Dôvodom tohtotýždňového strmého pádu eura až na intradenných 1,2580 EURUSD bolo zverejnenie inflačných dát z eurozóny za mesiac september. Prvý odhad Eurostatu totiž ukázal, že cenový rast v menovom bloku v prvom jesennom mesiaci opäť spomalil a to už len na 0,3 percenta medziročne. Len pripomeniem, že inflačný cieľ ECB je stanovený na úrovni tesne pod dvomi percentami.
Do nového mesiaca a zároveň štvrťroka ale euro vstúpilo o niečo lepšie. Vo štvrtok si voči doláru pripisovalo zisky a v priebehu dňa posilnilo z otváracej úrovne 1,2620 EURUSD až na dohľad hladiny 1,2700 EURUSD. Tú ale spoločná mena eurozóny prelomiť nedokázala a do samotného záveru obchodovania časť ziskov zmazala a deň ukončila na úrovni 1,2670 EURUSD, teda o 0,4 percenta silnejšia ako v stredu.
Zdroj: SITA / AP
Európske ministerstvo financií
Kľúčovou udalosťou štvrtkového obchodovania bolo zasadnutie ECB, na ktorom nedošlo k žiadnym prekvapeniam ohľadom nastavenia sadzieb, avšak centrálni bankári zverejnili podrobnosti plánovaných nákupov cenných papierov a to vo forme ABSPP (cenné papiere kryté aktívami) a CBPP (kryté dlhopisy). Tieto operácie by mali pod záštitou ECB prebiehať minimálne dva roky, aby sa naplno prejavil ich stimulačný efekt na nové emisie.
V rámci programov bude môcť ECB v menšom rozsahu (do 30 percent objemu jednotlivých emisií) nakupovať aj cenné papiere pochádzajúce z Grécka a Cypru, hoci svojimi ratingmi nespĺňajú všeobecné podmienky.
ECB ale nie je nadšená plánmi Grécka predčasne ukončiť záchranný program a prezident ECB Mario Draghi to na štvrtkovej tlačovej konferencii komunikoval jasne – žiadny program, žiadne nákupy.
Šéf trvalého eurovalu ESM Regling sa tento týždeň nechal počuť, že eurozóna by sa mala posunúť opäť o krok ďalej a vytvoriť post spoločného ministra financií, ktorý by zaručil solídny a silný dlhodobý rozvoj. Že by sa na túto zatiaľ neexistujúcu funkciu cítil práve Regling? Nuž, možno aj áno, keďže už má predstavu, ako by tento minister fungoval.
Podľa Reglinga by mal napríklad právo vetovať národné rozpočty, pokiaľ by porušovali stanovené pravidlá. Či tomu tak naozaj bude, ukáže až čas. Zatiaľ sa ale ministri financií jednotlivých krajín eurozóny vrátane toho nášho stretávajú pod hlavičkou tzv. skupiny Eurogroup.
Orbán chce strop na úroky pre ľudí
Fiškálny výbor cyperskej vlády očakáva, že ekonomika krajiny bude v roku 2015 stagnovať a zastaví sa tak jej pokles, ktorému čelí nepretržite už od roku 2011. Ekonomika ostrovnej krajiny, ktorá v minulom roku musela požiadať o pomoc zahraničných partnerov, by sa tak mohla odraziť od dna.
Cieľom cyperského ministra financií Georgiada je zároveň dosiahnuť v roku 2015 primárny rozpočtový prebytok. Krajina si tiež dáva za cieľ zníženie miery nezamestnanosti, ktorá by v tomto roku mala kulminovať na úrovni okolo 18 percent.
Maďarská vláda premiéra Orbána dlhodobo brojí proti finančným inštitúciám, ktoré si podľa nej honobia zisky na úkor bežných ľudí. O nútenej konverzii cudzomenných pôžičiek sme toho už popísali dosť, no tentokrát maďarskí predstavitelia prišli s návrhom, ktorý je počnúc týmto rokom platný aj u nás.
Snahou maďarskej vlády je regulovať spotrebné financovanie v zmysle zavedenia prísnejších pravidiel a stopov na poplatky a samotné úrokové sadzby. Opatrenia sa podľa doposiaľ zverejnených informácií majú týkať bankového sektora, aby sa vytvorilo férovejšie, no stále konkurenčné prostredie. O konkrétnej podobe nového zákona, ktorý by mal začať platiť počnúc budúcim rokom, by vláda mala hovoriť začiatkom novembra.
Zdroj: Photodisc
Už aj Íri majú vodné a stočné
Pri bankovom sektore ešte zostaneme, nakoľko aj írska centrálna banka má v úmysle zaviesť prísnejšiu reguláciu úverovania v krajine. Zelený ostrov má negatívne skúsenosti s bublinou na realitnom i úverovom trhu, a je preto pripravený obmedziť výšku hypotekárnych úverov, ktoré banky môžu klientom poskytnúť. Rozhodujúcim faktorom by mala byť podobne ako v prípade britskej BoE výška príjmu.
V Írsku sa totiž opäť oživuje trh s nehnuteľnosťami, ktorých ceny zaznamenali od začiatku tohto roka prudký nárast. Napríklad len v Dubline a okolí sa ceny v tomto roku zvýšili o štvrtinu. Centrálna banka tak chce zasiahnuť úverovými stropmi, aby tak zabránila prípadnému prehrievaniu trhu a tvorbe novej bubliny.
A keď už sme pri Írsku, ešte jedna novinka. Írsko bolo poslednou z krajín OECD, ktorá neúčtovala svojim obyvateľom pre nás dobre známe poplatky za „vodné stočné“. Tento model ale nebol udržateľný a po záchrannom programe, ktorý Írsko už úspešne ukončilo, sa s podobnými účtami zoznámia aj írske domácnosti.
Ročný poplatok za vodu bude pre írsku domácnosť účtovaný v priemernej výške 238 EUR v závislosti od počtu jej členov. Táto zmena je súčasťou celého balíka opatrení pre vyššie príjmy rozpočtu, ktoré zahŕňajú okrem iného aj vyššie dane z príjmov a nehnuteľností.
Autorka je analytička Poštovej banky
TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu
