Najväčšiu facku dostali grécke aktíva. Prispeli k tomu okrem iného aj nedávne vyhlásenia gréckeho premiéra Samarasa o tom, že jeho krajina je schopná financovať sa čisto na trhu a za lepších podmienok, než mu poskytuje Medzinárodný menový fond.

Benchmarkový 10–ročný grécky dlhopis stratil už v septembri na cene viac ako desatinu a stal sa tak úplne najhoršie sa vyvíjajúcim cenným papierom v rámci vládnych papierov sledovaných agentúrou Bloomberg.

Vo štvrtok sa výnos z 10–ročného gréckeho dlhopisu vyšplhal už na najvyššiu tohtoročnú úroveň neďaleko hladiny deväť percent ročne, čo je vysoko nad udržateľnou hladinou. Gréci pritom opäť hovoria o novej emisii 7–ročných dlhopisov, ktorá by sa pri súčasnom trhovom sentimente zrejme neskončila inak ako katastrofou. Problémy s umiestnením svojich dlhopisov na trhu mali pritom vo štvrtok už aj Španieli.

Čo Grécku tiež neprospieva, je neistá politická budúcnosť. Premiér Antonis Samaras už minulý týždeň čelil odvolávaniu, ktoré síce ustál, ale na jar sa v Grécku konajú prezidentské voľby a po nich by mohli nasledovať aj predčasné parlamentné. Opozičná Syriza na čele s Tsiprasom má v prieskumoch značný náskok pred Samarasovou Novou demokraciou. A práve strana Syriza je tá, ktorá v uplynulých rokoch spôsobovala na trhu rozruch svojimi antieurópskymi postojmi. Či sa Grécko opäť vydalo na cestu, z ktorej niet návratu, ukáže čas.

Negatívna nálada sa z Grécka preliala aj do zvyšku eurozóny a rast výnosov z dlhopisov zaznamenali aj ďalšie ekonomiky. Logicky najviac strácali na cene dlhopisy krajín tzv. prasiatok, teda PIIGS (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko). Schválne s dvomi „I“, pretože straty utrpelo aj Írsko, ktoré pritom v ostatných mesiacoch pôsobilo ako celkom stabilné a vyliečené prasiatko.

Slovenských štátnych dlhopisov, na ktorých je likvidita predsa len nižšia ako na bondoch krajín západnej Európy, sa štvrtkové plošné výpredaje až tak nedotkli. Výnos do splatnosti v prípade slovenských „desiatok“ poskočil len o necelých osem bázických bodov. Pre porovnanie, v prípade tých gréckych to bolo viac ako sto, teda celý percentuálny bod.

Akciovým indexom v USA, ale aj v Európe, pomohli popoludní vyhlásenia predstaviteľa amerického Fed-u Jamesa Bullarda. Ten sa ako vôbec prvý americký centrálny bankár tento mesiac odvážil v rozhovore povedať, že kvantitatívne uvoľňovanie by nemuselo byť na najbližšom zasadnutí Fed-u stopnuté. Len pripomeniem, že v dôsledku postupného priškrcovania kohútikov (tzv. tapering) sa znížili objemy nákupov dlhových cenných papierov v podaní americkej centrálnej banky na už len 15 miliárd dolárov mesačne z pôvodných 85 miliárd dolárov mesačne.

Koncom tohto mesiaca Fed zasadá a vo všeobecnosti sa očakáva, že nákupy celkom zastaví. J. Bullardovi sa na to však súčasná situácia nezdá práve najvhodnejšia. Škoda len, že pán Bullard nie je aktuálne v menovom výbore hlasujúcim členom.

Americké indexy S&P 500 a Nasdaq zakončili štvrtkové obchodovanie v miernom pluse, nakoľko uvoľnená menová politika týmto nástrojom praje. Bullardove slová dopomohli k čiastočnému zotaveniu sa aj európskym akciovým indexom, hoci väčšina z nich zakončila deň i tak v červenom.

Kurz eura voči doláru sa ešte dopoludnia pohyboval v úzkom pásme okolo hladiny 1,2800 EURUSD. S gongom oznamujúcim 12 hodín sa však euro voči doláru prepadlo až o takmer celú figúru na dohľad hladiny 1,2700 EURUSD. Následne sa však z väčšiny strát vystrábilo a do záveru obchodovania sa vyšplhalo takmer na otváraciu úroveň. Deň napokon uzavrelo na hladine 1,2810 EURUSD so stratou dvoch desatín percenta.

Cena ropy Brent i WTI sa vo štvrtok po dlhých dňoch takmer nepretržitých poklesov odrazila nahor. Severomorská ropná zmes si na cene pripísala 2 percentá a prehupla sa nad hladinu 85 dolárov za barel. Stále je však najlacnejšia za takmer štyri roky. Zdraženie o jedno percento na 82,7 dolára za barel si zaknihovala aj jej americká „ľahšia“ sesternica WTI.

Autorka je analytička Poštovej banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu