Jedno zo základných pravidiel biznisu hovorí, že kto nenapreduje, upadá. A tak je prirodzené, že hoci podnikanie na Slovensku zažíva dobré časy, manažéri neprestávajú myslieť na budúcnosť. Nekladú si pritom iba tradičné otázky, napríklad ako čo najefektívnejšie využiť výrobné kapacity.
Zamýšľajú sa aj nad tým, ako ďalej rásť a ako výhodne zhodnotiť kapitál. Priemyselné podniky, finančné inštitúcie aj poskytovatelia služieb, ktorí hľadajú možnosti rastu, stoja pred strategickými rozhodnutiami.
V znamení hľadania nových podnikateľských príležitostí, ktoré finančná skupina Penta Investments glosuje heslom Čo bude Nokiou v roku 2020, sa niesla aj TREND konferencia Top Manažment 2005.
Od divokých čias...
V minulosti slovenskí podnikatelia, ktorí chceli vysoko zhodnotiť kapitál, ťažili najmä z príležitostí, ktoré priniesla transformácia hospodárstva a neštandardné podnikateľské prostredie. Typický príklad bola privatizácia, ktorá mala reštrukturalizovať priemysel.
Výsledok však bola len zmena vlastníckych vzťahov, konštatuje predseda Predstavenstva Sitno Holdingu Ľudovít Černák. Navyše, spôsoby, ktorými mnohí privatizéri nadobudli podniky a metódy, akými ich potom riadili, podnikateľské prostredie neozdravili, ale pokrivili.
Práve v týchto podmienkach začínali slovenské finančné skupiny. Do investičného biznisu vstupovali obvykle s kapitálom, ktorý nadobudli využívaním medzier v zákone.
Najčastejšie pochádzal z majetku privatizačných investičných fondov. Podobnými metódami finančné skupiny ako Penta, Istrokapitál a J&T rozbiehali aj prvé projekty.
Skupúvali akcie podnikov od malých akcionárov za nízke ceny a po využití dôverných informácií ich rýchlo so ziskom predávali. Prípadne nadobúdali firmy nepriateľským prevzatím.
Často v priamom súboji dve či viaceré finančné skupiny vo finále licitovali o „najdrahšie“ majoritné percento. Podobné postupy im vyniesli prívlastok žraloky.
... k štandardom...
V súčasnosti sa metódy podnikania a zhodnocovania kapitálu na Slovensku približujú k štandardom zavedeným v krajinách s dlhoročnou tradíciou kapitalizmu. Investori napríklad menia spôsoby, akými majetkovo vstupujú do firiem, alebo ich kompletne preberajú.
„V minulosti sme mohli byť vďační za možnosť nadobudnúť akcie za nižšie ceny a za nepriateľské prevzatia,“ priznáva spolumajiteľ J&T Finance Group Patrik Tkáč. „V súčasnosti však nastáva posun od nepriateľských prevzatí ku kumulácii akcionárskeho podielu,“ dodáva vzápätí.
Získať spoločnosť v problémoch, následne ju reštrukturalizovať a predať je stále atraktívna príležitosť pre zárobok. Mení sa však spôsob, ako ťažiť z pozdvihnutia problematickej firmy. Priemyselné skupiny a finanční investori sa častejšie snažia profitovať z úspešného rozbehnutia spoločnosti dlhodobo a niekedy dokonca vstupujú do firmy ako strategický investor.
K formovaniu štandardného podnikateľského prostredia prispieva nielen zmena správania investorov, ale aj legislatíva. Podnikateľom v minulosti chýbal napríklad účinný konkurzný zákon, ktorý by umožnil zlikvidovať staré problémy a nanovo rozbehnúť podnikanie.
V konkurze alebo na jeho pokraji sa pritom v minulej dekáde ocitli stovky slovenských firiem. Či už pre zlé hospodárenie majiteľov alebo v dôsledku ekonomických zmien.
„V pôvodnom znení zo začiatku deväťdesiatych rokov predstavoval konkurz najmä likvidáciu záväzkov rozpredajom majetku,“ pripomína Ľ. Černák. Výsledkom bola podľa neho likvidácia výroby a rozpad znalostného know-how pracovníkov. Tí obvykle zhoršili štatistiky nezamestnanosti.
Za najhorší efekt však Ľ. Černák považuje stratu najcennejšieho aktíva firiem – odbytových trhov. Výsledky dobre pozná z praxe Sitno Holdingu.
Bývalú strojársku divíziu Rudných baní Kremnica, známu pod názvom Promet, prevzal holding v konkurze. Od konkurzného správcu kúpil len majetok, ktorý vložil do novozaloženej spoločnosti Elka.
