Nasledujúce scenáre predstavujú možný zisk alebo stratu po jednom roku investovania. Vyberte situáciu, ktorá najviac vyhovuje vašim predstavám.
Na výber sú tri možnosti. Od straty 3 percentá po zisk 7 percent. Od straty 7 percent po zisk 15 percent. Od straty 15 percent po zisk 30 percent.
Podobne znie otázka takmer vo všetkých investičných dotazníkoch, ktorými musia prejsť podielnici. Možnosť, že strata bude vyše 60 percent, akú za ostatných dvanásť mesiacov mali cez dve desiatky z podielových fondov predávaných na Slovensku, chýba.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 152517>Mark Mobius: Trhy sa do pol roka zotavia
Riziko v akciách stúplo
Kríza prepisuje štatistiky. Aj pravidlá o minimálnom investičnom horizonte a o ochrane investícií rozdelením do viacerých typov aktív. Nezvyčajné z minulosti nie je nič nezvyčajné v posledných mesiacoch. Preto aj nesedia ponúkané možnosti z investičného dotazníka s aktuálnou realitou.
Samozrejme, predstava o tom, aké kolísanie hodnoty investície niekto znesie, je len jedna z otázok. Rovnako dôležitá je tá, o koľko rokov bude klient peniaze potrebovať. Odpovede počítajú v tomto prípade s variantom, že stačí zhruba päť, sedem rokov. Alebo, výnimočne, desaťročie.
Ale aj pravidlo investičného horizontu má svoje úskalia. Vychádza z toho, počas akého dlhého obdobia bolo v minulosti „bezpečné“ kúpiť akcie. Teda aspoň neprerobiť. Keďže akcie viac kolíšu, bolo treba, aby bola lehota dlhšia.
Lenže súčasné poklesy znamenajú, že rolovaný 10-ročný akciový výnos indexu Standard & Poor’s 500 klesol v tomto roku pod nulu. A nie tesne. Nazrel pod ňu výraznejšie. Držať akcie z indexu nestačilo ani 10 rokov. To sa stalo aj v polovici 70. rokov minulého storočia a pod nulu výnos klesol krátkodobo ešte viackrát. Aj keď zhruba polovicu času za posledných 60 rokov bol tento výnos nad hranicou 100 percent, pritrafia sa horšie obdobia.
Preto držať akcie 10 rokov stále nie je záruka „priemerného“ zisku, ktorý je pri nich vyšší než pri dlhopisoch. A nielen to. Ukazuje sa naopak riziková strana akcií, keď investor nielenže nemá zisk, ale je za ostatných 10 rokov v strate v desiatkach percent.
Riešenie je pokúsiť sa „časovať trh“, lenže to sa najmä radovým investorom nedarí. Panika alebo naopak nadšenie ich vedie k predajom a nákupom v zlom čase. Priemerný investor preto dlhodobo zarobí menej, ako by sa mu podarilo v prípade, že by kúpil a držal.
Jedna z pomôcok, ako vstupovať a vystupovať z trhu vo vhodnejší čas, môže byť kolísanie kurzov na trhoch. „Treba byť opatrný skôr v obdobiach, keď je volatilita už dlhšie obdobie podozrivo nízka,“ radí český odborný časopis FondShop.
Diverzifikácia nefunguje
Ďalšie z opakovaných pravidiel je, že peniaze sa nedávajú do akcie jednej spoločnosti, v jednom odvetví, v jednom regióne, do jedného typu aktív. Rozložiť ich treba vraj najlepšie aspoň do desiatky akcií, do viacerých odvetví, do viacerých regiónov, do hotovosti, dlhopisov, akcií aj alternatív v podobe realít či komodít. Reč je o starej známej diverzifikácii.
No ako píše investičný server Patria Online, „s trochou preháňania diverzifikácia funguje dobre až dovtedy, keď ju skutočne potrebujeme“. Pretože keď je situácia vážna, začnú spolu korelovať dovtedy nesúvisiace aktíva. „Dobrý príklad sú nedávny vývoj akciového trhu a trhu ropy alebo komodít,“ vysvetľuje server v jednom z komentárov.
Ešte do roku 2007 to fungovalo. Kým investorom došlo, že finančná kríza bude mať dosah na celosvetovú reálnu ekonomiku. Jiří Soustružník spomína v článku aj štúdiu zo začiatku tohto desaťročia, podľa ktorej zlyhanie medzinárodnej diverzifikácie nie je jav typický pre súčasnosť, ale dlhodobý štandard.
Na druhej strane možno nájsť výnimku. Na prvý pohľad. Realitné fondy, ktoré neinvestujú do akcií, ale vlastnia priamo nehnuteľnosti, podľa časopisu FondShop úlohu nástroja diverzifikácie plnia. Zatiaľ a s podmienkou.
Niektoré európske fondy museli uzatvoriť. Ak by podielnici peniaze vyberali, museli by fondy odpredávať nehnuteľnosti na klesajúcom trhu.
Upravujú sa štatistiky
Vymenúvanie jedného z obľúbených pravidiel, čo neplatia, môže pokračovať vplyvom volebného prezidentského roku v USA na burzy. V minulosti priniesli predvolebný a volebný rok vyššie zisky. Hoci to vždy nebola záruka rastového roku. Aj rok 1929 bol predvolebný a priniesol stratu 52 percent. K niekoľkým neúspešným rokom sa pridá po minulom predvolebnom aj tento.
Ďalšiu veľmi dlhodobú štatistiku kríza príliš neovplyvnila: historické výnosy indexu Standard & Poor’s 500 od roku 1927. Index tvorí 500 najväčších amerických spoločností, ktoré často podnikajú globálne, a tento index preto ovplyvňuje aj ostatné burzy po svete.
Kým sa kríza vlani na jeseň rozbehla, predstavovalo priemerné ročné zhodnotenie 7,7 percenta. Bez započítania dividend, pretože tento index zohľadňuje len pohyby v cenách, nie vyplácané podiely na zisku. A k minulému mesiacu ročný priemerný zisk klesol „len“ o dve desatiny percenta, ukazuje porovnanie ČSOB AM.
Viac citeľný je rozdiel pri celkovom zhodnotení. Z vlaňajších októbrových 5,8 percenta kleslo na rovných päť percent ročne. To preto, že index dramaticky stratil za posledných 13 mesiacov. Z 80-ročného zhodnotenia celkovo bezmála 8 700 percent na necelých 5 000 percent. A keď sa výnos za takto dlhé obdobie prepočítava na roky, urobí to veľký rozdiel.
Súčasnej kríze sa jeden rebríček zatiaľ nepodarilo prepísať. Ten s najväčšou ročnou stratou. Vedie ju stále obdobie zo zdrvujúceho prepadu po burzovom krachu v roku 1929. Od júla 1931 do júna 1932 klesli akcie o 70 percent. No kým toto obdobie bolo čierne, od júla 1932 potom prišlo sladko ružové. Index stúpol o 146 percent. Závratné číslo, no stále to znamenalo len čiastočné vymazanie predchádzajúcich strát.
Kto „vychytil“ obdobie piatich najlepších rokov, zarobil ročne 30 percent. Obdobie piatich najhorších rokov zasa prinieslo ročnú stratu 22 percent. Ani tento ukazovateľ kríza vzhľadom na svoje doterajšie krátke trvanie neprepísala.
Ilustrácia - Profimedia.cz
