Erste Sparinvest je druhým najväčším správcom na rakúskom fondovom trhu. Toto miesto mu patrí aj vďaka začleneniu ďalších správcov zo skupiny Erste pod viedenskú centrálu koncom roka 2009. Medzi nimi aj Asset Management Slovenskej sporiteľne, správcu, pôsobiaceho dovtedy pri najväčšej tunajšej banke. Po tomto kroku sa ich slovenskému assetu darí menej. No H. Bednar za tým vidí iné dôvody. Napríklad veľkú konkurenciu bankových vkladov, ktoré banky momentálne viac „tlačia.“

Pred pár mesiacmi ste prezentovali vyhliadky na rok 2011. Hovorili ste, že žiadna z krajín eurozóny nezbankrotuje, že tu bude solídny rast HDP, akcie porastú a dlhopisy budú mať pred sebou tiež dobrú perspektívu. Ako to vyzerá aktuálne?

Nie som si istý, či sme to formulovali priamo tak, že nezbankrotuje žiadna krajina... Boli sme dosť optimistickí pri akciách a stále sme. Aj keď vidíme vzlety a pády, našťastie nie také, aké sme zažívali v predchádzajúcich rokoch. Hoci tu bolo, a stále i bude, viac volatility. Máme určité inflačné obavy, ale tie už sú zahrnuté v cenách bondov a v úrokových sadzbách. Veríme stále korporátnym a emerging markets bondom. Samozrejme, veľký vplyv majú politické diskusie, najmä o Grécku.

Aká je vaša angažovanosť v Grécku?

Momentálne tam nemáme zainvestované nič.

Čo iné PIIGS krajiny?

Určite máme nejaké Španielsko, Taliansko. Tieto krajiny tvoria veľký podiel v európskom bondovom obchodovaní, nedá sa tomu vyhnúť.

Ako diskusie o Grécku ovplyvnili dopyt po fondoch?

Ak sa pozriete na štruktúru našich klientov, väčšina má veľmi konzervatívne portfólio. Podiel akciových fondov nie je veľmi vysoký. Obzvlášť v Rakúsku sme v prvom polroku pocítili, ako sa podiely presunuli z dlhopisových fondov smerom k zmiešaným. To dáva zmysel. V týchto fondoch ste ako investor na tom pravdepodobne lepšie.

Keď porovnávate rizikový profil klientov v strednej Európe, vidíte nejaké podstatné rozdiely?

Nie, takmer vôbec. V Rakúsku aj inde v regióne sú klienti veľmi konzervatívni. Investujú do dlhopisov, ktoré im ponúkajú viac menej vopred očakávaný výnos - fixed income a len pomaly sa otvárajú zmiešaným fondom. No to sa rokmi mení. Keď je v krajine rastúci kapitálový trh, všade sa o tom hovorí, tak rastie i predaj akciových investícií.

Na Slovensku je kapitálový trh nevyvinutý. Preto sa ani akciové fondy toľko nepredávajú?

Myslím, že príčin je viac. Závisí to aj od histórie kapitálových trhov alebo od toho, ako je nastavený penzijný systém, či je závislý od investícií na vlastnom kapitálovom trhu... A zaváži aj veľkosť krajiny. Rakúsko i Slovensko sú malé, nemôžete očakávať, že ich kapitálové trhy budú nejaké obrovské.

Minulý rok nebol pre váš predaj fondov na Slovensku veľmi dobrý. Čisté predaje boli záporné, podielnici z vašich fondov viac vyberali, než ich kupovali. Čomu to pripisujete?

Myslím, že keď sa čaká, že štátne dlhopisy nebudú veľmi dobrou investíciou a pritom je v dlhopisových fondoch veľká časť peňazí, trh nebude veľmi rásť. Preto by ste mali pridať trochu „korenia“ do dlhopisových portfólií, trochu rizika, aby boli schopné poraziť infláciu. To je cesta, ktorou by sme mali ísť, a kolegovia na tom aj pracujú.