„Firma stratila trhy i ľudí, v opustenej hale sme našli iba plášť konštruktéra. A prvým výdavkom bol nákup krmiva pre strážneho psa,“ spomína s úsmevom Ľ. Černák.
Po úprave výrobného plánu a získaní kontraktov sa rozbehla výroba a začal sa nábor ľudí. V súčasnosti dosahuje firma s 240 zamestnancami obrat zhruba 300 miliónov korún ročne.
Miernu zmenu k lepšiemu v udržiavaní prevádzky zbankrotovaných podnikov priniesla novela konkurzného zákona z roku 2001, pokračuje Ľ. Černák. Potvrdzuje to aj najväčší projekt Sitno Holdingu, prevzatie detvianskej PPS Group.
Bývalým štátnym Podpolianskym strojárňam, neskôr PPS Holdingu, sa aj v konkurze podarilo zachovať výrobu a kontrakty, ktoré mohol investor prevziať. Sitno Holdingu sa s finančnou pomocou švajčiarskych investorov podarilo udržať firmu pri živote a zachovať spoluprácu s hlavnými odberateľmi komponentov a agregátov pre stavebnú, poľnohospodársku a banskú techniku. Najvýznamnejšie je švédske Volvo, s ktorým by sa Ľ. Černákovi mohol splniť sen finálnej výroby strojov v Detve.
... a k expanzii.
Z medzinárodného hľadiska typický, no na Slovensku stále relatívne málo vídaný prístup k budovaniu priemyselného holdingu predvádzajú už vyše desaťročie Železiarne Podbrezová. Rovnako ako Ľ. Černák považuje aj predseda predstavenstva železiarní Vladimír Soták za nevyhnutné budovať viaceré piliere, na ktorých skupina stojí. Pre Sitno sa tak medzi aktivity dostal šport, časť diverzifikácie aktivít železiarní tvorí cestovný ruch.
V. Sotákovi je bližší prístup priemyselníkov než finančných investorov. Revitalizáciu nie práve ideálne fungujúcej firmy si manažéri okolo V. Sotáka vyskúšali i v železiarňach.
Základom dobrého revitalizačného programu je podľa neho najmä prísne sledovanie a stráženie všetkých ekonomických ukazovateľov od nákupu materiálu až po predaj. Nevyhnutný je tiež jednotný pohľad manažérov.
„Nemôže nastať situácia, že polovica vedenia chce podnik ozdraviť a ostatní radšej predať,“ zdôrazňuje šéf podbrezovských železiarní. V úvodnej fáze tiež považuje za dôležité „neoklamať firmu na opravách a investíciách“.
A zdôrazňuje, že aj pri následnom rozširovaní výroby je dôležité zlepšovať prevádzku firmy, nie zvyšovať blahobyt vlastníkov. „Preto sme po ozdravení najskôr zdvihli mzdy a až v ďalšej etape vyplatili dividendy,“ dodáva.
Revitalizáciou podnikov zabezpečujú Železiarne Podbrezová aj ďalší rast skupiny. Patria medzi niekoľko málo slovenských firiem, ktoré rozvíjajú výrobnú základňu formou zahraničných investícií.
Aktívne sú v Českej republike. Už pred desaťročím prevzali ostravské Tažírny Trub Svinov, ktoré predchádzajúci vlastník, Vítkovické železárny, zatváral pre nerentabilnosť.
Okrem rozšírenia sortimentu to bola pre Podbrezovčanov aj poistka. Podľa V. Sotáka kúpili firmu v pristupujúcej krajine Európskej únie v čase, keď „vôbec nebolo isté, či Slovensko pôjde do únie“.
Vstupom do nového odvetvia – ťažkého strojárstva – bola pre železiarov kúpa ďalšej českej fabriky, ŽĎAS v Žďári nad Sázavou. Keď ju Podbrezovčania preberali, bola pred krachom.
V súčasnosti tvorí takmer 30 percent obratu skupiny. Železiarne cez ňu získali aj tretiu českú firmu – TS Škoda, ktorá bola divíziou ťažkého strojárstva plzenskej Škody.
Mozaiku strojárskeho holdingu dopĺňajú nové projekty na Slovensku, ktorými sa Železiarne Podbrezová pokúšajú o vstup do subdodávateľskej štruktúry expandujúceho automobilového priemyslu.
Strategicky
K dlhodobejšiemu až strategickému prístupu k investíciám smerujú aj finančné skupiny, hoci sa nehodlajú zmeniť na priemyselníkov. Začiatkom tohto roku hovoril jeden z partnerov Penta Holdingu Slavomír Haščák TRENDU o zmene oportunistického prístupu druhej polovice 90. rokov minulého storočia k strategickejším aktivitám.
