Jeden z najbohatších ľudí sveta a princovia, ktorí sedia v base, zatriasli ropou

Celý uplynulý týždeň, no najmä v jeho závere ceny ropy mierne vzrástli. Americká WTI sa obchodovala už nad hranicou 54 dolárov za barel (159 litrov) a severomorská ropa Brent nad 60 dolárov za barel.

Za aktuálnym zdražovaním čierneho zlata sú očakávania, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalší veľkí producenti predĺžia koncom novembra platnosť dohody o obmedzení ťažby rovnako ako aj vysoký celosvetový dopyt.

Experti zdôvodnili aktuálny nárast cien vyhliadkami na predĺženie dohody medzi veľkými producentskými krajinami o obmedzení ťažby. Predĺženie už verbálne podporili viacerí ministri OPEC. Aktuálne by platnosť dohody mala skončiť v marci 2018.

Na trhu sa špekuluje o tom, že platnosť dohody by sa mohla predĺžiť do konca roka 2018. Ako uviedla spoločnosť Baker Hughes, za týždeň do 3. novembra sa počet aktívnych ropných vrtov v USA opäť znížil, a to o osem na 729. To je najmenší počet od mája, pričom rozsah zníženia počtu vrtov bol najvýraznejší od mája minulého roka.

Podľa odhadov sa však americký bridlicový vývoz do roku 2022 zvýši na viac ako 3 milióny barelov denne. Tretina z tohto množstva by mala putovať do Ázie, ktorá až doteraz brala ropu výhradne od tradičných producentov, akými sú OPEC či Rusko. Celkový ropný vývoz z USA sa na konci októbra predstavoval takmer dva milióny barelov denne (1,98 milióna)

Politické otrasy v Saudskej Arábii

Vývoj v Saudskej Arábii počas víkendu zatriasol aj vývojom na ropných trhoch. Mnohých analytikov síce prekvapil, napriek tomu ale predpokladajú, že ropná politika Rijádu sa meniť nebude.

Čo sa vlastne stalo? Nový protikorupčný úrad, ktorý vedie saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, zatkol jedenásť princov a viacerých bývalých aj súčasných ministrov. Medzi zatknutými je aj jeden z najbohatších ľudí sveta, princ Alwalíd bin Talál, miliardár, svetoznámy investor s podielmi v mnohých spoločnostiach v západnom svete.

Zdroj: SITA / AP

Ako uviedla spoločnosť RBC Capital Markets, aj keď táto čistka predstavuje nečakaný politický vývoj v Saudskej Arábii, analytici nepočítajú s náhlymi zmenami v ropnej politike druhého najväčšieho vývozcu ropy na svete.

„Zatiaľ sa ukazuje, že korunný princ má záujem dodržať dohodu o obmedzovaní produkcie a zmeny by nemali nastať ani v otázke uvedenia akcií ropného koncernu Saudi Aramco na burzu,“ uviedla RBC Capital Markets.

Saudská Arábia je druhý najväčší svetový producent ropy a de facto hlava ropného kartelu OPEC. Akékoľvek narušenie produkcie v tejto krajine by pravdepodobne malo veľký vplyv na celosvetovú rovnováhu ponuky a dopytu po tejto komodite.

Dvojročné maximum

Ceny ropy sa na začiatku tohto týždňa zvýšili na dvojročné maximum. Medzi investormi zavládla neistota či politické turbulencie v Saudskej Arábii neovplyvnia dodávky čierneho zlata. Ľahká americká ropa posilnila na 57,35 dolára za barel.

Severomorská ropa Brent, ktorej cena sa považuje za medzinárodnú referenčnú cenu, zdražela na 64,27 dolára za barel.

Zdroj: SITA / AP

Dopyt po priemyselných kovoch rastie

Hoci v posledných týždňoch sa hovorí najmä o rope, nenápadne sa posilňujú aj ceny priemyselných a farebných kovovo. Meď, zinok, hliník či nikel už zdraželi o viac ako pätinu. Producenti kovov nestačia pokrývať rastúci dopyt a tak bude zdražovanie pokračovať.

Na rastúcej spotrebe sa podieľa nielen rast svetovej ekonomiky, ale aj nové trendy v technológiách. Ide najmä o digitalizáciu a automatizáciu priemyslu, rozvoj elektromobility a výrobu batérií.

Meď v tomto roku zdražela z 5 500 na viac než 7-tisíc dolárov za tonu. Austrálska banky Macquarie odhaduje, že v budúcich rokoch sa cena dostane vysoko nad 7 500 dolárov za tonu. Ťažiarenské firmy totiž v minulosti veľmi neinvestovali do rozvoja ťažby a v súčasnosti nie sú schopné upokojiť požiadavky trhu. Najneskôr v roku 2021 bude deficit medi na trhu veľký, dodáva analýza Austrálčanov.

V prípade ďalších farebných a priemyselných kovov hrozí nedostatok už túto zimu. Príkladom môže byť hliník, ktorého hlavným svetovým producentom je Čína, ktorá na jeho výrobu používa najmä uhlie. Kvôli obavám zo smogu však krajina v zime spotrebu uhlia obmedzuje, čo sa prejaví aj v nižšej výrobe hliníka.

Nikel tento rok zdražel už o 28 percent. Síran nikelnatý, ktorý sa používa v lítiových batériách a postupne bude vytláčať vzácnejší kobalt, sa stáva nedostatkový. Do roku 2030 vzrastie jeho spotreba o polovicu, odhaduje ťažiarenský gigant Glencore.