Je čas pridať do portfólií viac korenia

Neprejavil sa v slabších výsledkoch vášho Asset Managementu Slovenskej sporiteľne aj fakt, že sa začlenil pod centrálu Erste Sparinvest vo Viedni?

Nie, lebo to by sa potom prejavilo na nižšom trhovom podiele aj v iných krajinách, kde sme tiež centralizovali. Pritom niekde sme mali výborný rok. Napríklad v Maďarsku. Skôr je to spojené s tým, že došlo k zmenám vo vedení banky a v nastavení predaja produktov, čo nie vždy podporuje predaj fondov. Po finančnej kríze sú aj mnohí bankári opatrnejší v odporúčaniach pre klientov. Sú viac konzervatívni. To nahráva tradičným produktom.

Došlo po začlenení assetov k očakávanej úspore nákladov?

Neočakávali sme ani tak bezprostrednú úsporu, ako pokles nákladov do budúcnosti. Len vo Viedni máme okolo 100 fondov, na ostatných trhoch zhruba tri, štyri. Nové pravidlá nám umožnia ich ponúkať aj na ostatných trhoch. No neznamená to, že vo Viedni klesne počet zamestnancov. Ale to, že nemusíme prijať nových, aby sme rozšírili aj na ostatných trhoch ponuku fondov.

Dá sa čakať, že vaši konkurenti pôjdu rovnakou cestou?

Očakávam to. My sme trh predbehli v tomto asi tak o tri roky.

Spomínali ste zmeny v nastavení predaja a posun skôr k tradičným vkladom. Banky ako vlastníci niektorých správcov potrebujú zvýšiť svoje zdroje pre to, aby splnili pravidlá Bazilej III. Navyše aj bez toho čelia fondy nadpriemerným úrokom na bankových vkladoch.

Oba spomínané trendy vedú k tomu, že banky ponúkajú svoje vlastné produkty nastavené tak, aby prilákali nové úspory. Hrá to v prospech sporiteľov. A, samozrejme, pre nás to predstavuje konkurenciu.

Čím zabojujete?

Nie je to pre nás novinka. Podobný vývoj nastáva pravidelne každá dva-tri roky. Niektorými svojimi produktmi môžeme s touto konkurenciou súperiť, ale v niektorých oblastiach ju musíme jednoducho akceptovať. Uvidíme, ako sa to vyvinie o pár mesiacov. No ponuka investičných fondov patrí do štandardnej ponuky bánk.

Ako ovplyvní finančné trhy ďalší rast úrokov Európskej centrálnej banky?

Jeden až dva ďalšie nárasty úrokov už sú v očakávaniach započítané. Čiže otázkou je skôr, ako sa bude ďalej vyvíjať inflácia. Aby sme sa vyhli tomuto riziku, pridali sme k štátnym dlhopisom trochu rizika v podobe podnikových dlhopisov. A do budúcnosti budú o to viac zaujímavé akcie. Tým nechcem povedať, že teraz predajte dlhopisové investície a nakúpte akciové, ale v portfóliu by mali byť zastúpené aj akcie. Investícia musí byť čo najviac rozložená medzi rôzne typy aktív.

Aký podiel by mala mať akciová zložka?

To závisí od veľkosti investície a očakávaní investora. Ale podiel na úrovni 20, 25 percent u konzervatívneho investora je primeraný.

Aké akcie majú najväčší potenciál?

Čo sa nám aktuálne javí ako dobrá oblasť, je stredná a východná Európa. Rozvíjajúce sa krajiny z tohto regiónu, ich akcie boli vlani podhodnotené a v súčasnosti sa im darí veľmi dobre. A potom zmes celosvetových akcií, hlavne európskych. Tiež Čína a niektoré ázijské štáty. Pridal by som k nim aj Turecko.

Je čas pridať do portfólií viac korenia

Ešte späť k ECB, koľko rastov úrokov ešte čakáte do konca roka?

