Novelu pri hlasovaní podporilo 75 poslancov, na prelomenie veta bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Neschválenie zákona prekvapilo poslancov za Smer-SD aj vedenie Národnej rady SR. Celkovo nehlasovalo osem poslancov Smer-SD, na schválenie stačilo, aby aspoň jeden z nich zahlasoval.
Poslanec Anton Martvoň (Smer-SD) vysvetľoval prekvapujúce neschválenie Obchodného zákonníka dopravnou situáciou v Bratislave. „Niektorí naši poslanci pre zápchy a pre nejaké problémy nestihli dobehnúť, niekedy sa to skrátka stane, je to veľký klub,“ cituje televízia Ta3 A. Martvoňa.
Viacerí chýbajúci poslanci v parlamente boli, ale nesedeli v rokovacej sále. Potvrdzuje to aj priebeh ďalších hlasovaní. O Obchodnom zákonníku sa hlasovalo o 11:07, chýbali napríklad poslanci Jaroslav Baška či Juraj Blanár. O dve minúty neskôr už J. Baška aj J. Blanár hlasovali o školskom zákone.
Ministerstvo spravodlivosti SR priamo nepovedalo, či zákon predloží do parlamentu opäť. „Našim cieľom bolo zvýšiť ochranu slušných podnikateľov, živnostníkov, veriteľov pred neplatičmi a tunelármi. Takisto sme chceli zjednodušiť začatie podnikania pre start-upy. V týchto snahách samozrejme budeme pokračovať,“ reagoval na neschválenie zákona Pavol Kubík z ministerstva.
Výhrady prezidenta
Prezident Andrej Kiska tento zákon vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie. Hlava štátu navrhla, aby parlament právnu normu neprijal ako celok. Označil ju za čiastkovú, nekomplexnú a nedostatočnú. Kritizoval napríklad to, že sprísnené pravidlá zákazu vrátenia vkladov sa týkajú iba spoločnosti s ručením obmedzeným a nie akciových spoločností.
Nepáčilo sa mu tiež, že novela zavádza pre eseročky, ktoré sa ocitnú v kríze povinnosť zvolávať valné zhromaždenie, čo je však zo zákona nevymáhateľné. Kritike podrobil aj pravidlá jednoeurových eseročiek, ktoré by veľmi obmedzovali ich fungovanie.
Lucia Žitňanská (Most - Híd) v rozprave 3. decembra požiadavky prezidenta podporila. Novela okrem iného mala eseročkám zakázať také transakcie medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a jej spoločníkmi, ktorými by sa zo spoločnosti vytiahol majetok. Prezident namietal, že táto právna úprava sa vzťahuje len na spoločnosť s ručením obmedzeným a nie na ostatné obchodné spoločnosti.
L. Žitňanská konštatovala, že novela zvýhodňuje akciové spoločnosti, kde dnes platia výhodnejšie podmienky v porovnaní s navrhovanými sprísneniami v novele Obchodného zákonníka.
Čo nebude platiť
Zavedením jednoeurovej spoločnosti s ručením obmedzeným sa mal sprísniť režim fungovania aj pre súčasné eseročky so základným majetkom do 5-tisíc eur. Od januára mali na Slovensku fungovať dva základné typy spoločnosti s ručením obmedzením - so základným imaním do 24 999-tisíc eur a 25-tisíc eur a viac.
Novinkou mala byť eseročka so základným imaním jedno euro. Odborníci jej využitie neodporúčali pre mnohé obmedzenia. Napríklad v novele chcelo ministerstvo spravodlivosti zaviesť nové ustanovenie o kríze spoločnosti. Ocitli by sa v nej eseročky, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov by bol menej ako 4 ku 100. Podľa zistení TREND.sk by v kríze skončili tri z desiatich fungujúcich eseročiek.
Jednoeurové spoločnosti by sa tak automaticky ocitli v kríze, a teda podnikateľ by musel zvolávať valné zhromaždenie, sledovať pravidelne hospodárenie a robiť opatrenia na prekonanie krízy. Ak by spoločník poskytol na rozbeh takejto firmy pôžičku - a žiadal by jej vrátenie, prednosť by mali „cudzí“ veritelia, lebo spoločnosť bude v kríze.
Prvá skupina eseročiek by musela uvádzať na dokumentoch výšku základného imania. Novela tiež obmedzovala počet spoločníkov na päť. Ani zisk by si nemohli spoločníci vyplatiť celý - pri základnom majetku nižšom ako päťtisíc eur by si mohli rozpustiť len jeho tri štvrtiny. Jednoeurovky mali povinne tvoriť rezervný fond vo výške 2 500 eur.
