Nekupujte, čomu nerozumiete, je podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2001 Michaela Spenca poučenie z aktuálnej krízy.
Nie je prvý a ani posledný, kto to hovorí. Ekonómovia a finančníci sa vracajú k základom, ako to zhrnul na diskusnom fóre organizovanom minulý týždeň v Benátkach spoločnosťou Pioneer Investments jeho výkonný riaditeľ Dario Frigerio.
Menej akcií
K základom sa vracajú aj sami klienti. Po sklamaní z toho, čo predviedli menej či viac komplikované nástroje, chcú podľa výkonného riaditeľa UniCredit Group Alessandra Profuma hlavne krátkodobé produkty s garanciou. Finančníci si však myslia, že medzi produktmi, ktoré budú v tejto situácii profitovať, budú aj podielové fondy.
Pretože sú transparentné, čo sa týka stratégie, majetku aj nákladov. Po obnovení dôvery môžu lákať ako prvé, myslí si profesor medzinárodnej monetárnej ekonómie na milánskej univerzite Bocconi Franco Bruni.
|
Michael Spence pripomína známe: Nekupujte, čomu nerozumiete. |
V USA ľudia citlivo vnímajú, koľko v dôsledku poklesu kurzov prerobili. Hoci ich strata nie je skutočná, kým investície za nižšiu cenu nepredajú. Napriek tomu počítajú, ako v penzijných plánoch stratili 2,5 miliardy dolárov, v ostatných investíciách 4,5 miliardy dolárov.
Stephen P. Zeldes, profesor financií a ekonómie na Kolumbijskej univerzite, ktorý skúmal správanie investorov so sporením na penziu v USA, hovorí, že pokles trhov sa vždy prejaví v nižšej preferencii akcií a naopak. To napokon potvrdzuje skúsenosti aj s bežnými investíciami a inde vo svete. Prepad akciových indexov o polovicu preto určite ovplyvní prístup k riziku. Možno predsa len dlhodobo. Na krízu spustenú hypotékami v roku 2007 si budú investori pamätať, vzhľadom na jej rozsah, lepšie.
Ale netreba ich zase preceňovať. Aj v západnej Európe, kde majú ľudia predsa len bohatšie skúsenosti s investovaním ako na Slovensku, sa hovorí o slabej finančnej gramotnosti. „Finančné riziká majú sklon podceňovať,“ zistil profesor ekonómie na neapolskej univerzite Federica II. Tullio Jappelli.
Klamné deriváty
To sa netýka len radových investorov. Finančné deriváty oklamali aj odborníkov. „Vyzeralo to, že sme riziko odstránili. Ale len sme ho skryli,“ konštatuje M. Spence.
Dôkladne aj pred centrálnymi bankami. Tie urobili chybu, keď nezohľadňovali pri posudzovaní rastu peňažnej zásoby do úvahy aj tieto komplikované nástroje. Hoci zvyšovali masu peňazí v obehu.
Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1987 Roberta M. Solowa všetko naznačuje, že táto recesia potrvá dlhšie ako obligátne dva štvrťroky. Recesie, ktoré spôsobili šoky vo finančnom sektore, trvali doteraz v povojnovom období v priemere dvakrát tak dlho.
Dno ani títo povolaní nevidia. „Trhy ho nevedia nájsť, lebo stále nevieme, ako sa prejaví finančná kríza v reálnej ekonomike,“ vysvetlil M. Spence. Čo sa podľa nich zmení? Napríklad sa budú všetci snažiť citlivejšie predvídať výkyvy v cenách komodít.
Foto - Bloomberg
Účasť na diskusnom fóre zabezpečila spoločnosť Pioneer Investments.