Rozhodli sa presadiť na konzervatívnom, no zaujímavom francúzskom trhu. Rátali s investíciami aj so začiatočnými stratami, no očakávali, že ochranná známka Chirana upúta pozornosť záujemcov o stomatologické súpravy, kreslá a náradie. „Po prvých úspechoch, keď sme mali oslovených dílerov, prišiel konkurent, ktorý sa predstavil našou značkou a dumpingovými cenami. Spôsobil veľký chaos a rozčarovanie u zákazníkov,“ spomína konateľ spoločnosti M.O.C. Oskar Baranovič.

Jeho firma je jedna z troch spoločností, ktoré pokračujú v tradícii bývalého štátneho podniku. Hoci obchodujú v odlišných oblastiach zdravotnej techniky, všetky sú oprávnené používať ochrannú známku Chirana.

M.O.C. napokon na súde spor s konkurentom, ktorý spornú značku použil vo svojom obchodnom názve, vyhral. Aj vďaka tomu, že dbal na ochranu duševného vlastníctva a ako jediný je oprávnený používať značku Chirana vo Francúzsku.

Myslieť dopredu

Ak má firma na trhu silné postavenie, snaha iných parazitovať na dobrom produkte alebo mene sa zvyšuje, upozorňuje patentová zástupkyňa Edita Litváková. Prevencia je vždy lacnejšia ako liečba, preto by firmy mali myslieť na ochranu duševného vlastníctva vopred.

Ešte pred tým, ako firmu založia alebo prídu na trh s novým produktom. Rozmenené na drobné to znamená zvážiť registráciu ochranných známok, patentov, úžitkových vzorov, dizajnov a obchodného mena.

K porušovaniu priemyselných práv, ako sa súhrnne nazývajú všetky časti duševného vlastníctva, dochádza celosvetovo najmä v obuvníckom priemysle, v biznise s parfumami a oblečením. Podľa ročenky Európskeho patentového úradu sa často kopírujú počítačové produkty, v reklamných službách sa zasa kradnú slogany a logá.

Najviac previnilcov je z Ázie. Na medzinárodné výstavy chodia najmä Číňania a Kórejčania, ktorí s fotoaparátmi okolo krku hľadajú zaujímavé súčiastky. Tie si potom zaobstarajú, rozoberú a kopírujú, tvrdí Peter Sivák, generálny riaditeľ Chirany Medical, ktorá je dcérou M.O.C. Na slobodnom trhu si môže každý kúpiť, čo chce, preto sa podobným praktikám ťažko brániť. Jedinou zbraňou je podľa O. Baranoviča včasná ochrana priemyselného vlastníctva.

Plán

Ani bezhlavé registrovanie všetkého, čo sa dá, však nemusí mať význam. A môže firme priniesť viac starostí a nákladov ako úžitku. Napríklad ak sa rozhodne chrániť produkt, ktorý za to nestojí, alebo ho chrániť v krajinách, kde má minimálne šance uspieť.

Ignorovať patenty a ochranné známky je riskantné

Registrácia ochrannej známky v každom štáte znamená náklady navyše, preto treba každý krok zvážiť. Ani Microsoft nemá zaregistrované všetky svoje ochranné známky v každej krajine, pripomína právny zástupca softvérovej spoločnosti Eset Peter Kováč.

Spočítané a podčiarknuté, každý ochranný plán by sa mal začať dôsledným zvážením a analýzou, či sa vôbec finančné náklady vynaložené na oplotenie práv vrátia. „K spôsobu ochrany sa treba postaviť podľa toho, akú má značka hodnotu,“ sumarizuje Katarína Traubnerová zo spoločnosti Calendula, ktorá sa špecializuje na výrobu kozmetiky a spracovanie liečivých rastlín.

V ďalšom kroku sa treba rozhodnúť, či využiť služby patentového zástupcu alebo tým poveriť niektorého zo zamestnancov. K. Traubnerová by si na podanie prihlášky trúfla, aj preto, lebo z predchádzajúceho zamestnania má takéto skúsenosti.

No upozorňuje, že to nie je jednoduché a treba venovať dostatok času listovaniu v legislatíve. „Síce po piatich opravách, ale prihlášku na ochrannú známku som nakoniec predsa zaregistrovala,“ konštatuje. Patentový zástupca sa podľa nej oplatí veľkému podniku, ktorý ho nemá problém zaplatiť.

Od interného k externému

Na ochrannú známku Chirany útočili a stále útočia rôzne subjekty. V minulosti museli manažéri M.O.C. viackrát reagovať na neoprávnené používanie svojej značky. Preto sa im oplatilo zamestnávať vlastného patentového špecialistu. Dnes už spolupracujú iba s externými.

Sporov je menej a doba si vyžaduje racionalizáciu, dôvodia. Náklady sa nedajú vyčísliť presne, O. Baranovič ich odhaduje na zanedbateľnú sumu do pol percenta celkových firemných nákladov.

Ignorovať patenty a ochranné známky je riskantné

Katarína Traubnerová: K spôsobu ochrany sa treba postaviť podľa toho, akú má značka hodnotu.

