V otvorených kanceláriách je nežiaduci efekt priamo úmerný počtu pracovníkov. Čím človeka obklopuje viacero kolegov, tým je nebezpečenstvo spustenia tlačiarne alebo rušiaceho rozhovoru vyššie.

Pri navrhovaní kancelárií narábajú architekti s dizajnom, ergonómiou a účelovosťou tak, aby pracovné prostredie vyhovovalo vo všetkých smeroch. Pri vytváraní otvorených kancelárií (open office), sa však začína uvažovať aj o ďalšom dôležitom parametri, podľa ktorého by sa mali prispôsobovať celé priestory.

Julian Treasure, autor knihy Sound Business a predseda spoločnosti Sound Agency, začal hľadať súvislosti medzi zvukom a jeho vplyve na pracovný výkon. „Každý priestor prežívame piatimi zmyslami, takže je divné, že architekti ho navrhujú len pre oči,“ hovorí J. Treasure. „Zvuk v priestore nás zásadne ovplyvňuje. Mení našu srdcovú frekvenciu, dýchanie, hormonálnu sekréciu, mozgové vlny, a to má vplyv na naše emócie a poznanie.“

Poznatky zvukového inovátora sa opierajú o skúsenosti, podľa ktorých v príliš ukecaných kanceláriách, kde sú rozhovory kolegov až príliš počuteľné, klesá produktivita práce až o dve tretiny, uvádza britský server theguardian.com. J. Treasure dodáva, že hluk v kanceláriách mení správanie ľudí, spôsobuje roztržitosť a niekedy aj frustráciu.

Nie je to ani tak preto, že by ľudia mali nutkavú potrebu počúvať rozhovory a klebety, ide skôr o prirodzenejší faktor. Pasívny poslucháč, pokiaľ nedisponuje silnou sebakontrolou, spracúva slová inštinktívne, takmer bez toho, aby si to uvedomoval.

No aj kancelárie, kde panuje mŕtvolné ticho, sú v mnohých ohľadoch rovnako neefektívne ako tie hlučné. Tie totiž môžu vytvárať skľučujúce prostredie. „V plnej a absolútne tichej miestnosti, kde pracuje 60 až 70 ľudí, je veľmi zastrašujúce a odvážne zdvihnúť mobil,“ opisuje svoj zážitok J. Treasure.

Podľa experta by odpoveď mala byť v správnej hladine okolitého hluku, ktorý by zakrýval rozhovory a takpovediac by fungoval ako maskovanie zvuku. Tým by sa malo udržať dostatočné sústredenie. Za najvhodnejšie maskovacie zvuky považuje najmä nerušivé zvuky prírody, spev vtákov, zvuk dažďa alebo podobné melódie.

„V interiéri administratívnych budov sme vo veľkoplošných kanceláriách riešili zníženie hlučnosti vhodným rozmiestnením nábytku, zvuk pohlcujúcim akustickým podhľadom a interiérovou zeleňou,“ hovorí pre TREND.sk slovenský architekt Vojtech Zelina.

Zároveň dodal, že tieto opatrenia v rozsiahlych hangárových priestoroch bývajú neúčinné. Zväčšením priestoru sa odrazy zvukov znásobujú a tým sa hladina hlučnosti zvyšuje, čo na pohode pracovného prostredia príliš nedodáva.

„Vhodné pracovné prostredie s primeranou hladinou hlučnosti v rámci veľkoplošných kancelárií je možné vytvoriť jedine vytvorením menších, stavebne oddelených funkčných celkov, napríklad protihlukovými interiérovými deliacimi stenami alebo stálozelenými popínavými koridormi,“ myslí si architekt V. Zelina.