Jednoduchšie dane na Slovensku? Zatiaľ len ilúzia

„Podnikatelia nemajú radi neistotu. Chcú stabilné daňové zákony, pretože sú presvedčení, že práve to bude mať pozitívny vplyv na ekonomickú konkurencieschopnosť ich krajiny,“ uviedla Ivana Dvořáková, manažérka na oddelení daní spoločnosti Deloitte.

Na Slovensku označilo zjednodušenie daňového systému ako najdôležitejší faktor pre zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny až 57 % opýtaných,“ dodala. Najviac našich podnikateľov znepokojujú časté zmeny daňových predpisov. Až 86 % opýtaných si myslí, že na Slovensku je vysoká miera daňovej neistoty. Pričom za najvýznamnejšie príčiny označili respondenti práve časté legislatívne zmeny (85,7 %). Vo všeobecnosti je podľa väčšiny respondentov na Slovensku menšia daňová istota ako v iných európskych krajinách.

Daňové úrady sa na Slovensku podľa opýtaných zameriavajú najviac na daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov právnických osôb a na transferové oceňovanie. Za posledné tri roky zažilo daňovú kontrolu 71 % z respondentov prieskumu.

Podľa Ivany Dvořákovej je problémom na našich daňových úradoch napríklad zlá implementácia povinností subjektov. „Napríklad subjekt je povinný elektronicky podať oznámenie o tom, že sa stal platiteľom DPH, ale technicky sa to nedá. U pracovníkov daňovej správy je častá neznalosť zákona a neschopnosť pragmatickej diskusie.“

Lepšia pozícia o rok?

Podobne dopadlo Slovensko aj štúdii Paying Taxes 2015, ktorú pripravila Svetová banka v spolupráci so spoločnosťou PwC. Porovnávala v nej úroveň daňových nákladov i administratívnej náročnosti spojenej s plnením daňových povinností. Slovensko obsadilo v rebríčku 100. priečku v celkovom hodnotení systému platenia daní a polepšilo si tak oproti roku 2013 o dve priečky.

Podľa Christiany Serugovej, partnera a lídra daňového oddelenia PwC Slovensko by mohli k zlepšeniu celkovej „daňovej známky“ Slovenska prispieť najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce. Pozíciu by nám už o rok mohla vylepšiť elektronizácia daňovej správy a pomohlo by aj zjednodušenie daňového systému, vrátane štruktúry daňových sadzieb.

Povinná elektronická komunikácia s daňovými a colnými úradmi má už prvý rok za sebou. Dôkazom je takmer 7 miliónov dokumentov, ktoré prišli na Finančnú správu počas minulého roka. Elektronickú komunikáciu s Finančnou správou využíva takmer 300 000 daňových subjektov. Firiem, ktoré sú platiteľmi DPH (pre nich je elektronická komunikácia povinná), je približne 200 000. Ide však len o jednosmernú komunikáciu, teda elektronicky musia komunikovať s daňovou správou podnikatelia a firmy a nie daňoví úradníci.

V marci spustila Finančná správa nový informačný systém. Od budúceho roka by už mali s daňovníkmi komunikovať elektronicky aj daniari. Pre daňovníkov to má znamenať menej administratívy a rýchlejšiu komunikáciu. Nábeh nového systému však sprevádzajú dosť veľké problémy. Naťahuje sa vybavovanie registrácie platiteľov dane. Daňovníci sa obávajú, že Finančná správa nedokáže načas vracať daňové preplatky a vratky DPH.

Ako je to inde

Časté zmeny právnych predpisov (39 %), nejednoznačnosť, nedostatky a zmeny zásad a verejne dostupných usmernení daňových orgánov (28 %), ako aj príliš dlhé daňové spory (12 %). Tieto veci vadia v prieskume Deloitte aj v iných európskych krajinách.

Podľa prieskumu považuje viac ako 800 európskych respondentov za najatraktívnejšie ekonomiky na podnikanie z daňového hľadiska Veľkú Britániu a Holandsko. Oceňujú najmä konkurencieschopný daňový režim Veľkej Británie a jej daňové orgány za transparentnosť a jednoduché pravidlá.

Vyzdvihujú holandské daňové orgány za ich ústretovosť, jednoduchú komunikáciu, dostupnosť informácií a jasné a jednoduché postupy, ktoré podľa respondentov prospievajú podnikateľom a ekonomickému rastu.