Keďže Irak je druhým najväčším producentom ropy v rámci krajín OPEC, prípadné obmedzenie dodávok čierneho zlata (ku ktorému zatiaľ nedošlo), by mohlo cenu vyhnať ešte vyššie. Saudská Arábia však potvrdila, že v takomto prípade bude zastávať úlohu takzvaného swingového dodávateľa a prípadné výpadky v dodávkach ropy vykryje.

Svedkami vcelku zaujímavého vývoja sme ale vo štvrtok boli aj na peňažnom a devízovom trhu. Novozélandská centrálna banka pristúpila k tretiemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby v tomto roku na 3,25 percenta. S tým síce trhový konsenzus rátal, no centrálna banka vyjadrila odhodlanie sadzby ďalej zvyšovať, aby tak tlmila inflačné tlaky. Keď sa pozrieme na úročenie eura, amerického doláru či japonského jenu, je nám na prvý pohľad jasné, že Nový Zéland sadzbami výrazne vyčnieva.

Novozélandský dolár tak vo štvrtok voči svojmu známejšiemu americkému menovcovi posilnil až o 1,6 percenta. V raste ho nezastavili ani komentáre z prostredia centrálnej banky o tom, že takzvané kiwi je komoditnou menou a ak by ho obchodníci oceňovali správne, mal by v tomto čase klesať. Nepomohlo, od začiatku roka je kiwi voči americkému doláru v pluse o šesť percent.

V rámci krajín EÚ má k zvyšovaniu úrokových sadzieb najbližšie britská BoE. Jej guvernér Mark Carney vo štvrtok varoval, že k zvýšeniu úrokových sadzieb na ostrovoch môže dôjsť skôr, než s tým trh počíta, možno už v lete.

Euru sa v úvode štvrtkového obchodovania veľmi nedarilo, keď oslabovalo najmä voči britskej libre, ale aj americkému doláru. Okolo obeda sa kurz našej meny voči americkému náprotivku dostal na dohľad úrovne 1,3510 EURUSD, no euro sa následne odrazilo nahor a do záveru obchodovania posilnilo až na úroveň 1,3570 EURUSD. V jej okolí napokon obchodovanie i zakončilo a pripísalo si tak 0,2 percenta. Postarali sa o to mierne negatívne dáta z amerického trhu práce i maloobchodu.

Keď už sme pri eure, pristavme sa v Európe. Niektoré krajiny majú vo zvyku robiť počas volebných období takzvané reshuffle, alebo inak povedané prehadzovačku medzi jednotlivými ministerskými postami. Svedkami podobných krokov sme boli napríklad v Maďarsku, ale aj Grécku. Človek si potom musí zvykať na nové mená a najmä v prípade Grécka to niekedy nie je ľahké.

Tento týždeň došlo k zmene postov v gréckej vláde, z ktorých najviac zaujala výmena na poste ministra financií. Yannisa Stournarasa tak nahradil Gikas Hardouvelis, bývalý hlavný ekonóm v Eurobank. Ani Y. Stournaras ale neobišiel skrátka. Stal sa novým guvernérom gréckej centrálnej banky.

Grécku sa povenovali aj ekonómovia z Medzinárodného menového fondu (MMF). V hodnotiacej správe po ukončení piatej misie v Grécku MMF konštatuje, že krajine chýba v rozpočte pre budúci rok 12,6 miliardy eur. Podľa MMF ale odhodlanie veriteľov pomôcť Grécku vo financovaní sa prináša vcelku vysokú pravdepodobnosť, že táto „fuga“ bude zapchatá a že Grécko dostane ďalší minibalík pomoci. MMF v správe tiež odhaduje, že verejný dlh Grécka sa v tomto roku zníži na 174,2 percenta HDP z minuloročných 175,1 percenta HDP.

Najväčší optimizmus však nesrší z Grécka, ale z Cypru. Cyperský prezident Nikos Anastasiades v oficiálnom vyhlásení informoval, že krajina bude schopná vrátiť sa na finančný trh už koncom tohto júna, teda rok pred plánom. Čoskoro by sme tak mali byť svedkami novej dlhopisovej emisie tejto sanovanej ostrovnej ekonomiky.

Vývoj na európskych akciových trhoch bol vo štvrtok zmiešaný. Jednotlivé akciové indexy si pripisovali len mierne zisky, respektíve straty. Nemecký DAX stratil – 0,1 percenta a vzdialil sa tak psychologickej úrovni 10-tisíc bodov.

Francúzsky CAC uzavrel obchodovanie na červenej nule, britský FTSE si pripísal desatinku percenta. Svedkami jednotného vývoja sme neboli ani na akciových trhoch európskej periférie; taliansky MIB mierne oslabil a španielsky IBEX naopak nepatrne posilnil. Nič prevratné sa ale nedialo.

Americkým akciovým indexom sa vo štvrtok nedarilo. Indexy DJIA, S&P500 i Nasdaq si odpísali rádovo – 0,7 percenta. Dôvodom boli najmä už spomínané slabšie maloobchodné tržby a napätie na Blízkom východe.

Autorka je analytička Poštovej banky