Kauza Váhostav je vo finále: Parlament schválil návrhy Fica

Poslanci dnes schválili v novele Obchodného zákonníka 79 hlasmi poslancov SMERU-SD včerajšie návrhy premiéra Roberta Fica na riešenie kauzy Váhostavu-SK. Opozičné návrhy neprešli.

 Prezident SR Andrej Kiska ešte včera oznámil, že je pripravený rýchlo konať, ak dostane na podpis novelu Obchodného zákonníka. Ak by totiž využil svoju zákonnú 15-dňovú lehotu, právna norma by nemohla byť účinná už 30. apríla, kedy sa uskutoční schôdza veriteľov spoločnosti Váhostav-SK.

S čím prišiel Fico

Váhostav-SK plánuje zo svojich dlhov všetkým veriteľom, vrátane bánk, vo výške 136 miliónov eur uhradiť len 44 miliónov eur, čiže 32,3 %.

Podľa plánu "B" nezabezpečení veritelia môžu dostať odškodnenie v reštrukturalizácii –ak im v reštrukturalizačnom pláne Váhostav dá do piatich rokov 15 percent z pohľadávky, banky im ešte pridajú k tomu ďalšie tri percentá.

Nezabezpečení veritelia by tak z celkových svojich priznaných pohľadávok mali namiesto plánovaných 15,7 milióna eur dostať zhruba 19,2 milióna eur a podiel uspokojenia ich pohľadávok by sa mal zvýšiť z 15 % približne na 18 % za päť rokov.

Zvyšok pohľadávky neprepadne a veriteľ si ho bude môcť vymáhať. Ak bude miera uspokojenia veriteľov v rámci reštrukturalizácie nižšia ako 50 percent, bude zbytok do výšky 50 percent považovaný za štandardnú pohľadávku, ktorú bude možné napríklad exekvovať. Zvyšných 50 percent si bude môcť veriteľ uplatniť v prípade Váhostavu po piatich rokoch od skončenia reštrukturalizácie zo zisku spoločnosti.

Podľa plánu "B" vláda prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky alebo inej právnickej osoby vo vlastníctve štátu môže od veriteľa odkúpiť 50 percent pohľadávky. Na odkup pohľadávok použije peniaze z bankového odvodu. Peniaze by mali živnostníci dostať už do konca roka.

Ďalšou možnosťou je, že nezabezpečení veritelia získajú akcie Váhostavu. Kritériom rozdelenia akcií do 49 percent má byť výška pohľadávky. Dnes však nie je jasné, od koho tie akcie Váhostavu budú. Môžu byť aj od schránkových firiem.

Podľa zástupcu nezabezpečených veriteľov Mariána Blaha menšie firmy nebudú mať záujem o výmenu pohľadávok za akcie alebo odškodnenie z reštrukturalizačného plánu vo výške 15 alebo 18 percent. Skôr budú brať 50 percent, ktoré má vyplatiť štát z bankového odvodu.

Čo dnes odznelo v rozprave

Vláda nebude môcť použiť peniaze z bankového odvodu na odkúpenie 50 % pohľadávok veriteľov Váhostavu-SK. Ako totiž vyplýva zo stanoviska Európskej centrálnej banky zo 16. júla 2012, bankový odvod sa nedá použiť na iné účely ako na riešenie budúcich systémových zlyhaní bánk. Upozornil na to poslanec Jozef Kollár. Navrhol, aby preto vláda stiahla návrh. "Pýtam sa ministra financií Petra Kažimíra (SMER-SD), či požiadal v tomto prípade o stanovisko ECB." Zaujíma ho aj názor Národnej banky Slovenska, či súhlasí s riešením vlády, aby štát kupoval pohľadávky od veriteľov Váhostavu-SK. Jeho návrh neprešiel.

Podľa opozície štát zachraňuje súkromnú firmu, ktorá bola prepojená so štátom a stranou SMER-SD.

Lucia Žitňanská (MOST-HÍD) upozornila, že spôsob použitia štátnych aktív v bankovom odvode má upraviť vláda v nariadení. "Tento parlament sa vzdáva kontroly nad pol miliardou štátnych aktív. A s dôverou ich zveruje vláde Slovenskej republiky. A môžu byť použité na akýkoľvek účel, o ktorom vláda rozhodne."