„Znamená to presun od riadenia investícií formou projektov k vytváraniu infraštruktúry,“ definuje zmenu P. Tkáč. Pod pojmom infraštruktúra rozumie vzájomne sa doplňujúce portfólio investícií. „Projekt je dočasný. Ak chcete fungovať dlhodobo, treba projekty prepájať,“ dodáva.
K vytváraniu vzájomne prepojeného a súvisiaceho portfólia treba pochopiť podstatu podnikania každej nadobudnutej spoločnosti. Kým v minulosti bolo možné profitovať aj zo spojenia intuície so „správnymi“ informáciami, v súčasnosti je pochopenie core biznisu firmy, do ktorej smeruje investícia, nevyhnutnosť, tvrdí P. Tkáč.
Nové sú nielen spôsoby zhodnotenia investície, ale aj nadobudnutia výnosov. V minulosti ich slovenskí investori získavali predajom ozdraveného podniku silnému hráčovi z odvetvia. V súčasnosti sa do povedomia dostáva aj kapitálový trh.
Nielen výnosy
Udržateľný rast súvisí aj s financovaním expanzie. Rastové možnosti slovenských firiem v minulosti obmedzoval nedostatok vlastných zdrojov a drahé, ťažko dostupné bankové úvery.
Tie boli výsledkom nielen slabej kondície slovenského priemyslu a politicky nominovaného vedenia bánk, ale niekedy aj neochoty podnikateľov poskytovať údaje o firme. Nehovoriac o ich skresľovaní na účely daňovej optimalizácie.
V súčasnosti už mnohé firmy pochopili, že transparentné vykazovanie hospodárenia môže byť pri pokuse získať zdroje z banky výhodou. „Za výchovu podnikateľov treba banky pochváliť,“ myslí si V. Soták.
Hovorí však až o období, keď banky prešli do rúk zahraničných investorov. „Keby sa bankový sektor privatizoval pred privatizáciou podnikov, nemusel by štát preberať toľko zlých úverov,“ dodáva Ľ. Černák.
Rast prostredníctvom burzy
(%, štruktúra akcionárov SkyEurope)
Pred vstupom na burzu (kapitál 27 mil. EUR)
PRAMEŇ: SkyEurope Airlines
Dosiaľ slovenské finančné skupiny investovali najmä vlastné peniaze. V súčasnosti sú však banky vzhľadom na pretrvávajúci tlak likvidity ochotné financovať aj akvizície. Aj preto sa chcú investičné skupiny zmeniť na transparentnejšie organizácie.
Hlavný dôvod je však potreba poskytnúť informácie potenciálnym investorom, ktorí majú záujem o vstup do reštrukturalizovaných podnikov cez kapitálový trh. Veria, že uvedením niektorých podnikov na burzu získajú väčší výnos ako výlučne z jeho hospodárenia.
„Burza vždy precení podnik nad úroveň, ktorú zabezpečujú dividendy,“ tvrdí P. Tkáč. Ako príklad úspešnej prvotnej verejnej ponuky akcií (IPO) uvádza spoločnosť Zentiva.
Rast prostredníctvom burzy
(%, štruktúra akcionárov SkyEurope)
Po vstupe na burzu (kapitál 87 mil. EUR)
PRAMEŇ: SkyEurope Airlines
IPO možno využiť nielen na získanie výnosov, ale aj vlastnú expanziu firmy. Tento prístup zvolila nízkonákladová letecká spoločnosť SkyEurope Airlines, ktorá chce výrazne rozšíriť prepravné kapacity.
Rozsiahlu expanziu bude čiastočne financovať prostredníctvom príjmov z akcií. „Sme len piata nízkonákladová letecká spoločnosť v Európe, ktorá má akcie na burze,“ poznamenáva jeden zo zakladateľov a predseda predstavenstva spoločnosti Christian Mandl.
IPO predchádzala roadshow šéfov firmy, počas ktorej zisťovali predbežný záujem desiatok investorov o akcie. Reakcia ich príjemne prekvapila.
Vyše polovica emisie mala vopred istých záujemcov. Vstup na burzu viac ako strojnásobil kapitál firmy na takmer 90 miliónov eur.
Nový biznis
Hoci investori si uvedomujú, že strategické investície sú v porovnaní s portfóliovými výnosnejšie, na Slovensku tento spôsob zhodnocovania kapitálu značne obmedzuje slabá ponuka. Dôkazom je, že na rozdiel od okolitých krajín sa popri domácich investičných skupinách zatiaľ len minimálne uplatnili medzinárodné private-equity firmy. Aj ich fondy orientované na Slovensko umiestňujú svoje zdroje veľmi ťažko. Nemajú kam.
S podobným problémom začína bojovať aj slovenský kapitál. Vidieť to na príklade bývalých manažérov a privatizérov bratislavského Slovnaftu, ktorí získali po predaji fabriky maďarskému MOL pod správu spoločnosti Slovintegra zdroje vo výške niekoľko miliárd korún.
