Juraj Karpiš: Hypotéky ešte nezačali byť drahé. ECB dostala ľudí do dlhovej pasce

Úrokové sadzby za posledný rok zaznamenali doslova kataklizmatickú zmenu, ktorá ovplyvní takmer každého cez splátky hypoték. Aj preto sa hypotéky stali ústrednou politickou témou. O nej, príčinách súčasných problémov a ich následkoch sa TREND rozprával s Jurajom Karpišom, ekonomickým a monetárnym expertom, zakladateľom think-tanku INESS. V rozhovore hovorí tiež o rizikách zdaňovania bánk a potenciálnom negatívnom scenári pre slovenských dlžníkov.

V predvolebnej kampani prišiel ako prvý Robert Fico s témou vysokých hypotekárnych splátok a spustil tým lavínu obáv o ich udržateľnosť. Čo si o tom myslíte?

Prekvapilo ma, že tejto témy sa chytili všetci. Je to zrejme jediná vec, na ktorej panuje zhoda naprieč politickým spektrom. Pobavilo ma to. Uvedomil som si, že lacná hypotéka je na Slovensku základné ľudské právo.

Ktorej sadzba by mala byť prirodzene limitovaná?

Ak si pozrieme priemernú úrokovú sadzbu na hypotékach od roku 2004, tak dnešné hypotéky nie sú drahé. Slová, ktoré politici používajú, sú odtrhnuté od reality, keďže väčšinu času boli úroky na hypotékach vyššie, ako sú dnes. Navyše, hypotéky nie sú drahé ani reálne, ak si aktuálny úrok očistíme od inflácie. Výška úrokov je hlboko pod infláciou. Inflačné očakávanie sa už síce zlepšili a očakávaná inflácia na budúci rok bude možno štyri až šesť percent, čo znamená, že hypotéky sú stále v podstate zadarmo.

Ich reálny úrok je dokonca záporný?

Áno, celá komunikácia je postavená na hlavu. Ukazuje to abnormalitu dlhovej pasce, do ktorej ľudí dostala Európska centrálna banka (ECB). Ľudia si totiž na abnormalitu zvykli a rovnako si zvykli na monetárnu stimuláciu. Ľudia sa zrazu z tejto ilúzie prebúdzajú a hovoria, že hypotéky sú drahé, a to napriek tomu, že drahé ešte ani nezačali byť.

Jednou z téz, o ktorej ste dlhodobo hovorili je, že sme vytvorili veľkú skupinu ľudí, ktorí sú závislí na lacných peniazoch.

A najviac si túto politiku lacných peňazí odskáču ľudia. Od poslednej finančnej krízy totiž extrémne vzrástla zadlženosť domácností. ECB sa snažila o stimuláciu spotreby ľudí, a domácnosti na to naleteli. Hovoríme o finančnom cykle, ktorý začal zadlžovaním domácností na kúpu nehnuteľností.

Počas poslednej finančnej krízy bola situácia na Slovensku lepšia ako teraz. Nekrachovali tu banky a finančnú krízu sme videli viac v zahraničí ako doma. Domácnosti teda neboli vystrašené a nezamestnanosť stúpla len na krátku dobu. Práve preto ľudia ľahko naleteli na monetárnu stimuláciu ECB. Nabrali si kopu dlhov. Bolo to spôsobené kvantitatívnym uvoľňovaním, ktoré robila ECB od roku 2015, a ďalšie bolo počas pandémie covidu-19. Slovenskú ekonomiku to vizuálne podporilo. Banky nám ponúkali peniaze zadarmo, tak sme si ich zobrali.

A teraz ich chcú politici bonifikovať?