Ešte jedno niekedy do konca roka.

Aký vývoj očakávate v USA?

Tam centrálna banka robí odlišnú menovú politiku ako tá európska. Keď vidíte, že do 70 percent amerických štátnych pokladničných dlhových papierov nakupuje samotná centrálna banka, tak potom výška úrokov už nie je najsledovanejším ukazovateľom. Hlavnou otázkou sa stáva, kedy sa začne s konsolidáciou rozpočtu. USA dokonca pre toto hrozí zníženie ratingu. (Rozhovor vznikol pred znížením ratingového hodnotenia USA, pozn. red.) Nepamätám sa, že by niekedy mala Amerika slabší výhľad ratingového hodnotenia. Je to veľmi silný signál pre trhy. Potvrdzuje to, že ani Amerika nie je nedotknuteľná. A určite si to uvedomujú aj samotní Američania. Po tom, čo sa prijmú kroky k ozdraveniu rozpočtu, zrejme dôjde aj k pohybu úrokov centrálnej banky.

Nie je v časoch nízkych výnosov namieste diskusia o poklese poplatkov pri investičných fondoch?

Súvisí to čiastočne s transparentnosťou týchto poplatkov. V minulosti sa možno nehovorilo verejnosti dostatočne, koľko a za čo pri investovaní do fondov platia. Aktuálne sa prijímajú jednotné pravidlá v rámci únie pre poskytovanie takzvaných kľúčových informácií pre klienta, medzi ktoré patrí aj výška poplatkov.

A čo rastúca konkurencia zo strany lacnejších ETFs (na burze obchodovateľných fondov, ktoré sú naviazané na určitý index)?

Myslím si, že nižšie poplatky nie sú pri ETFs to hlavné, čo ľudí zaujíma. Kľúčové je, že sú bezprostredne obchodovateľné na burzách. Preto v nich nevidím pre investičné fondy vážnu konkurenciu. Ak sa pozriete na rakúsky trh, príchod týchto fondov na neho pred pár rokmi využili skôr samotní správcovia fondov, ako ich klienti. Práve pre možnosť rýchlo ich zobchodovať v prípade potreby. Potom sú ešte zaujímavé pre veľkých inštitucionálnych klientov. Čo sa týka  investorov z radov verejnosti, doplnil by som ešte, že treba porovnávať nielen poplatky, ale aj dosiahnutú výkonnosť s klasickými investičnými fondmi, a to po niekoľkých rokoch.

Už ste spomenuli niektoré novinky zo smernice UCITS IV. Čo ešte pre investorov prinesie?

Širšiu ponuku. Bude lacnejšie ponúkať súčasné produkty do iných členských štátov. Napríklad ak ste doteraz registrovali fond v Taliansku, zabralo vám to mesiac. Museli ste získať súhlas miestneho regulátora, rôzne povolenia a niečo to stálo. Podľa nových pravidiel vám bude stačiť súhlas domáceho regulátora, čo je rýchlejšie a lacnejšie. Veľkou výhodou tiež bude, že či už pôjde o fond od britského, talianskeho či slovenského správcu, musí spĺňať rovnaké podmienky regulácie a pri predaji získate porovnateľné informácie.

Koľko vás vyjde zavedenie týchto nových pravidiel?

Na túto otázku neviem dať v súčasnosti serióznu odpoveď. Daná legislatíva má na rakúskom trhu platiť od septembra a ešte nie sú známe konečné podmienky.

Heinz Bednar (48) vedie Erste Sparinvest, respektíve finančný holding Erste Asset Management GmbH od januára 2008. V spoločnosti pôsobí od decembra 2001. Predtým pracoval vo viacerých finančných spoločnostiach, napríklad Hypovereinsbank Group či Bank Austria. Ukončil Viedenskú univerzitu v odbore ekonómia a finančná žurnalistika.

Skrátená verzia rozhovoru vyšla v aktuálnom vydaní TRENDU č. 31.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Maňo Štrauch