Obchodníkov celkom potešila informácia, že štáty Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v decembri znížil svoju produkciu o 310-tisíc barelov denne na celkových 33,1 miliónov barelov denne.

Hlavný podiel na tomto nečakanom výsledku malo zníženie produkcie v Nigérii, ktorá kvôli pokračujúcim vnútropolitickým problémom redukovala svoju ťažbu o 200-tisíc na výsledných 1,45 miliónov barelov denne.

Produkciu znížila aj Saudská Arábia (o 50-tisíc barelov denne), Venezuela (o 40-tisíc barelov denne), Kuvajt (o 130-tisíc barelov denne), Angola a Irán (po 20-tisíc barelov denne) a Irak spolu s Alžírskom (o 10-tisíc barelov denne).

Produkcia však vzrástla v Líbyi o 50-tisíc a v Spojených arabských emirátoch o 10-tisíc barelov denne. Podľa novembrovej dohody by mal kartel OPEC znížiť svoju produkciu na 32,5 milióna. Nečakaný pokles produkcie podporil cenu ropy až do chvíle, kým na trh nedorazili správy z Iránu. Ten obsadzuje trhy a dodáva zvýšený objem čierneho zlata na úkor dohody ropného kartelu o znížení ťažby. V závere týždňa tak cena ropy klesla o 0,5 percenta.

Irán sa vrátil do hry

Irán sa na trh s ropou mohol vrátiť na základe dohody s USA o zrušení sankcií výmenou za obmedzenie jadrového programu krajiny. Jeho ťažba ešte totiž stále nedosahuje svoje maximum. Krajina môže zvyšovať ťažbu i predaj napriek novembrovej dohode OPEC o znížení ťažby. Podarilo sa jej totiž vyjednať výnimku, že škrty sa jej týkať nebudú. Saudská Arábia súhlasila, aby sa ho dohoda netýkala, s cieľom oživiť ropnú infraštruktúru po ukončení západných sankcií.

Irán tak môže pokračovať v získavaní stratených podielov na trhu. Predal tak ropu napríklad v Číne, Indii, Južnej Kórei, ale aj v Taliansku, či Francúzsku. Výrazne tak znížil objem ropy, ktorú doteraz skladoval naloženú v tankeroch. Odľahčil ich o 13 miliónov barelov. Aj tak však ešte na mori čaká na predaj 16,4 miliónov iránskej ropy.

Pokles cien a to až o dve percentá pokračoval aj na začiatku tohto týždňa. Situáciu ovplyvnili najmä signály, že produkcia ropy v USA rastie. To malo na trhy väčší vplyv než optimizmus, že OPEC a niektorí producenti mimo kartelu dodržiavajú uzatvorenú dohodu o obmedzení ťažby.

Navyše podľa údajov spoločnosti Baker Hughes americké ropné firmy minulý týždeň zvýšili počet aktívnych ťažobných zariadení na 529. To znamená rast počtu týchto zariadení už 10. týždeň po sebe, čo signalizuje zvyšovanie produkcie. Podľa analytikov z britskej banky Barclays je možné, že počet zariadení sa do konca roka zvýši na 850 až 875. V takom prípade nebude mať úsilie OPEC a ďalších producentov taký efekt, s akým sa počítalo.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s marcovým kontraktom klesla na 55,94 dolárov za barel (159 litrov). Výrazne klesla – až na 51,96 dolárov za barel – aj cena americkej ropy WTI s dodávkou vo februári.

Zlatu sa darí

U uplynulom týždni sa drahým kovom darilo, ich ceny kontinuálne rástli. Zlato si k dobru pripísalo viac ako 30 dolárov. Striebro zdraželo z 15,90 dolárov za troyskú uncu sa až nad 16,60 dolárov za uncu.

Cena zlata uzavrela týždeň na úrovni 1 172,2 dolárov za uncu, čo bolo o 21,3 dolárov viac ako týždeň predtým. Striebra končilo týždeň na úrovni 16,43 dolárov za uncu, čo bol medzitýždňový nárast 55 centov. Pomer cien zlata a striebra týmto klesol na úroveň 1 ku 71,35, čo znamená, že za gram zlata sa dá vymeniť 71,35 gramov striebra.

Obilniny dražejú

Európska komisia hneď na začiatkom roka informovala, že medziročne klesol vývoz obilnín z krajín únie až o 15 percent. Zvýšil sa však export z oblasti Čierneho mora, napríklad vývoz z Ukrajiny ku koncu roka 2016 dosiahol takmer 22 miliónov ton zrnín.

Rusko tiež rozširuje svoje odberateľské teritórium, hoci ide o menšie množstvo agrokomodít. Spomalenie obchodu na prelome rokov znížilo aj cenu ruského obilia. V poslednom tendri roka 2016 nakúpil Egypt pšenicu z Ruska, Argentíny a Rumunska.

Cena potravinárskej pšenice na svetovom trhu minulý týždeň mierne stúpla. Na parížskej burze MATIF sa tona obchoduje za 171,25 eur (dodávka v marci 2017), na budapeštianskej burze dosiahla cena 133,45 eur za tonu a na burze CBOT v Chicagu je mäkká pšenica za 147,60 eur za tonu. Na európskych trhoch cena potravinárskej pšenice mierne stúpa a je intervale od 124,26 eur v Bratislave do 172 eur za tonu v Hamburgu. Na Slovensku sa predáva potravinárska pšenica z novej úrody za 100 až 125 eur za tonu a kŕmna pšenica za 110 až 120 eur za tonu.

Cena kŕmneho jačmeňa tiež mierne stúpla. V Európe sa obchoduje od 127,73 eur za tonu v poľskej Zachodni do 159,50 eur v holandskom Rotterdame. Cena sladovníckeho jačmeňa sa na európskych trhoch pohybuje od 150 do 160 eur za tonu. Na Slovensku sa predáva sladovnícky jačmeň za špecifické zmluvné ceny (130 eur za tonu) a kŕmny jačmeň v cene 100 až 115 eur.

Aj cena kukurice vo svete mierne stúpla. Na parížskej burze je tona za 169,75 eur, na budapeštianskej za 139,31 eur a na burze CBOT v Chicagu za 124,60 eur. Bratislave dosahuje cena kukurice úroveň od 114,59 eur, v Boredeaux 163,72 eur za tonu).

Komodity na svetových burzách
(stav k 9. januáru 2017, spotové ceny)
Zatváracia úroveň Zmena za ostatných 12 mesiacov (%)
USD EUR1
Brent (USD/b) 54,94 63,76 69,14
WTI (USD/b) 51,96 56,69 61,85
Zlato (USD/troy) 1 178,50 6,96 10,48
Striebro (USD/troy) 16,52 17,66 21,54
Meď (USD/t) 5 570 24,26 28,35
Hliník (USD/t) 1 735,25 16,69 20,54
Nikel (USD/t) 10 337,75 21,26 25,25
Olovo (USD/t) 2 092 29,50 33,76
Zinok (USD/t) 2 646,75 76,89 82,71
Cín (USD/t) 21 160 54,03 59,09
1 Prepočet TRENDU podľa aktuálneho kurzu
PRAMEŇ: finance.yahoo.com, kitco