Hypotéky s ročným úrokom tri percentá tak skoro nebudú. Môže za to zlé hospodárenie vlády

Najvyšší priemerný úrok na slovenských hypotékach bol zaznamenaný v júni 2024. Počas tohto mesiaca banky ponúkali nové úvery na bývanie za priemerný ročný úrok 4,23 percenta. V nasledujúcich mesiacoch došlo k miernemu poklesu, pričom priemerný úrok v septembri 2024 klesol na 4,14 percenta. Tento pokles je však príliš pomalý v porovnaní s vývojom základnej úrokovej sadzby v eurozóne, ktorá od júna do októbra 2024 klesla zo štyroch na 3,25 percenta.

Slovenské hypotéky patria k najdrahším v rámci eurozóny. Priemerný úrok za eurozónu dosiahol v septembri tohto roku 3,59 percenta. Domáce banky zvyknú počas jesene lákať klientov rôznymi akciami, a inak tomu nie je ani tento rok. Momentálne až sedem finančných inštitúcií ponúka hypotéky s ročným úrokom pod štyrmi percentami. Napriek tomu žiadna z nich neponúka sadzbu pod priemerom eurozóny. Pri trojročnej fixácii je najnižšia sadzba v Prima banke na úrovni 3,80 percenta.

Na výrazné zlacňovanie hypoték to zatiaľ nevyzerá. Banky totiž bežne požičiavajú fyzickým osobám za vyššie sadzby, než za aké si požičiava vláda. Výnosy desaťročných slovenských dlhopisov v poslednej aukcii z polovice novembra dosiahli 3,38 percenta. Banky tak majú priestor na zlacnenie len o niekoľko desatín percentuálneho bodu. Aj keď sa v decembri očakáva ďalšie zníženie základnej úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu, tento pokles je už z veľkej časti zohľadnený v trhových cenách úrokových swapov a výnosov štátnych cenných papierov.

Pre finančné trhy ostáva kľúčovým faktorom zdravie verejných financií. Slovensko nedávno predstavilo rozpočtovú konsolidáciu, no krátko po jej ohlásení začali politici súťažiť v nových výdavkoch. Premiér najnovšie verejnosť uistil, že ceny energií v budúcom roku neporastú a že štát ich bude plošne dotovať. Toto opatrenie bude stáť štátny rozpočet stovky miliónov eur.

„Uvidíme, aké bude schvaľovanie daňového balíčka, keďže po jeho ohlásení vznikol chaos a prakticky sa veľa vecí zmenilo v štruktúre a predstavách o tom, ako by sa mali dať financie do lepšieho stavu. Takže rizikové prirážky na vládny dlh pre dlhšie splatnosti zostávajú druhé najvyššie v eurozóne,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Slováci v dôsledku zlého hospodárenia vlády platia jedny z najdrahších hypoték v eurozóne. Navyše, prichádzajúce zlacňovanie je pomalé, pričom priemerný úrok by podľa analytikov mohol dosiahnuť hranicu troch percent najskôr v roku 2025. Tento scenár je však podmienený tým, že inflácia opäť nezačne rásť a Európska centrálna banka bude aj v budúcom roku pokračovať v zlacňovaní pôžičiek. Základná úroková sadzba tento rok klesla zo štyroch na tri percentá. Ak si ECB udrží toto tempo, mohla by sa už v budúcom roku znížiť na úroveň dvoch percent.

Neistá budúcnosť