 

Podľa jeho slov zo spoločnosti založenej na ekonomike voľného trhu sa meníme na spoločnosť s „povoľovacou“ ekonomikou. V nej platia pravidlá, že podnikateľ môže robiť len to, čo mu dovolí úradník a politik.

Zákony sa menia tak často, že ich podnikatelia nestíhajú sledovať. Každý tretí podnikateľ si myslí, že sa nedá podnikať bez toho, aby porušoval zákony. Najčastejším dôvodom sú ich časté zmeny, ktoré podnikatelia nestíhajú sledovať, nejednoznačnosť zákonov a ich obrovské množstvo. Podnikatelia často ani nevedia zistiť všetky zákony, ktoré ich podnikanie regulujú.

Až 52,8 percenta podnikateľov si myslí, že časté zmeny nemožno pravidelne sledovať. Zákony nie sú jednoznačné (49,5 percenta) a také isté percento podnikateľov si myslí, že je zložité zistiť, aké všetky zákony a predpisy sa konkrétneho podnikania dotýkajú.

Až 45,9 percenta podnikateľov z prieskumu uviedlo, že niektoré zmeny prinášajú nerealizovateľné požiadavky. Zákony sa schvaľujú bez dostatočnej konzultácie podnikateľmi. Myslí si to 45,2 percenta z nich.

Zákony sa schvaľujú bez posudzovania ich vplyvov na podnikateľské prostredie (43,9 percenta) a dodržiavanie zákonov sa nevynucuje od všetkých. Poctivý podnikateľ je tak v nevýhode voči konkurentom (43 percent). Úradníci nepomáhajú podnikateľom zorientovať sa v zákonoch pre danú oblasť. Udáva to 37 percent z nich.

Podnikatelia chcú zmenu

V tomto období politické strany dokončujú svoje volebné programy. Tieto voľby by sa mohli podľa združenia stať prvými voľbami, v ktorých nahnevaný hlas podnikateľov politici konečne začnú naozaj počúvať. „Hospodársku politiku treba začať robiť zásadne inak. Jej kľúčovým cieľom sa musí stať zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Musí byť koordinovaná tak, aby ambície v sociálnej a ekologickej oblasti boli v súlade s možnosťami ekonomiky, nie na jej úkor. A napokon je potrebné, aby vláda svoje návrhy s podnikateľmi prediskutovala ešte predtým než nadobudnú legislatívnu podobu v Rade vlády pre konkurencieschopnosť, ktorá by bola zložená z jednej polovice z členov vlády a z druhej polovice zo zástupcov súkromného sektora“, dodáva J. Oravec.

Príklady nepredvídateľnej legislatívy

Podľa zamestnávateľských združení a obchodných komôr, ktoré sa hlásia sa k Iniciatíve za vládu zákona patrí medzi významné porušenie princípu predvídateľnosti legislatívy napríklad schválenie novely zákona o volebnej kampani, ktoré prebehlo v extrémne krátkom čase (24 hodín) a bez akejkoľvek verejnej diskusie. 

Podobným spôsobom, prostredníctvom poslaneckých návrhov a bez reálnej verejnej diskusie a možnosti pripomienkovania verejnosťou a dostatočného vyčíslenia dopadov, bolo prijaté podľa iniciatívy aj zavedenie rekreačných poukážok, nepriame novely vo verejnom obstarávaní, či poslanecké návrhy v rámci aktuálneho balíka sociálnych a daňových opatrení.

Výber riaditeľa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol ďalším príkladom rozporu medzi deklaráciami a realitou v oblasti boja proti korupcii. Tento zákon mal byť významnou podporou boja proti korupcii, pričom do jeho príprav boli zapojení odborníci naprieč širokým spektrom.

Keď v júni prebiehal výber riaditeľa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v gescii Úradu vlády, odborníkmi bol označovaný za doteraz najnáročnejšie, ale aj najtransparentnejšie výberové konanie svojho druhu. Poslanci napokon nezvolili žiadnu z vládou schválených kandidátok. Úrad tak nemôže fungovať.

Zamestnávateľské združenia a obchodné komory v rámci Iniciatívy za vládu zákona už v januári upozorňovali na potrebu plne funkčného Ústavného súdu. Výsledok je, že parlament ani v ôsmich kolách voľby nezvolil dostatočný počet kandidátov na ústavných sudcov.

Príkladom ako sa nemá prijímať legislatíva je GDPR (General Data Protection Regulation). Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR chýbala podnikateľom komplexná vysvetľujúca dokumentácia, prípadne komentár ako GDPR správne implementovať.

Od začiatku platnosti nového zákona o ochrane osobných údajov uplynul už viac ako rok, no pre veľkú časť podnikateľov je aj po tomto období zákon zložitý a jeho výklad nejednoznačný. Problémy s aplikáciou európskej a z nej vychádzajúceho zákona majú najmä menšie firmy.

Úrad na ochranu osobných údajov SR vykonal 48 kontrol, z ktorých už ukončil 22. Chyby pri spracovaní osobných údajov úrad našiel vo viac ako polovici prípadov.

Pokuta pritom môže byť až 20 miliónov eur alebo do výšky štyroch percent z celkového ročného obratu spoločnosti za predchádzajúce účtovné obdobie.

