Utorok 14. apríla
Na tlačovej besede na Úrade vlády SR oznamuje predseda vlády Robert Fico, že chce vyvodiť politickú zodpovednosť v prípade Váhostav voči predsedovi KDH Jánovi Figeľovi, ktorý je zodpovedný za situáciu v podniku, keďže ho tlačil do nízkych cien za diaľnice. „Sme presvedčení, že pán Figeľ úmyselne, v mene akéhosi marketingu lacných diaľnic, zaviedol kultúru podvodu, ktorá spočívala v tom, že na jednej strane chcel presvedčiť verejnosť, že diaľnice sa dajú stavať lacno a nútil stavebné spoločnosti, aby podpisovali zmluvy, ktoré často boli o 60 percent lacnejšie, ako ukazovala štátna expertíza.“
Potom sa v sídle Generálnej prokuratúry SR stretáva so špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom pre trestnoprávnu zodpovednosť v prípade Váhostav.
Večer mimoriadne zasadla vláda, aby prijala opatrenia týkajúce sa budúcich reštrukturalizácií, ale aj súčasných poškodených veriteľov.
„Máme riešenia do budúcnosti, kde chceme zo zákona vyradiť ustanovenia, ktoré sú diskriminačné, znevýhodňujúce napríklad postavenie malých veriteľov, ktorí nemajú zabezpečené pohľadávky voči bankám. Chceme reagovať na ďalšie požiadavky praxe. Máme riešenie aj pre veriteľov, ktorí sú poškodení na základe kultúry podvodu a toto riešenie bude v podobe novelizácie viacerých zákonov, viacerých opatrení aj iného ako legislatívneho charakteru,“ informoval Robert Fico.
Pripravované riešenie nebudú platiť daňoví poplatníci. „Zaplatí to niekto iný, ten, kto má na to peniaze,“ podčiarkol premiér. Ten niekto má byť Slovenská záručná a rozvojová banka. Inými slovami povedané, na dlhy Váhostavu sa poskladajú všetci daňovníci.
Podľa prvého návrhu ak firma v rámci reštrukturalizácie ponúkne nezabezpečeným veriteľom, že ich požiadavky budú uspokojené na 15 percent, zvyšných 85 percent pohľadávky automaticky neprepadne, ale až do výšky 40 percent si budú môcť veritelia uplatňovať požiadavky na úkor ziskov alebo iných príjmov firmy v reštrukturalizácii. V tomto mechanizme nebude platiť doba premlčania.
Podstatou druhého návrhu je, že Slovenská záručná a rozvojová banka ponúkne všetkým veriteľom, že od nich vo výške 40 percent odkúpi pohľadávky. Banky budú musieť vo forme mimoriadneho odvodu doručiť do štátnych finančných aktív taký objem peňazí, ktorý je potrebný na odkúpenie pohľadávok.
Streda 15. apríla
Parlament začal v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o novele Obchodného zákonníka, v ktorom chce vláda riešiť problémy reštrukturalizácie. Rokovanie poslanci prerušia a rokujú o mimoriadnom bode – návrhu na odvolanie J. Figeľa z postu podpredsedu parlamentu.
Premiér mení schválený záchranný plán vlády. Oznamuje ho na mimoriadnej tlačovej besede v parlamente. Poslanci o zámeroch nič nevedia. Dlhy veľkých firiem nezaniknú, veritelia môžu vymôcť až 100 percent. „Pokiaľ sa v reštrukturalizácii rozhodne, že miera uspokojenia malých nezabezpečených veriteľov by bola schválená menej ako 100 percent, tak navrhujeme, aby zostatok do 100 percent zostal nepremlčateľný a aby si živnostník mohol zvyšok vymáhať od firmy zo ziskov a iných príjmov majiteľov týchto firiem,“ priblížil premiér.
Po novom vláda navrhuje zvýšiť aj výšku pohľadávok, ktoré chce cez záručnú banku okamžite odkupovať. Podiel má stúpnuť na 50 percent z ich hodnoty. SZRB má odkupovanie pohľadávok financovať z osobitného bankového odvodu. Štát chce kapitalizovať svoje pohľadávky voči firme. Iným slovami povedané, štát by sa stal akcionárom Váhostavu.
Piatok 17. apríla
Poslanci tri dni rokovali o odvolaní J. Figeľa. Rozpravu prerušili a k tomuto bodu sa majú vrátiť po schválení novely Obchodného zákonníka.
Premiér opäť zvoláva tlačovú besedu do NR SR. Na nej oznamuje ako bude pracovať cez víkend. Chce sa stretnúť zo zástupcami živnostníkov a pracovať na ďalších návrhoch riešenia kauzy Váhostav.
Sobota 18. apríla
Premiér rokoval zo zástupcami živnostníkov a stavebných podnikateľov o riešení situácie vo Váhostave. Do začiatku schôdze Národnej rady SR v utorok ráno chce vláda návrhy, ktoré na rokovanie predloží, skonfrontovať s predstaviteľmi praxe, teda so živnostníkmi a stavebnými podnikateľmi.
Premiér oznamuje že „mám záujem, aby v prípade Váhostavu došlo k prerušeniu procesu reštrukturalizácie.“ V zákone by mali byť ustanovené nové pravidlá výberu správcu. "Nie sme stotožnení s tým, že je správne, že správcu vyberá firma, ktorá ide do reštrukturalizácie. Podstatne väčší vplyv musí mať skupina veriteľov," odtajňuje zámery.
Premiér veriteľom ponúkol možnosť auditu Váhostavu, ktorý zaplatí štát, teda všetci daňovníci. Chce tiež posilniť postavenie nezabezpečených veriteľov vo veriteľských výboroch.
Nedeľa 19. apríla
Riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík vyhlásil, že v prípade predĺženia reštrukturalizácie sa Váhostav môže dostať do konkurzu. Firma so súčasným obratovým kapitálom, ktorý má k dispozícii, podľa riaditeľa nie je schopná plniť svoje zmluvné vzťahy. Takto zareagoval na zámer vlády prerušiť reštrukturalizáciu Váhostavu.
Ak by sa nepodarilo udržať počet zamestnancov a banky by počas prerušenia odpisovania dlhov zastavili financovanie spoločnosti, Moravčík chce navrhnúť predstavenstvu, aby požiadalo súd o vyhlásenie konkurzu.
Utorok 21. apríla
Začala schôdza parlamentu. Poslanci rokujú o skrátenom legislatívnom konaní k novele Obchodného zákonníka. Definitívnu verziu riešenia situácie vo Váhostave však poslanci nepoznajú. Je deväť dní pred schvaľovaním reštrukturalizačného plánu a poslanci sa celý deň zaoberajú návrhom zákona, ktorý už dávno neplatí. Rokuje sa o skrátenom legislatívnom konaní návrhu noviel zákonov, ktorých účinnosť má byť od júna 2015, respektíve januára 2016. Len štyri paragrafy sa týkajú prebiehajúcich reštrukturalizácií, teda aj Váhostavu. Je pravdepodobné, že ani tieto paragrafy už neplatia.