Základná investícia Slovintegry smerovala v rámci finančného vyrovnania predaja Slovnaftu do balíka akcií MOL. Mimo tohto obchodu a vytvorenia dcérskej spoločnosti – obchodníka s cennými papiermi Portfin však zatiaľ rozbehla len dva projekty.
Prvým je vlaňajšie nadobudnutie Trenčianskych minerálnych vôd a druhým akvizícia najväčšieho českého výrobcu obalových a technických fólií na báze polyetylénu Granitol. Českú firmu šéfovia Slovintegry dobre poznali, pretože ide o dlhoročného dodávateľa Slovnaftu.
Ďalšiu perspektívu vidia v pomerne blízkom odvetví výroby plastov. A to napriek tomu, že ide o oblasť, ktorú ovplyvňujú rastúce ceny ropy a lacný ázijský dovoz.
Najmä v oblasti plastov s vyššou pridanou hodnotou však môže konsolidácia regionálnych výrobcov priniesť zaujímavé efekty, naznačuje člen Predstavenstva Slovintegry Cyril Matejkin.
Do zdravotníctva
Azda najčastejšie spomínali účastníci TREND konferencie TOP manažment ako perspektívnu oblasť pre investície zdravotníctvo. Rozsiahle plány, ktoré počítajú s rozvojom takmer kompletnej palety zdravotníckych produktov a služieb, má Penta.
Záujem o zdravotníctvo neskrývajú ani finančné skupiny J&T a Slovintegra. Tá už pripravuje konkrétny projekt Preventívneho diagnostického centra. Podľa C. Matejkina by malo ísť o špičkové zdravotnícke zariadenie v Bratislave zamerané na poskytovanie preventívnej starostlivosti a jednodňovú chirurgiu.
Zázračnou skrinkou výnosov, ktorá na Slovensku ešte len čaká na otvorenie, by mohli byť okrem zdravotníctva investície do firiem v oblasti najmodernejších technológií a služieb. Technologických firiem atraktívnych na investovanie je však zatiaľ poskromne.
A ak také sú, nemusia mať ich manažéri o vstup investorov záujem. Tak ako napríklad výrobca antivírusového softvéru Eset, ktorý radšej sám hľadá príležitosti na rast.
Technický riaditeľ a jeden z majiteľov Esetu Miroslav Trnka dokonca radí začínajúcim technologickým firmám, aby boli k ponukám investorov obozretné. Niektorí investori chcú podľa neho na sľubne sa rozvíjajúcom biznise začínajúcich firiem iba parazitovať.
Majitelia Esetu zvolili pri expanzii prístup, ktorý nie je medzi začínajúcimi slovenskými firmami bežný. Zamerali sa na dlhodobý rast a takmer všetky zisky investovali späť do firmy, aj za cenu, že museli počkať s nákupom drahých áut.
Eset na ceste medzi svetovú antivírusovú špičku nevyužil cudzie zdroje. Vlani firma vykázala tržby 150 miliónov korún.
Nad úvahami finančných investorov, ako by mohli udržať 30-percentný medziročný rast výnosov, sa M. Trnka iba pousmeje: „My uvažujeme, ako udržať stotridsaťpercentný rast tržieb.“
Svet bohatne
Základnú stratégiu hľadania perspektívnych oblastí možno niekedy vyjadriť jednoduchým konštatovaním. Napríklad v J&T ide o heslo Svet bohatne.
Z neho vychádzajú investície skupiny do cestovného ruchu a do nehnuteľností. Či už ide o výstavbu bytov, developing priemyselných objektov alebo budovanie administratívnych centier.
Z podobného predpokladu ako J&T vychádzajú aj banky, ktoré chcú využiť postupný rast reálnych príjmov obyvateľstva, napríklad pri úverových produktoch. Pri spotrebných úveroch konkurujú bankám aj nebankové pôžičkové spoločnosti.
Ak chcú však bankové či nebankové domy rásť, musia sa podľa zakladateľa pôžičkovej skupiny Triangel-Quattro Andreja Kisku naučiť požičiavať peniaze aj segmentom s nižšími príjmami. „Ľudia s vyššími príjmami už majú otázku bývania väčšinou vyriešenú, preto v tomto segmente nemožno očakávať rapídny nárast,“ dodáva.
Zároveň však upozorňuje, že ľudí s nižšími príjmami treba naučiť, aby si požičiavali zodpovedne. K tomu by mal prispieť zrozumiteľný a férový marketing: „Inak obyvateľstvo stratí prehľad aj dôveru.“
Foto – Andrej Balco, Ilustračné foto – AFP