Ďalším príkladom ako nemá vyzerať legislatíva a ako sa nemá zavádzať do života je novela, podľa ktorej mali zamestnávatelia do konca júna elektronicky oznámiť Úradu verejného zdravotníctva údaje o zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie. Sankcia za nesplnenie povinnosti je od 150 eur až do 20 000 eur. 

Združenie mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS) v ankete v aplikácii BiznisInfo zistilo, že väčšina podnikateľov (až 55 percent) vôbec netušilo, že má túto povinnosť.

„Zaraďovanie zamestnancov do 2. kategórie práce nie je jednoduché a ide ďalšiu zbytočnú byrokratickú záťaž. Neexistuje žiadne praktické usmernenie, ktoré povolania patria do tejto kategórie. Každý zamestnávateľ si to musel zistiť sám alebo využiť služby konzultantov,“ pripomenul Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov.

Posledným príkladom legislatívneho diktátu vlády sú rokovania o novej výške minimálnej mzdy. Zamestnávateľské združenia odmietajú odborármi navrhované a politikmi kvitovaný návrh na skokové zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur.

V časoch spomaľovania výkonnosti eurozóny a nejasnej budúcnosti otvorenej slovenskej ekonomiky považujú ďalší štátom diktovaný rast nákladov podnikov za zbytočný hazard.

Prezentovaný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur by predstavoval skokový, viac ako pätinový (22 %) nárast oproti aktuálnej hodnote. Minimálna mzda pritom rastie rýchlo – navrhovaných 635 eur je dvojnásobkom jej hodnoty z roku 2011.

„Odborárskemu návrhu chýbajú akékoľvek racionálne zdôvodnenia podložené analýzami vývoja slovenskej a svetovej ekonomiky. Nebránime sa rastu minimálnej mzdy, ale tá by mala byť prostriedkom na zlepšenie kvality života nízkopríjmových skupín, nielen ďalším nástrojom na vyťahovanie peňazí z priemyselných podnikov, ktorým tak nezostáva na nevyhnutné investície do inovácií,“ upozorňuje predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

Podľa podpredsedu SOPK Júliusa Kostolného posledný vývoj vo svetovej ekonomike, ale najmä u nášho najväčšieho obchodného partnera, v Nemecku, má za následok, že slovenskí výrobcovia za prvé dva štvrťroky 2019 stratili 5 až 7 % objednávok oproti rovnakému obdobiu minulého roka. 

Nepodložený nárast minimálnej mzdy by bol ďalším krokom k zhoršeniu udržateľnosti hospodárskeho rastu slovenskej ekonomiky. Rovnako škodlivá je aj nepredvídateľnosť takýchto požiadaviek. Väčšina slovenského exportného priemyslu pracuje na báze 2 – 3 ročných kontraktov. Je veľmi ťažké meniť podmienky dohôd počas ich platnosti.

„Považujeme za nevyhnutné zaviesť pevné pravidlá na medziročné úpravy minimálnej mzdy. Napríklad naši nemeckí partneri už na začiatku tohto roka vedeli, že v roku 2020 stúpne minimálna mzda v Nemecku o 1,7 %,“ pripomenul podpredseda SOPK Július Kostolný.

Dochádza k čoraz výraznejšiemu otváraniu nožníc medzi sociálnymi a ekologickými ambíciami politikov a ekonomickými možnosťami krajiny.

Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky treba podľa ZPS definovať ako kľúčový cieľ hospodárskej politiky. Zabezpečiť, aby sociálne a ekologické ciele boli v súlade s možnosťami ekonomiky, aby neboli na jej úkor.

Hospodárska politika nemá jednotnú stratégiu a nikto ju nekoordinuje.

Jednoznačné definovanie zodpovednosti a kompetencií pre koordináciu hospodárskej politiky a na vynucovanie súladu medzi ekonomickými, sociálnymi a ekologickými cieľmi hospodárskej politiky.

Vláda nemá funkčný mechanizmus posudzovania prínosov a nákladov jej politík.

Treba zriadiť Radu vlády pre konkurencieschopnosť, s rovnakým zastúpením vlády a súkromného sektora.

Najvážnejším problémom podnikateľského prostredia je dlhodobo a neúmerne narastajúca kvantita a klesajúca kvalita noriem.

Podľa ZPS treba urýchlene zaviesť ucelenú politiku lepšej regulácie, okamžité uplatňovať všetkých 12 princípov OECD pre lepšiu reguláciu a využívanie legislatívnych inovácií, ktoré sa vo svete osvedčili.

Neprehľadný, komplikovaný, finančne nákladný a na administráciu náročný právny a regulačný rámec pre podnikanie.

Zásadné zjednodušenie existujúceho regulačného a právneho rámca jednorazovým zrušením značnej časti regulácií.

Ani jedna vláda doteraz neprijala systémové opatrenia na spomalenie prijímania novej legislatívy. Prijímame 400 právnych noriem ročne.

Vyhlásenie dočasného moratória na prijímanie nových zákonov a po jeho uplynutí schvaľovanie oveľa nižšieho počtu nových zákonov.

Prameň: ZPS