Toto považuje Daniel Lipšic za veľmi nebezpečný precedens. "Približne 50 miliónov eur, ktoré dáte na platenie záväzkov Juraja Širokého, ste mohli dať na platy učiteľov," reagoval D. Lipšic na bankový odvod.

"Keď som videl včerajšiu tlačovú konferenciu, ktorá bola niečo ako Vestfálsky mier, uvažoval som, kto na nej zastupuje Váhostav a Juraja Širokého. A prišiel som potom na to - bol to predseda vlády Robert Fico," hovoril Lipšic. Fico v priamom prenose totiž oznamoval, že 49 percent akcií prejde na nezabezpečených veriteľov. A to by mal oznamovať majiteľ Váhostavu.

"Bolo by dobré zapolemizovať si, kto vlastne vlastní akcie Váhostavu, či v tom náhodou nie sú medzi schránkovými firmami zapletení aj čelní predstavitelia krajiny," komentoval Igor Hraško z OľaNO.

Dušan Muňko (SMER-SD) povedal, že problém Váhostavu je problémom slovenského stavebnícta, ktoré je v červených číslach. "Tento problém má 90 percent firiem na Slovensku." Podľa neho sa treba zamyslieť nad tým, ako týmto firmám pomôcť."

Miroslav Beblavý: "Táto schôdza naozaj ukázala slabosť parlamentu. Vláda si dovolila týždeň nechať ho čakať na čakačke, kým problém sa riešil inde."

Štandardný postup je podľa neho taký, že veritelia vyhodia majiteľa z firmy. V prípade Váhostavu mal majiteľ vyhodiť veriteľov. To zmobilizovalo ľudí v tejto krajine. Prvým výsledkom podľa neho je, že Jurajovi Širokému zostane celý jeho majetok. Jedine o čo príde, je určitý počet akcií Váhostavu.

"Živnostníci dostanú 50 % svojich pohľadávok, pretože drvivá väčšina z nich nemá inú možnosť ako akceptovať túto možnosť, ktorú v tejto chvíli zaplatíme my všetci, teda štát. A štát a schránkové firmy, za ktorými pravdepodobne stojí súčasný majiteľ Váhostavu, dostanú zvyšných 49 % firmy. To je výsledok, toto je riešenie sociálno-demokratickej vlády."

Jozef Kollár pripomenul, že tu ide o karikatúru politiky, keď 150 poslancov čakalo v pozore hodinu na tlačovú besedu premiéra a kvôli tomu presunuli včera začiatok schôdze. Spýtal sa, kto z ľudí na stretnutí s premiérom zastupoval verejný záujem.

"Jediný, kto ho tam zastupovať mohol a mal a bol povinný tak urobiť, bol premiér a jeho ministri." Podľa neho to však tak nebolo. Schválením návrhov premiéra poslanci otvoria Pandorinu skrinku. Môžu a budú sa hlásiť ďalšie prípady, len namiesto slovíčka Váhostav, tam budú niektoré iné názvy spoločnosti. A podľa tejto legislatívy bude možné postupovať aj v prípade iných súkromných subjektov súkromného práva, ktoré o takýto program alebo o takúto pomoc z verejných zdrojov."

"Ak hovorí minister Kažimír, že toto riešenie je iba zámena aktív a nedotkne sa to štátneho rozpočtu, tak klame," povedal poslanec Jozef Kollár. "Ktoré aktíva sú likvidnejšie? Keš peniaze v bankovom odvode alebo aktíva vo forme pohľadávky veriteľov Váhostavu."

"Ideme sanovať Váhostav z verejných zdrojov," povedal Ján Hudacký (KDH). Pripomenul, že ak by parlament schválil návrh opozície o ochrane subdodávateľov, teraz by sa nemusel riešiť Váhostav, lebo táto firma a aj ostatné podobné firmy, ktoré neplatia, by už na trhu neboli.

Podľa Alojza Hlinu sú návrhy vlády na úrovni vlastizrady. Rozbijú právny poriadok, keďže sa zmenou Obchodného zákonníka novelizuje balík iných zákonov.