Ako sa píše v materiáli, k naplneniu globálneho cieľa majú prispieť aj ďalšie opatrenia, ako napríklad pilotný program svojpomocnej výstavby vlastníckeho bývania financovaného prostredníctvom mikropôžičiek, vzdelávanie terénnych sociálnych pracovníkov a poradenské služby na tému účinnej ochrany proti nekalým praktikám nebankových subjektov a exekútorov či vytvorenie Národného programu finančnej gramotnosti zraniteľných skupín a oddlžovania zraniteľných skupín.
Materiál pripomína, že prístup k základným finančným službám, ako sú sporenie, platby a úvery, dokáže pozitívne ovplyvniť život chudobných, keďže chudobné domácnosti potrebujú rovnako širokú škálu finančných služieb ako bohatšie domácnosti, napríklad vo forme sporenia pre prípad výpadku príjmov, (mikro-)pôžičiek alebo finančného vzdelávania, ktoré pomôže zlepšiť finančné hospodárenie domácností.
„Výskum Svetovej banky v krajinách strednej a východnej Európy ukázal, že rómske domácnosti majú väčšie ťažkosti pri dosahovaní finančného zabezpečenia než majoritná populácia. Iba 29 percent rómskych domácností na Slovensku má v banke bežný účet a menej ako päť percent má sporiaci účet, čo sú výrazne nižšie hodnoty ako u väčšinovej populácie,“ píše materiál s tým, že analýza tiež ukazuje, že 64 percent rómskych domácností žije viac ako tri kilometre od najbližšej pobočky banky. U väčšinovej populácie je to 36 percent obyvateľov.
„Obmedzený prístup rómskych domácností k finančným službám spojený s nízkou finančnou gramotnosťou podporuje rozširovanie fenoménu úžerníctva a nelegálne praktiky úverových spoločností a spôsobuje ťažko riešiteľnú zadlženosť jednotlivcov a celých rodín,“ uvádza sa v materiáli.
Na naplnenie akčného plánu pre oblasť finančného začlenenia budú potrebovať 290 000 eur, z toho viac ako 50-tisíc zo štátneho rozpočtu. Akčné plány predložilo ministerstvo vnútra, pracoval na nich aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz.
Tvrdí, že ak by sa tieto akčné plány v oblasti vzdelávania, zdravia, bývania aj zamestnanosti naplnili, mali by sme deti chodiace do škôlok, potom do základných škôl, a nie špeciálnych, a následne možno až do stredných škôl. Takisto by sme mali aj menej dlhodobo nezamestnaných či viac zdravotných osvetárov v komunitách. Na opatrenia by malo ísť dokopy vyše 300 miliónov, z toho 170 miliónov by malo ísť do oblasti vzdelávania.
