Popoludňajšie dáta z USA nepriniesli zásadnejšie prekvapenie, keď cenový rast (1,6 percenta medziročne) i prírastok nezamestnaných (336-tisíc nových žiadateľov o podporu) vyšli v súlade s očakávaniami. Americké akciové indexy zakončili štvrtkové obchodovanie v zelenom, keď Dow Jones, S&P500 i Nasdaq pridali cca 0,6 až 0,7 percenta. Dôvodom bolo najmä zlepšenie v amerických prieskumoch PMI, ale aj lepšia nálada po najnovšej akvizícii Facebooku.

Na poli centrálnych bánk vo štvrtok najviac zaujali správy z ostrovov. Predstaviteľ britskej centrálnej banky (BoE) Weale vo štvrtok uviedol, že k prvým hikom (teda zvyšovaniu úrokových sadzieb) by BoE mala pristúpiť pravdepodobne na jar 2015. Základná úroková sadzba BoE sa drží na súčasnej úrovni 0,50 percenta už takmer päť rokov, no podľa Weala je nepravdepodobné, že by sa sadzba časom vyšplhala až na úroveň päť percent, ktorá bola v minulosti pokladaná za normál.

Pozornosť sa vo štvrtok venovala aj Grécku. Hoci grécki predstavitelia vyhlasujú, že ďalší záchranný balík od medzinárodných veriteľov nepotrebujú, špekulácie o potrebe ďalšej pomoci pre dlhmi zmietanú krajinu neustávajú.

Vo štvrtok bol zverejnený report bruselského think-tanku Bruegel, podľa ktorého bude Grécko potrebovať do roku 2030 ďalšiu pomoc v objeme asi 40 miliárd eur. O tom, či Grécko dostane ďalšiu pomoc, budú veritelia rozhodovať podľa šéfa Eurogroup Jeroena Dijssenbloema v druhej polovici tohto roka. J. Dijssenbloem ale nezabudol dodať, že možno žiadna pomoc nebude potrebná.

Svedkami zaujímavého vývoja sme na komoditnom trhu. Cena kávy Arabica tento týždeň pokorila úroveň 1,70 dolára za libru (asi 454 gramov) a dostala sa tak na takmer jedenapolročné maximá. Cenový rast kávy na svetovom trhu v úvode tohto roku je neprehliadnuteľný, keďže aktuálne je káva v porovnaní so začiatkom roka drahšia až o približne 50 percent.

Z dlhodobejšieho pohľadu je však káva v súčasnosti stále lacná. Napríklad v lete 2011 jej cena dosahovala až takmer 3 doláre (za libru, respektíve pol kilogramu). Pod aktuálne zdražovanie kávy sa podpisuje predovšetkým suché počasie v Brazílii, ktorá je najväčším producentom tejto komodity na svete. Z rovnakého dôvodu rastie v týchto dňoch aj cena cukru. Svoju úlohu ale zrejme zohrávajú aj stávky špekulantov na ďalší rast cien komodít.

Už niekoľko mesiacov na trhu zdražuje aj kakao. V súčasnosti je cena kakaa na trhu o približne tretinu vyššia ako v rovnakom období pred rokom a drží sa na dohľad úrovne 3-tisíc dolárov za tonu. Od začiatku roka 2014 zaznamenalo kakao cenový rast o približne desatinu.

Dôvodom zdražovania kakaa je suché počasie v oblasti západnej Afriky, odkiaľ pochádzajú až dve tretiny svetovej produkcie tejto plodiny. Ani vyhliadky do ďalších mesiacov tohto roka nie sú pre kakao ružové. Nepriaznivé počasie bude mať zrejme za následok najnižšiu úrodu kakaa za niekoľko rokov a jeho cenovému rastu tak ešte nemusí byť koniec.

World Gold Council, teda najznámejšia organizácia venujúca sa trhu so zlatom, zverejnila tento týždeň zaujímavý report o vývoji dopytu po zlate v minulom roku. Tí, ktorí situáciu sledujú, vedia, že zlato sa vlani po dvanástich rokoch vymanilo z rastového býčieho trendu.

Sklamaní tak boli najmä tí obchodníci, ktorí zlato nakúpili na jeho cenových vrcholoch počas zlatej horúčky v lete 2011 a počítali s ďalším zhodnotením svojej investície. Rozdiel medzi cenovým maximom zlata zo septembra 2011 na úrovni 1,9-tisíc amerických dolárov za uncu a súčasnou cenou totiž predstavuje až 30 percent. Zlato tak v priebehu troch rokov značne stratilo svoj lesk.

Cena zlata sa už v prvej polovici roka 2013 prepadla na dvojročné minimá na úrovni okolo 1,2-tisíc dolárov za uncu. Tento cenový pokles využili na jeho nákup predovšetkým spotrebitelia. Podľa údajov World Gold Council zaznamenal spotrebiteľský dopyt po zlate vlani medziročný nárast o viac ako pätinu a dosiahol rekordných 3 864 ton.

Až polovica spotrebiteľského dopytu po zlate vlani pochádzala z Číny a Indie. Indický dopyt bol však do značnej miery tlmený obmedzeniami a clami, ktoré na dovoz zlata uvalila tamojšia vláda v záujme zmierniť deficit platobnej bilancie.

Práve preto Čína vlani vymenila Indiu na poste najväčšieho svetového spotrebiteľa zlata na svete. Vlaňajší dopyt Číny po žltom kove dosiahol až 1 066 ton. Čína sa zároveň už od roku 2007, kedy z trónu zosadila Juhoafrickú republiku, drží aj na poste najväčšieho svetového producenta zlata. V rokoch 2012 a 2013 čínska produkcia zlata prekonala 400 ton ročne.

V desiatke krajín sveta s najvyšším dopytom po zlate nájdeme prevažne ázijské ekonomiky. Spojené štáty americké boli vlani z pohľadu dopytu po zlate svetovou trojkou, Nemecko šestkou. Švajčiarsko sa kvôli medziročnému poklesu dopytu po zlate o takmer pätinu prepadlo až na desiatu priečku. Ešte v roku 2012 bolo pritom svetovou šestkou.

Autorka je analytička Poštovej banky