Eset sa na patentového zástupcu spolieha od roku 1995. Vidí v ňom záruku, že konanie priemyselného vlastníctva bude spracované kvalitne a bez námietok úradu, čo zbytočne predlžuje proces registrácie.

Výrobca antivírusov niekedy registruje cez zástupcu aj internetové domény. Postup sa Esetu osvedčil, lebo hoci v niektorých krajinách nie je problém zaregistrovať doménu aj online na diaľku, v iných treba lokálny kontakt. Keďže patentoví zástupcovia z rôznych krajín medzi sebou spolupracujú, aj toto je vec, ktorú dokážu ponúknuť.

Do registrácie sa neradno púšťať bez dôkladnej rešerše. Aby firma zistila, či sa vôbec dá značka registrovať, či sa nenájde niekto, kto už s podobným alebo zameniteľným logom existuje. Rešerš by sa mala sústrediť na oblasť, v ktorej firma podniká. Podľa patentového zástupcu Ivana Beličku si vyžaduje skúsenosti a kreativitu.

Ak firma tento krok vynechá, môže sa jej stať, že investuje do prípravy reklamnej kampane a následne zistí, že značku, ktorú chcela propagovať, má registrovanú niekto iný, dopĺňa patentová zástupkyňa Lenka Litváková. Ďalej upozorňuje, že nestačí sledovať iba slovenskú národnú databázu, ktorá je prístupná na internetovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR. Na Slovensku platí viacero druhov známok, napríklad medzinárodné známky a známky spoločenstva, ktoré sú rovnocenné s tými národnými.

Stupeň ochrany

Slovenskí podnikatelia, rovnako ako nadnárodné podniky, najčastejšie využívajú ochranné známky, preto majú najlepšie prebádanú práve túto oblasť. Za ňou nasledujú úžitkové vzory a patenty. Aký stupeň ochrany kedy využiť, je otázka pre tých pionierov, ktorí zvládnu všetky predchádzajúce kroky. Od zváženia, či je produkt schopný na registráciu zarobiť, až po rešerš, čím zistia, či registrácii nič alebo nikto nestojí v ceste.

Ak ide o bežný výrobok, E. Litváková radí prikloniť sa k ochrannej známke. Prihláška národnej ochrannej známky s pôsobnosťou na území Slovenska sa podáva na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici. Prihláška stojí 3,5 tisíca korún. Obnova ochrannej známky je o päťstovku lacnejšia.

Ignorovať patenty a ochranné známky je riskantné

Úrad prihlášku zverejňuje vo vestníku a dotknuté osoby môžu do troch mesiacov podať námietky proti zápisu známky do registra. Celý proces trvá približne rok.

Ak je nový výrobok prevratný, treba uvažovať o patente. Všetci oslovení sa zhodujú v tom, že vypracovanie materiálov pre patentovú prihlášku si vyžaduje odborný dohľad. Podľa I. Beličku aj preto, lebo ak úrad nakoniec konanie o prihláške zastaví alebo ju zamietne, výsledkom bude nenávratná strata práva. Patenty sú tak vysoko odborné, že E. Litváková odporúča vybrať si patentového zástupcu, ktorý má vzdelanie v príslušnej oblasti techniky.

Patent a úžitkový vzor

Ochranu úžitkovým vzorom volí I. Belička vtedy, keď je výrobok prakticky pripravený na uvedenie na trh. A ak nehrozí príliš veľké riziko z prípadného sporu.

Tam, kde sa vyžadujú dlhodobé atestácie a vysoké náklady spojené s výskumom a vývojom, ako sú liečivá, je výhodnejšia ochrana patentom. Patent má platnosť dvadsať rokov, úžitkový vzor maximálne o polovicu menej.

Vybaviť úžitkový vzor trvá približne päť mesiacov, patent je záležitosť aj na šesť rokov. Preto firmy s výrobou na udelenie patentu nečakajú. Ak majú na úrade podanú prihlášku, v prípade námietok platí právo prednosti. Získaním patentu sa starosti nekončia. Napríklad nezaplatením udržiavacích poplatkov, ktoré sa každý rok menia, patent zaniká a vynález je voľne dostupný na ľubovoľné využitie.

Posledný krok

O. Baranovič priznáva, že M.O.C. v minulosti ochranu duševných práv podcenila. Na výstavách videli otrocké kópie svojho dizajnu, ktoré použili iné spoločnosti. Mali množstvo jedinečných parametrov, ktoré si neochránili. Keďže technické riešenie sa vývojom výroby mení, je zložité prihlásiť myšlienku správne a takým spôsobom, akým sa bude aj nakoniec vyrábať.

Okrem toho podniky si zvyčajne stanovia termíny, kedy chcú prísť s výrobkom na trh. V M.O.C. takéto ciele spájajú s významnou medzinárodnou výstavou, na ktorej sa chcú prezentovať. A ako to už býva, aj prezentácia sa robí až na poslednú chvíľu. A v tom zhone niekedy nezostáva čas na to, aby si firmy na svoje duševné vlastníctvo nielen spomenuli, ale aj konali.

Foto – Maňo Štrauch, ilustračné foto – Profimedia.cz