Inflácia v USA spomaľuje vďaka energiám, eurozóna také šťastie nemá

Kto by to bol pred pár mesiacmi povedal, že 8,5-percentná inflácia prinesie na trhy toľko radosti? Presne to sa udialo v USA po zverejnení júlových ekonomických dát.

Dolár sa okamžite oslabil a ceny akcií testovali niekoľkomesačné maximá. Medziročný rast inflácie bol totiž nižší, ako očakávali analytici a nižší ako mesiac pred tým. Na mesačnej báze bola inflácia dokonca nulová, čo sa nestalo už veľmi dlho.

„Spomalenie inflácie za júl je pre Fed pravdepodobne veľkou úľavou. Najmä ak v minulosti centrálni bankári trvali na tom, že bude len dočasná. Ak bude tento trend pokračovať, Fed môže začať spomaľovať tempo zvyšovania sadzieb, čo povzbudí finančný trh,“ komentovala zakladateľka investičnej spoločnosti Quadratic Capital Management Nancy Davis.

Za spomalením inflácie boli hlavne energie, veď ceny benzínu klesli oproti júnu o 7,7 percenta. Znížili sa aj ceny ojazdených vozidiel, leteniek a oblečenia. Tým sa však dobré správy končia.

Jadrová inflácia ostáva vysoká

Ceny potravín v obchodoch za mesiac vzrástli o 1,3 percenta a medziročne až o 13,1 percenta. To je najrýchlejší rast od roku 1979. Po odrátaní volatilných ceny potravín a energií vyšla jadrová inflácia, ktorá býva stabilnejšia, na úrovni 5,9 percenta, čo bolo rovnako ako mesiac pred tým.

To indikuje, že širšie inflačné tlaky v ekonomike ostávajú stále prítomné. Vzhľadom na plné sklady je možné očakávať pokles cien tovarov, čo sa pravdepodobne už deje. Naopak, v realitnom sektore a sektore služieb inflácia zostáva silná a obrat sa tak skoro konať nebude.

Inflačné tlaky v sektore služieb a realít zvyknú pretrvávať dlhšie než inflačné tlaky plynúce z ceny tovarov.“

Kľúčové je pripomenúť, že inflácia nie je len výsledkom zvýšenej ceny energií a tovarov. Je výsledkom prudkého odrazu ekonomiky po pandémii, ktorý vyvolali veľké vládne stimuly dopytu. Ponuka však v dôsledku tej istej pandémie zostávala obmedzená. Nemal kto vyrábať a dodávať.

Horúci pracovný trh